Po dlhšom čase sa mi podarilo ísť na koncert priamo v našom hlavnom meste, kde v tento utorkový termín dorazila v rámci svojho európskeho tour žánrová kultovka PESTILENCE. Priznám sa, že som absolútne netušil ,aký support si kapela donesie, o to väčšie bolo moje prekvapenie, keď som dorazil do Randalu a na pódiu stáli Bulhari GRIMAZE. 

Tí sa vrátili do Randalu po troch mesiacoch, predtým vypomáhali poľským DECAPITATED. Žiaľ nestíhal som všetko tak, ako by som si želal, a teda do klubu som došiel s 15-minútovým meškaním. Na pódiu už drtila sympoška Melina a zostavu doplnil aj druhý gitarista (s rovnakým nemetalovým typom gitary). Zvuk bol vďaka druhej gitare hutnejší a kapela mala väčší výtlak. Hudobne to bolo to isté, čo minule, zaujímavé riffy a netradičné kompozície nedeathmetalového typu. Takisto ako hudba, aj spev bol viac do groove. Pre lepší obraz skúste vypočuť jediný album kapely “Planet Grimaze”, ktorý vyšiel minulý rok v októbri. Hala bola spolovice prázdna, publikum bez pohybu, tak už to pri prvej kapele býva. Spevák však po konci setu poďakoval a poznamenal, že sa tešia na ďalšiu príležitosť zahrať si v Bratislave. Ja som sa rozhodol využiť prestávku pri bare, kde som si všimol väčší výskyt osôb, ktoré to prehnali s makeupom.

To už sa na svoju show pripravovala ďalšia kapela večera BLEEDING GODS z Holandska. Po zhasnutí svetiel a pustení temného intra sa na scéne objavil dredatý bubeník a začal predvádzať úvodné chóreo s lebkou, neskôr sa objavili všetci členovia a blacková show mohla začať. Nechýbali tetovačky, retiazky, warpaint, kožené nohavice, falošná krv, stojan na mikrofón s nejakou lebkou srnca či klávesy. Skrátka všetko čo k black metalu patrí. Mužskej časti publika sa určite páčila blonďavá basáčka Jessica, ktorá sa pridala ku kapele minulý rok. V tom istom čase sa ku kapele pridal aj klávesák David. Ani on, ani Jessica však neparticipovali na poslednom albume BLEEDING GODS s názvom “Dodekathlon” z minuloročného januára. Oproti GRIMAZE mali Holanďania vyhúlenejší zvuk, na moje prekvapenie celkom čitatelný, čo pri zvučení viacerých nástrojov nebýva zvykom. Klávesy som však väčšinu času vôbec nevnímal, keď tak len nejaké nevýrazné podmazy. Ľudia v hale boli stále dosť statickí, no kapele sa nasadenie nedalo uprieť. Tak ako aj u kapely predtým, aj teraz sa snažil publikum hecovať najmä spevák, občas sa pridali aj ostatní členovia. Hudobne to malo zo začiatku celkom šmrnc, po polke setu som sa začal nudiť. Kedže black metal moc nepočúvam, tak neviem posúdiť, ako by kapela obstála v konkurencii svojho žánru, no u mňa to nebolo nič prelomové. Sem tam ma zaujali nejaké solídne klepačky, no pomalé válivé tempá ma nútili zívať a čoraz častejšie kukať na hodinky. Ku koncu prišlo aj na prídavok, vtipné bolo, že ho spevák radšej oznámil dopredu a sám. Po prídavku som si doprial celkom chutnú pizzu, škoda že sa v bare fajčí a jesť v takom prostredí nie je nič moc.

Sála sa však celkom zaplnila a po dlhšej prestávke sa dočkala hlavnej hviezdy večera. Boli ňou holandskí drtiči PESTILENCE, ktorí plánovali odohrať celý album “Consuming Impulse” z roku 1989. To sú dva roky po prvom albume skupiny DEATH - “Scream Bloody Gore”, rok pred prvými albumami skupín CANNIBAL CORPSE či DEICIDE. Inak povedané: úplné začiatky death metalu ako takého, z časov keď už thrash metal ľuďom nestačil a kapely sa pretekali, kto príde s niečím brutálnejším. V publiku sa samozrejme objavilo veľa pamätníkov a Randal konečne aspon trochu ožil. Samotný spevák a zároveň gitarista Patrick medzi skladbami vyzýval na väčší pohyb, čo sa mu aj splnilo a párkrát sa rozbehol slušný kotol, aj keď len na krátke chvíľky. Kapela postupne odsýpala spomínaný album jednu skladbu za druhou, pomedzi to prišlo aj napredstavovanie súčasnej zostavy, či poďakovanie za účasť na koncerte cez pracovný týždeň a podporovanie old school death metalu.
V PESTILENCE sa za ich bohatú históriu vystriedalo množstvo hudobníkov a o časté rošády na jednotlivých postoch nebola núdza. Kapela tuším dvakrát ukončila svoju činnosť a následne sa jej podarilo znovuzrodiť. Ja osobne súhlasím s Barney Stinsonom a jeho vetou: “New is always better”, ale musím priznať, že death metal z časov minulých má tiež svoje čaro. Zaspomínal som si na nesmrtelného Chucku Schuldinera a prvé albumy Death, ktoré mali k ranej tvorbe PESTILENCE podľa mňa najbližšie. Po odohratí “Consuming Impulse” oznámil Patrick splnenie levelu jedna a tiež naznačil pokračovanie ďalšími celými albumami, čo je dobrá správa pre všetkých fanúšikov old school vecí. Hneď ako ochutnávku ponúkli PESTILENCE skladbu “Twisted Truth” z albumu “Testimony Of The Ancients”, ktorú som poznal ako cover od DYING FETUS. Po nej nasledovala “Land Of Tears” z toho istého albumu, touto skladbou sa zároveň set kapely skončil, nenasledoval žiadny prídavok.

Akciu hodnotím vcelku kladne, zvuk bol obstojný, kapely rôznorodé a hala ku koncu plná. Teším sa na ďalšie koncerty v Randali.

FOTO: Martin Mayer