Britská doom metalová ikona PARADISE LOST sa v posledných rokoch vracia ku svojim koreňom a novinka "Medusa" je toho žiarivým príkladom. Aj keď z ich posledných dvoch štúdiových nahrávok nie som práve nadšený, ich koncert som si nemohol nechať ujsť. Na turné im aktuálne robia spoločnosť kapely PALLBEARER a SINISTRO.

Portugalskí SINISTRO produkujú avantgardný mix doom metalu, sludgeu a do svojej hudby sa neboja občas zamiešať aj elektronické prvky. Pred koncertom som si vypočul pár ukážok z ich posledného albumu "Semente" a nevedel som sa dočkať ich vystúpenia. A moje očakávania kapela naplnila mierou vrchovatou. Keďže v SiMM City ešte nebolo veľa ľudí, stál som od kapely tak na tri metre. Dvaja gitaristi a bubeník hneď v úvode vytvorili masívnu zvukovú stenu s pomalou rytmikou a postupne nás začali valcovať. Musím pochváliť najmä bubeníka Paula Lafaia, ktorý svoju biciu súpravu ani trocha nešetril. Naživo znie kapela omnoho surovejšie a špinavšie, pričom spomínané elektronické prvky nie sú až tak výrazné ako na nahrávkach, čo mi ale vôbec nevadilo. Samostatnou kapitolou tejto formácie je charizmatická speváčka Patrícia Andrade. Tá odspievala celý koncert bez chýb a jej zaujímavý hlas posúva celú tvorbu SINISTRO na vyšší level. Nehovoriac o tom, že popri spievaní veľmi svojským spôsobom tancuje, čím ešte viac dodáva ich hudbe znepokojujúcu atmosféru. Svojimi pohybmi totiž pripomína psychiatrických pacientov trpiacich triaškami a samomluvou. Sledovať túto krehkú bytosť na pódiu je fakt veľký zážitok. Škoda že majú všetky texty v portugalčine, pretože to vyzerá na poriadne temné témy. Každopádne ich vystúpenie bolo veľkým zážitkom pre uši aj oči, bolo nabité emóciami a bolo mimoriadne dramatické. Obrovská pochvala tejto talentovanej kapele, ktorej repertoár si musím v najbližšej dobe doštudovať.    

Američanov PALLBEARER som doteraz vnímal skôr okrajovo. Ich tvorbu by som definoval ako mix doom metalu a progresívneho gitarového rocku. Zaujímavým spôsobom spájajú britský a americký model tohoto subžánru. Zároveň je v ich hudbe aj jemná príchuť heavy metalu a dokonca tam cítim vplyvy MASTODON, len v trocha pomalšom prevedení. Naživo zneli o čosi masívnejšie a mal som to šťastie, že od začiatku som sa dostal na ich vlnu. Ono totiž tá ich hudba znie na prvé počutie akoby nesmelo a nenápadne, no ak sa do nej ponoríte hlbšie, ocitnete sa v trocha inom svete. V skladbách využívajú množstvo hudobných motívov, gitarových vyhrávok a sól, čo teda v doom metale nie je úplne bežný jav. No všetko to do seba skvele zapadá a znie to veľmi zaujímavo a epicky. Pochváliť musím aj speváka Bretta Campbella, ktorý fakt skvele intonoval a jeho čistý vokál ozvláštňuje hudbu PALLBEARER. Jeho spoluhráči takisto občas prispeli nejakými vokálmi, čo je ďalšia podobnosť s ich slávnejšími krajanmi . Počúvať túto hudbu naživo bol pre mňa nesmierne silný zážitok a podobne ako SINISTRO sa zhostili svojej role predskokana absolútne bravúrne. Zároveň klobúk dole pred PARADISE LOST, že si zobrali na turné takto výrazné predkapely. Je to znakom ich vysokého sebavedomia a zároveň je to pre fanúšika skvelá príležitosť spoznať novú hudbu.

PARADISE LOST odpálili svoj koncert skladbou "From the Gallows" z ich nového albumu "Medusa". Stabilita ich zostavy je neuveriteľná a jej predné rady sú v podstate od jej vzniku nezmené. Takmer tridsať rokov funguje spolupráca medzi týmito štyrmi hudobníkmi, čo je naozaj vzácnosť. V kapele sa v podstate vždy striedali len bubeníci a tento post dnes zastáva fínsky mladík Waltteri Väyrynen (VALLENFYRE). K jeho výkonu nemám nejaké výhrady aj keď som mal občas pocit, že jeho hra je trocha strohá. No inak spolu s basgitaristom Stephenom Edmondsonom hrnuli tento gotický stroj nekompromisne vpred. Tradične sa pohupujúci Aaron Aedy so svojou "sedmičkou" skvele asistoval hlavnému skladateľovi kapely Gregovi Mackintoshovi, ktorý prekvapil svojou punkovou image. Nick Holmes mi dnes pripadal v celkom dobrej nálade možno aj preto, lebo sála SiMM City sa postupne naplnila do troch štvrtín. (Pre predstavu: ide o priestor asi ako naše MMC, orezané o zadnú časť na sedenie v rátane baru). Melodické spevy dával dnes s veľkým prehľadom, len jeho growl mi prišiel ako nie úplne dotiahnutý a oproti nahrávkam znel viac ukričane. Zvuk mali síce trochu kolísavý a tiež nebolo úplne jedno, kde človek stál. Najviac mi vadila až príliš vytiahnutá basgitara, ktorá miestami trhala blany reproduktorov. No časom si to všimol asi aj zvukár a postupne veci dolaďoval. Setlisty koncertov skupina obmieňa, čo vzhľadom na stabilnú zostavu a bohatú diskografiu nie je žiadny problém. Trochu som sa obával, či sa pri nových skladbách nebudem nudiť, ale to sa našťastie nestalo. Z tejto tvorby som sa tešil najviac na skladbu "Beneath Broken Earth", ktorá je z ich posledných dvoch albumov asi najvýraznejší hit. Nádherná skladba v ultra pomalom tempe bola pre mňa jeden z vrcholov celého koncertu. Pochopiteľne došlo aj na staršiu tvorbu a asi najstarší kus z ich histórie zahrali skladbu "Eternal". Nemôžem si pomôcť, ale nezahrali ju práve najlepšie a znela trochu silene. Zároveň to bol asi jediný negatívny moment celého koncertu. V základnej časti ich setu odohrali také skvosty ako "Erased" ,"Shadowkings", "Faith Divides Us - Death Unites Us", "The Enemy" či "Embers Fire". Práve pri týchto kusoch ukázali PARADISE LOST svoj nesmierny skladateľský talent a cit pre silné melódie. Po tradičnom odchode nasledoval prídavok a koncert vygradoval do svojho záveru. Ten ukončili hitom "Say Just Words" a kapela sa definitívne pobrala do zákulisia.

Všetky tri kapely dnes večer predviedli výborný výkon a každá z nich sa prezentovala rozdielnym prístupom k doom metalu. PARADISE LOST potvrdili status legendy, ktorá určite ešte nepovedala svoje posledné slovo. Naopak PALLBEARER a hlavne SINISTRO dokázali, že o budúcnosť tohto žánru sa nemusíme obávať.