No hej, v sobotu večer, to sa to zabáva. Človek príde na koncert oddýchnutý, s čistou hlavou, naplnenou za celý deň tak akurát očakávaniami, vystupňovanými blížiacou sa hodinou „H“. Nemusí utekať z roboty, nemusí myslieť na zajtrajšiu šichtu. Iba čo musí zaplatí, vkráča do sály, dá si prvé pivo, je mu v taký čas vlastne skoro jedno aké, chutí zvlášť dobre. Pomľaskáva, akoby mu to z posvätného rohu načapovali a postupne odhadzuje aj najchabejšie myšlienky na svet tam vonku. Stále to ktosi na pódiu môže pokašľať, na to sa ale v tej chvíli nemyslí...
Tento večer našťastie nepokašľal nikto, naopak, v tento večer to medzi pódiom a sálou vibrovalo vzájomnou náklonnosťou, až by citlivejšie povahy aj slzu vypustili.

A veruže frontwoman predkapely MADDER MORTEM (Agnete Mangnes Kirkevaag) k tomu ku koncu ich vystúpenia nemala ďaleko. Prvé nesmelé kroky odkopla ešte počas úvodnej skladby a každým ďalším príspevkom si bola už len istejšia. Až tak, že kroky čoskoro vymenila za skoky a na tvári sa jej z diania pod pódiom zračilo toľké nadšenie, vyžarovala z nej toľká energia, že chvíľami bol vlastne dosť problém vnímať to najpodstatnejšie - hudbu samotnú. Tá akoby skutočne „iba“ tvorila kulisu ku gradujúcej, nadštandardne priateľskej atmosfére. Vábivý mix gothic/doom metalu v modernejšom strihu, s občasnými výletmi do progresívnejších teritórií, bavil od prvej skladby po poslednú, a veru si ťažko predstaviť lepšie pripravenú pôdu na príchod hlavnej hviezdy večera SOEN...

...ktorí sa v Košiciach neukázali prvýkrát, ešte v októbri 2012 príjemne prekvapili ako predskokani prvoligových PARADISE LOST. Z toho plynúce očakávania, ako si poradia s úlohou headlinera, živené mimoriadne vydarenou novinkou Lykaia z februára tohto roka, boli nemalé. A aby sme nechodili okolo horúcej kaše, boli po okraj naplnené, ba prekonané.

Od prvej chvíle bolo jasné jedno – na pódium vyšli profesionáli! Čistokrvní profesionáli. Vo všetkých predstaviteľných smeroch, z každého uhla pohľadu. Muzikantskou agilitou, prejavom a komunikatívnosťou si získali okamžitý rešpekt (veľký rešpekt!), bolo by mlátením prázdnej slamy zaoberať sa tým detailnejšie. Stačí si predstaviť to najvybrúsenejšie, čo si pod škatuľkou „progresívny doom metal“ (nebudeme to komplikovať) možno predstaviť. Sprvoti odťažitý prejav frontmana Joela Ekelöfa v rámci celkového prejavu neprekážal, malo to gule tak či tak, ale aj ten sa už po úvodných skladbách začal roztápať, bol stále bezprostrednejší a uvoľnenejší.
Ono to vlastne malo podobný priebeh, ako pri MADDER MORTEM a malo ho taký, tu niet o čom ani prečo pochybovať, v prvom rade vďaka odozve v publiku. V tú sobotu večer sa to skrátka stretlo – obe kapely vyšli na pódium s odhodlaním predviesť sa v tom najlepšom svetle a pod ním na nich čakali fanúšikovia, ktorí túto snahu okamžite odmeňovali mimoriadne oduševneným fandením, ktoré spätne tých na pódiu motivovalo k ešte vybičovanejším výkonom... a takto dookola po celý čas! No výmena energie, aká sa tak často nevidí ani v bezprostrednom klubovom prostredí.

Že to znie až príliš nadsadene? No nie je. Joelove vyznanie v druhej tretine vystúpenia: „Toto je náš jedenásty koncert v rade, ďakujeme vám, ste skvelí, pomáhate nám“ nech je toho dôkazom. Sympatickým, mimoriadnosť chvíle podčiarkujúcim momentom bol aj úplný záver, kedy sa po dvojici prídavkov a odchode kapely takmer nikto nerozbehol preč a dôrazné skandovanie „Soooen, Soooen, Soooen...“ síce povinnosť skončiť o 22:00 nezvrátilo, ale aspoň vyvolalo späť na pódium väčšiu časť bandy (vrátane frontmana), aby previedli dobre nie divadelnú ďakovačku spopred opony. A v súvislosti s pravidlami klubu Collosseum o pár minút na to vybehli medzi ľudí aj do barovej časti... vďaka čomu nám Agnetka v krátkom rozhovore potvrdila, že tento večer bol v rámci prebiehajúcej šnúry skutočne mimoriadny. Ako to vravela, prekypovala šťastím a spokojnosťou. Tak už veríte?

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre Obscure Promotion.

FOTO: Laci Schürger