Keď pár dní pred koncertom PAIN príroda skrížila cestu s autobusom  VADERu, v deň D sme len tŕpli a od rána sme sledovali predpovede rosničiek, aby sa niečo podobné zase nezopakovalo a aby si hviezdny koráb s kapitánom Tägtgrenom našiel cestu na zem, konkrétne do košického útulku pre zblúdilé duše, do Collossea.

Aj keď apríl ešte nepovedal svoje posledné zbohom, našťastie sa žiadny meteo výkyv nekonal a tak sa hviezdne komando spokojne mohlo pustiť do nakopávania zadnej časti tela, každého bez rozdielu veku, vierovyznania, či pohlavia.

Namiesto intra z reprákov vyliezol  Billy Idol zo svojou naj tantiemovejšou „Rebel Yell“  a hneď za  ním už nastalo vypustenie bláznov na večernú vychádzku. Vedúci v zovretí zvieracej kazajky tlačil veci hlavne z poslednej, veľmi vydarenej platničky „Coming Home“, ktorá v celej západnej Európe veľmi slušne okupuje rebríčky v predajnosti. Popri výbornom speve sa Peter T. predviedol aj ako veľmi dobrý herec. Pri tom pretlaku videoklipov, čo PAIN majú, sa ani niet čomu čudovať a miestami na mňa Peter pôsobil, ako uletený Christopher Walken, s riedkou briadkou dvesto ročného majstra bojových umení, ktorý nepríčetne z pódia pozerá každému priamo do očí.

 V kúsku „Call Me“ sme sa zrazu ocitli priamo v klipe, kde sa na pár minút zjavil aj pán Brodén (ten pivár zo SABATONu), ako bábka z rovnomennej skladby, ktorá sa odohráva na diskotéke. Vlastne celé predstavenie bolo jedna veľká vypeckovaná metalová diskotéka, plná stroboskopov, samplov, halucinogénnych neóniek. Chýbala len diskoguľa a penová show.

DJ Tägtgren so svojimi kumpánmi šliapali bez zbytočných prestávok a vysokom tempe bez jedinej chybičky. Podľa výrazov „v zámku“  ale aj v  „podzámčí“ si to obe tábory očividne užívali a pri kúskoch, ako „Wanna be“, „Zombie Slam“ či „Suicide Machine“ nezostalo ani jedno hrdlo mĺkve. Vyklusávačka nastala až s príchodom akustickej gitary a dajme tomu slaďáku „Coming Home“. Popri takom pretlaku  albumov, ktorými pán z PAINu disponuje, by nebol problém ťahať „čurbes“ až do ranných hodín, no policajná hodina dovolila namixovať len 15 skladieb plus bonus „Shut Your Mouth“ . O outro  sa postaral  Frenky S. a jeho cesta.

Ak sa vám málilo, či  prípadne ste prepískli košickú zastávku  tohto multi talentovaného mozgu, tak nezúfajte, minimálne na More Than Fest-e si to s vami veľmi rád rozdá.

 Aby som nezabudol.

Áno, bola aj nejaká zbytočná cukrová vata v podobe partičky DUST IN MIND. Márne bolo ich snaženie, k tomu ten mizerný zvuk. Speváčku asi našli na konkurze do Zlatej brány. Všetko zachraňoval spevák a gitarista a nebyť jeho snaženia, nestálo by to vlastne za nič.

PAIN s tebou, Amen.

Foto: Laci Schürger