Našlapaná štvorica si dala zimné turné Európou a ja som si ich samozrejme nemohol nechať ujsť. Kvôli kolízii termínov s inou akciou u mňa prvýkrát vyhralo Brno nad Viedňou, ale táto voľba dopadla na výbornú. Do Brna som sa vybral vlakom, takže do Melodky ma čakala prechádzka historickým centrom mesta a veľmi som sa na ňu tešil. Pri odchode zo stanice ma privítalo pochmúrne decembrové počasie plné zimy a hmly, no náladu mi vylepšili vianočné trhy na viacerých miestach v centre. Cestou som vyskúšal zabíjačkovú polievku v jednom zo stánkov, pravdupovediac som čakal niečo na spôsob zabíjačkovej kapustnice alebo gulášu. Dostal som však tanier čiernej tekutiny alebo skôr zmesi zaujímavej chuti. Po dojedení som sa spýtal na recept a v polievke by mali byť len vnútornosti, krúpy a krv. Tomu hovorím pravá death metalová polievka, odporúčam pred každým koncertom.

Do Melodky som dorazil pár minút pred ohláseným začiatkom prvej kapely, ktorou boli ten večer RIVERS OF NIHIL z Pennsylvanie. Američania majú nový album “Where Owls Know My Name” (2018), začali presne načas a za bicie usadol ich nový bubeník Jared Klein, ktorý spolupracuje s kapelou od roku 2017 a napríklad vypomáha s vystúpeniami okrem iných aj brutálnej a hlavne technickej kapele ALTERBEAST. Hala sa celkom slušne zaplnila, no bolo to tak akurát, nešlo o až takú tlačenicu. Na to, že sa jednalo o prvú kapelu večera, tak pod pódiom sa začalo tancovať hneď od začiatku a pri prvej klepanici prišlo aj na circle pity. RIVERS začali svoj set skladbou zo svojeho nového “sovieho” albumu, v ktorom je ich hudba plná pomalých pasáží, v skladbách môžete zachytiť čistý spev a aj saxofón, žial saxofonista v ten večer nebol prítomný.
Mňa najviac zaujal basák Adam, ktorý obsluhoval svoju šesťstrunovú basu naozaj dokonale a k tomu stihol ešte robiť druhý vokál, klobúk dolu. RIVERS OF NIHIL zahrali tuším len päť skladieb, doprial by som im kludne viac času a určite by so mnou súhlasila väčšina Melodky,  publiku táto viac progresívna ako death metalová muzika chutila a to je jasný dôkaz, že budúcnosť death metalu môže byť aj v takomto búraní hudobných mantinelov a prelínaní žánrov. Spevák Jake poďakoval luďom, že prišli v takomto hojnom počte na prvú kapelu a musím ešte spomenúť, že sa počas ich setu odohrala slušná wall of death.

Po krátkej pauze sa na pódiu objavil švédsky obor Fredrik s výzorom mäsového vraha a to bol pre mňa jasný signál posunúť sa bližšie a zaujať strategické miesto priamo pred bývalým basákom no teraz už gitaristom Mikaelom. Jediné európske zastúpenie večera v podobe namakaných švédskych SOREPTION nás presunulo z progresívnych vôd niekam na úplne opačnú stranu k strojovému death metalu s maximálnym výtlakom. SOREPTION majú tiež nový album “Monument Of The End” z augusta tohto roka (recenzia TU). Na Švédov som sa tešil asi najviac, kedže ich hudba je plná technických riffov a sekačiek, skrátka nekompromisná brutalita, ktorá je môjmu srdiečku najbližšia. Na ich vystúpení najviac absentovala druhá gitara, ktorá je ku plnému hutnému zvuku nutná a najviac to bolo počuť počas sól. Ja som však sledoval dianie z prvého radu a neviem teda aký bol zvuk za mnou, no pri pohľade na halu a ľudí bolo vidno, že sa viac počúvalo ako tancovalo a ľudia boli skôr statickí. Kapela však vyzerala, že sa baví, najviac to bolo vidno na bubeníkovi Tonym, ktorý sa celý čas škeril od ucha k uchu, až som ho upodozrieval z užitia nejakých nelegálnych látok. Spevák Fredrik zas okrem drsného hrdelného spevu mykal hlavou do strán a vyzeralo to ako nejaký tyk šialenca pred vraždením,  krásna death metalová postavička. Z neskorších rozhovorov s ľuďmi v klube som sa dozvedel, že kapela nemala až také ohlasy, no ja som si ich vystúpenie užil a môj krk dostal poriadne zabrať.

