DARK TRANQUILLITY sú už druhý rok na turné, na ktorom predstavujú svoj posledný album "Atoma". A keďže sú vo vynikajúcej forme, po roku som si dal opäť repete. Zároveň som chcel spoznať nový viedenský klub Flex, z ktorého mám ale dosť zmiešané pocity.

Ten sa nachádza hneď vedľa Donaukanala v mestskej časti Rossau, pár minút od historického centra Viedne. Zvonka vyzerá ako opustený disko klub pokrytý množstvom grafitov. Interiér je v typickom industriálnom štýle - steny natreté čiernou farbou, na nich zvyšky klimatizácie, spevňujúce pletivá vystupujúce zo stien a celé to vyzerá trochu nedokončene. S tým by som v zásade nemal problém, no zvukové vybavenie klubu mi prišlo v podobnej fáze ako celý interiér. Aparát často krát chytal spätné väzby a občas vypadávali nástroje. Svoj deň dnes nemal ani zvukár, čo však rozoberiem neskôr pri jednotlivých vystúpeniach. Ten kto navrhoval osvetlenie v klube zrejme nemal pojem o nejakej zjednocujúcej koncepcii. Pódium lemovali bodové svetlá nejednotnej svetlosti akoby kupované v bazáre, ktoré odpredal nejaký zkrachovaný kabaret. Nad pódiom moderné profi svetlá, žiaľ váčšinou nasmerované na ľudí a nad divákmi kruhová kovová konštrukcia so svetlami v štýle techno diskoték. Dokopy to pôsobilo fakt bizarne.

Vystúpenia predskokanov zhrniem pomerne stručne v tomto bloku. Domáci GHIDRAH odohrali svoj krátky set pred hŕstkou divákov, no snažili sa podať čo najlepší výkon. Ich moderný groove metal core má síce potrebnú dávku dynamiky a energie, no takýchto kapiel hrá v súčasnosti obrovské množstvo. Odlíšiť ich od ostatných nie je veľmi čím a okrem toho mali dosť zlý zvuk. Po nich nasledovali VINEGAR HILL, ktorých si pamätám z minuloročného Gothoomu. Skupina mixuje melodický metal core s prvkami hard rocku a snažia sa tvoriť výrazné hity, ktoré budú fungovať hlavne na živých vystúpeniach. Aj keď opäť nemožno hovoriť o nejakej originalite, v istých momentoch ma to bavilo. Chcelo by to však trocha viac zatlačiť na plyn a spestriť stavbu jednotlivých piesní. Najvýraznejšími postavami skupiny sú spevák a spievajúci gitarista, z ktorých bolo cítiť istotu a ťah na bránu. Na druhej strane basák a druhý gitarista mi prišli trocha neistí, čo výrazne uberalo na celkovom dojme z kapely. Po zvukovej stránke boli na tom o čosi lepšie, no od ideálu to bolo veľmi vzdialené. Nemci EQUILIBRIUM sa snažia kopírovať kapely ako FINNTROLL a to dosť výrazným spôsobom. Teda až na to, že FINNTROLL sa miestami počúvať dá. Zjavne majú vo Viedni silnú fanúšikovskú základňu, pretože s ich príchodom nastalo v klube veľké nadšenie a po každej skladbe žali obrovský potlesk. Ja som to zvládal asi tak po piatu skladbu a radšej som šiel na vzduch. Za všetko hovorí ich veľký hit "Born To Be Epic" s nechutne znejúcimi klávesmi. Ako ďalšiu ukážku nevkusu vám odporúčam vypočuť si skladbu "Wirtshaus Gaudi". Takto by sa metal hrať naozaj nemal. Tejto kapele sa budem do budúcna určite vyhýbať.

Pred tým než páni z DARK TRANQUILLITY vybehli na scénu, sme si vypočuli základnú lekciu heavy metalu v podaní klasikov BLACK SABBATH a skladby "Iron Man". Po jej doznení spustili svoju show skladbou "Encircled". Po tom čo tu predviedli EQUILIBRIUM to bol balzam pre dušu, no nie tak už pre uši. Najväčší problém predstavoval zvuk gitár, ktoré sa nepríjemne zarezávali do ušných bubienkov. Tento neželaný efekt sa znásobil s príchodom prvých gitarových sól. Neviem, či si časom uši zvykli alebo to pán zvukár upravil, no neskôr som to prestal vnímať. Ku koncu vystúpenia sa to však vrátilo späť s takou intenzitou, že miestami nebolo počuť spev Mikaela Stannea. Toľko k negatívam ich vystúpenia. Samotná hudba DARK TRANQUILLITY dokáže neskutočne nakopnúť a vliať energiu do žíl. Dopamín vám vystreľuje do mozgu a chtiac-nechtiac vám nabehávajú zimomriavky a spokojný úsmev na tvári. Na spevákovi ako aj na ostatných členoch kapely bolo vidieť úprimnú radosť z reakcií nabitého klubu, ktorý nešetril ováciami po každej odohratej skladbe. Ako trefne skonštatoval, asi nemá význam odísť z pódia a čakať, kedy si ich publikum vyprosí späť. Mikael je výrazný frontman a skvelý spevák, ktorý dokonale ovláda svoje hlasivky. Jediný, kto sa tradične až tak nebavil, bol gitarista Christopher Amott. To však nie je žiadna novinka. Videl som ho hrať aj s ARCH ENEMY a na pódiu sa takto správa vždy. Ale hral ako z veľkej knihy a skvele sa dopĺňal s novým členom súboru Johanom Reinholdzom, aj keď úplne bez chýb to nebolo. To je však nepodstatné. Koncertný zážitok, aký vie táto kapela ponúknuť je čosi, čo vás dlhodobo nabije pozitívnou energiou. Dnešnému setlistu dominovali samozrejme nové skladby, no v hojnom počte boli zastúpené aj ukážky z albumu "Fiction". Je sympatické, že kapela odohrala okrem osvedčených hitov ako "The Treason Wall", "ThereIn" či "Forward Momentum" aj piesne, ktoré dlhé roky naživo nehrali. Za všetky spomeňme dve z nich a to "Inside the Particle Storm" a "Icipher". Záver vystúpenia už tradične patril asi najväčšiemu hitu kapely "Misery's Crown".  

Rok po tom, čo DARK TRANQUILLITY naplnili Szene, sa im to isté podarilo aj vo Flexe, ktorý má o čosi väčšiu kapacitu. Svedčí to o kvalitách tohto súboru, o kvalite ich hudby a samotných koncertov. Aj napriek nie práve ideálnemu zvuku som odchádzal z koncertu spokojný. Opäť to bol mimoriadny zážitok.