SLAYER sa rozlúčili s Prahou vo veľkom štýle

Ďalšia z veľkých metalových legiend ohlásila blížiaci sa koniec kariéry. Americkí thrashmetalisti SLAYER sa lúčia so svojimi fanúšikmi a v rámci "Final World Tour" dorazili aj do Prahy. Miestom činu ich zrejme posledného česko-slovenského koncertu bola Tipsport Arena.

Ani nesmierne horúci júnový utorok nezabránil nadšencom thrashu, aby si prišli uctiť nesmrteľných veteránov. Do haly ich dorazila slušná kopa, pričom prevažovali staršie ročníky. A keď si už headlineri zavolali na podporu len jednu predkapelu, krajania ANTHRAX boli tou najlepšou možnou voľbou. Presná polovica slávnej Big 4, to bol rozumný „deal“ na koncertný večer.
NewYorčania dorazili na stejdž o 20:00 a začali pekne zostra - koncertnou klasikou "Caught in a Mosh". Kultový album "Among The Living" napokon dostal v setliste najväčší priestor, keďže z neho zazneli aj "Efilnikufesin (N.F.L.)", "I Am The Law" a v závere klipovka "Indians". Z novšej tvorby došlo na nenápadnú "In The End" a do hodinového priestoru sa zmestili aj obľúbené prerábky skladieb "Antisocial" či "Got The Time". Stará škola proste dominovala. Pätica protagonistov bola výborne naladená, spevák Joey Belladonna pre mňa zostáva najlepším frontmanom akého ANTHRAX mali, čo potvrdil aj dnes - kvalitnými vokálmi a intenzívnou komunikáciou s ľuďmi. S obojím mu občas vypomáhal gitarista Scott Ian a je vidieť, že aktuálna zostava je i po rokoch stále zohratá a hranie si užíva. Akurát ma iritovalo, keď v poslednej skladbe kapela po chvíli burcovania prestala hrať, aby pár minút nadávala fanúšikom, že sú málo hluční. Ale „fuckovanie“ je už tradíciou nielen pri amerických interpretoch a diváci to v pohode prekusli.

Nasledovala polhodinová prestavba, počas ktorej sa naplno prejavilo pár organizačných nedostatkov. Príliš málo výčapov, pri nich obrovské fronty a tiež nemožnosť cez prestávku opustiť arénu. Výsledkom bolo, že mnoho návštevníkov fajčilo vo vstupnej hale, čo by sa ešte polo pochopiť. Niektorí z nich si však zapálili aj v samotnej sále, dokonca aj počas kapiel. Tých pár SBS-károv to vôbec neriešilo, čo mi tiež pripadá trápne. Na koncerte sme si tiež „užili“ ukrutné teplo, napokon však od 21:30 nastalo to, na čo väčšina prítomných čakala.

Pódium bolo v úvode zahalené gigantickou plachtou, tá sa po povinnom intre efektne zosunula na zem a SLAYER už stáli nastúpení, aby spustili úvodný song "Repentless". Tieto fakty publiku stačili, aby spustilo nadšené reakcie. Pohyb v kotli sa dostavil takmer okamžite a fanúšikovia boli aj mimoriadne hluční. Kerry King si išiel to svoje, takmer neustále headbangoval (v jeho prípade najmä bradou) a pritom predviedol šťavnaté riffy i typicky piskľavé, chaoticky pôsobiace sóla. V oboch zložkách gitarového umenia ho vhodne dopĺňal Gary Holt a kdesi medzi nebom (peklom?) a zemou bol určite prítomný aj Jeff Hanneman. Zadným radám velil bubeník Paul Bostaph, ktorý možno nezahral na 100% presne, no napriek tomu je platným členom zostavy. A zahanbiť sa nenechal ani frontman Tom Araya, ktorý svoje hlasivky naozaj nešetril a na všetky strany šíril zlobu i zúrivosť. S vysokými výkrikmi bojoval statočne a hoci tie nezneli ako pred 30 rokmi, za mňa aj v tomto smere spokojnosť. Tom nie je rečník, publiku sa prihovoril iba zo trikrát, ale keď už, tak pár českých fráz pôsobilo veľmi milo.

SLAYER mali od začiatku mohutný zvuk, o čosi lepší než predkapela a zrejme len hala spôsobila, že nebol úplne dokonalý. Ich najväčšie tromfy však boli znamenite vyskladaný setlist a úchvatná pódiová show. To prvé sa dalo čakať, veď Kerry a spol. majú na čom stavať a vždy vedeli, čo svojim fanúšikom nadeliť. V prvej várke skladieb sa síce objavilo zopár menej známych kusov, od "Mandatory Suicide" to však už boli takmer výlučne staršie a väčšinou povinné pecky. Fanúšikov potešili rýchle a nekompromisné náklady ako "Born of Fire", záverečná "Angel of Death" či ikonická "Raining Blood" (vkusne sa prehupla do "Black Magic"), ale aj komplexnejšie hity s množstvom členitejších polôh ("Seasons in the Abyss", "Hell Awaits", "Dead Skin Mask"). A ani taká "Disciple" s ikonickým refrénom „God Hates Us All“, určite nebola do počtu.
Pódiová show bola vskutku ohromujúca a dominovali jej rozličné ohne. Horiace pentagramy s logom kapely potešili, vrcholom originality však boli šľahajúce plamene v tvare obrátených krížov. SLAYER dnes proste ukázali, že rozlúčiť sa po 38 rokov trvajúcej kariére, sa dá aj vo veľkom štýle. Česko-slovenskí fanúšikovia boli s ich výkonom nadmieru spokojní a v Prahe sa ich zišlo približne 4-5 tisíc. Snáď sa teda najextrémnejší thrasheri z Big 4 odoberú na večnosť so cťou a nestane sa z ich lúčenia dookola opakovaný business, ako v prípade niektorých iných metalových legiend.