Ledva sme stihli rozdýchať brnenskú zastávku Vltima Ratio Festu, už nás čakal ďalší silný koncert na vlnách melodickej melanchólie. PARADISE LOST sa takmer dva a pol roka od vydania posledného CD "Obsidian" konečne dostali na európske cesty. Česká zastávka pripadla na Plzeň, ktorú mám bližšie než Bratislavu, voľba bola teda jasná.

Miesto činu, Kulturní dům Šeříkovka, sa zapĺňal pozvoľna, no predsa len. Jedinou predkapelou utorkového večera bola francúzska nádej HANGMAN's CHAIR, ktorá to odpálila presne od 20:15. Štvorica ma zaujala už na tohtoročnom Brutal Assaulte, a rovno vám prezradím, že nesklamali ani v klubových priestoroch. Gro setlistu tvorila novinka "A Loner", práve z nej nám autori nadelili peknú kopu skladieb.
 

Gothic/doom založený na súhre dvoch gitár znel vskutku lahodne a za celkový zvuk by sa nehanbili ani TYPE O NEGATIVE. Nešlo však o žiadnu kopírku, čo potvrdil frontman svojim čistým, pomerne vysoko položeným spevom. Táto súhra naživo fungovala, a klipovky "Cold & Distant", "Loner" či "Who Wants To Die Old" mi privodili príjemné zimomriavky. V druhej polovici vystúpenia došlo aj na pár starších, stoner/doomových songov, no tie príliš nezaujali. „Hangmani“ aj napriek tomu zanechali veľmi dobrý dojem a som presvedčený, že o nich ešte budeme počuť.

„Raj Stratený“ sa vrátil do Šeříkovky po devätnástich rokoch, a v takmer rovnakom zložení. Akurát za bicími dnes sedel sezónny bubeník Guido Montanarini, ktorý len nedávno nahradil Waltteri Väyrynena. Budem sa opakovať, ale najväčšou zbraňou PARADISE LOST je jednoznačne setlist. Ak ste po úvodnej pecke "Enchantment" dúfali v prehratie celého "Draconian Times", nedočkali ste sa. Podobne ako na nedávnom Brutale, aj dnes sme dostali rozumný prierez, primárne z tých lepších období tvorby (rozumej: doomových a gothicmetalových). S tým rozdielom, že najväčší priestor dostalo aktuálne dielo "Obsidian". Anglickí elegáni ním síce nepriniesli nič inovatívne, pri živom prevedení to však nevadilo. Piesne ako "The Devil Embraced" či "Forsaken" určite neurazili, esencia nefalšovaného gothic metalu/rocku "Ghosts" sa na záver ukázala byť jasnou koncertnou záležitosťou. Medzi šestnástimi kúskami nechýbali ani klenoty ako "Embers Fire", "The Last Time", "As I Die", "One Second", prastará "Eternal", z novšej éry napríklad "The Enemy" či "No Hope In Sight". Žiadne zbytočne dlhé pauzy, teda až na jednu v rámci povinného čakania na trojskladbový prídavok.
 

Publikum bolo od začiatku pozitívne naladené a kapelu s radosťou podporilo. Greg Mackintosh sypal z rukáva jednu skvelú melódiu za druhou, nechýbalo ani množstvo vkusne prepracovaných sól. Mierne pohupujúci sa Aaron Aedy, dnes opäť so širokým úsmevom, doprevádzal svojho kolegu tiež bezchybne. Basák Steve Edmondson pôsobil za ním nenápadne, no ani k jeho hre nemám výhrady. Aj starý pes Nick Holmes mal za mikrofónom svoj lepší deň, hlavne čo sa týka čistých spevov. Horšie to už bolo s občasným growlingom, akoby "Old Nick" nemal v hrdle dostatočnú razanciu, keďže deathové pasáže len „odmumlal“. Viac ma iritoval jeho neprítomný výraz počas väčšiny vystúpenia. Mal som z neho dojem, že si len prišiel odbiť povinnú šichtu. Čo už - tohto flegmatika môžeme kritizovať, koľko chceme, a aj tak mu to bude jedno.
Pochváliť treba zvuk, aj keď ten bol v niektorých momentoch až príliš nahlas, ale vystúpenie „zaDoomaných“ Angličanov nepokazil.

Sečteno a podtrženo:
PARADISE LOST sú moja srdcová záležitosť, avšak po tom množstve ich koncertov mám pocit, že ma naživo už nemajú čím prekvapiť. Tým ich vôbec nechcem haniť, veď v Plzni predviedli štandardne kvalitnú show. Nič viac, nič menej… žiadne špeciálne či prekvapivé momenty.
Priestory starého „kulturáku“ boli na túto koncertnú udalosť dostačujúce a divácka účasť vcelku silná, odhadom približne 400 platiacich.

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre Obscure Promotion.

FOTO: Jiří Platzer | MarastMusic