Po európskej vsuvke sme sa presunuli naspäť za veľkú mláku, konkrétne ku ARCHSPIRE z Kanady. Tých som mal možnosť tento rok vidieť vo Viedni a tak ako predtým, aj teraz gro ich setu tvorili veci z posledného albumu “Relentless Mutation”. Tentokrát som sa už dopredu dostať nedokázal, kedže hala bola zaplnená až až, čo dosť napovedalo o tom, kto je dnešným headlinerom. ARCHSPIRE sú kapela, ktorá vsádza najmä na maximálnu rýhlosť a to platí pre každého člena kapely. Spevák Oli jednoznačne kraľuje v počte slov, gitaristi sa zas predbiehajú v komplikovanosti riffov a rýchlosti sól, bubeník Spencer je tiež kapitola sama o sebe, veď pozrite na youtube. Ako celok sa na to výborne pozerá, no oveľa ťažšie nazvučuje, ja som so zvukom však nemal problémy, rozoznal som všetky diely tejto skladačky. Death metal v podaní tohto kanadského zoskupenia všetkých skvelo bavil, o čom svedčil neustály kotol pred pódiom. Medzi skladbami sa o zábavu staral spevák Oli, či už pri vtipnom predstavovaní členov kapely, alebo pri random hláškach ako: “Stay tech and stay hydrate” pri pití vody, či vzývaní: “Make some triangle pit”, alebo výzva nech zdvihnú ruky všetci tí, čo radi “eat ass”. Podobných frkov bolo oveľa viac, no nestihol som si všetky zapamätať. Kotol pod pódiom bol taký dobrý, že si ho Oli natáčal priamo počas jednej skladby, po koncerte tiež nechýbalo spoločné fotenie kapely a ľudí z pódia. Ešte mi nedá nespomenúť basáka Jareda, ktorý na svojej šesťstrunovke robí neskutočné veci a v ničom nezaostáva v technike oproti svojim kolegom. ARCHSPIRE odohrali našlapaný set, pridali jeden prídavok a pre mňa boli druhým highlitom tohto večera. Rád by som zmienil aj tabuľku “Applause”, ktorú používal Oli pri sólach gitaristov, pripomenulo mi to značku kruhového objazdu pri CYTOTOXIN.

Poslednou kapelou a teda aj pomyselným headlinerom bola štvorica z Bostonu, REVOCATION. Či je tento výber headlinera správny, už nechám na vaše posúdenie. Američania prišli predstaviť svoje najnovšie dielo “The Outer Ones” z konca septembra a po krátkom intre práve skladbou z tohto albumu začali svoj set. Klub sa po ARCHSPIRE trochu vyprázdnil a kotol sa rozbehol až na výzvu speváka a zároveň aj gitaristu Davida. REVOCATION počas svojho hodinového setu predstavili niekoľko nových vecí a potom im ostalo kopec času aj na tie staršie, ja osobne mám poriadne napočúvaný len posledný album a ten ma aj bavil najviac. Táto kapela trošku ubrala z tempa a skôr sa venovala nosným pasážam vystavaným z veľmi nápaditých a zaujímavých riffov. Nechýbajú ani vsuvky s čistými gitarami či rôzne vyhrávky a technické sóla. Samozrejme došlo aj na solídne klepanice, ktoré jednoducho v death metale musia byť, no aj v nich jednoznačne víťazila kreativita nad brutálnosťou. REVOCATION určite nesklamali a ich vystúpenie som si skvele užil (opäť v prvom rade).

Ak by som mal akciu zhodnotiť celkovo, musím vypichnúť solídnu účasť vzhľadom na pondelok. V druhom rade perfektný nefajčiarsky klub s dvoma barmi, šatňou a príjemným výberom pív. Čo je však hlavnejšie, tak určite perfektný zvuk a k nemu skvelá svetelná show. Už spomeniem len rôznorodú zostavu death metalových kapiel z ktorých každá smeruje úplne inou cestou a píše death metal svojim rukopisom. Do Melodky sa určite rád vrátim, akcia nemala chybu!

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre Obscure Promotion.