Švédska skupina SOEN sa po dvoch rokoch vrátila do nášho hlavného mesta a opäť vystúpili v MMC klube. Stalo sa tak v rámci promo turné k ich poslednému albumu "Memorial". Na ňom ich sprevádzajú dve predkapely, ktorých tvorbu som do tohto večera nepoznal.

Prvou z nich je kanadská skupina TROPE, ktorá funguje zvláštnym spôsobom. Vznikli v roku 2016 a svoj debutový album "Eleutheromania" vydali pre troma rokmi. Na promo fotke ako aj v klipe "Planes" vystupujú ako päťčlenná skupina v klasickom obsadení dve gitary, basa, bicie a spev. Aj novšia tvorba je nahrávaná v tomto nástrojovom obsadení. No keď sa pozriete na ich živé záznamy, tam figuruje len speváčka Diana Studenberg (DIVINE ASTRONAUT) a gitarista Moonhead. A tak tu máme na jednej  strane ich štúdiovú tvorbu, kde sa ich hudba jemne ponáša na TOOL s ženským spevom. Trocha iným dojmom pôsobia ich vystúpenia, kde sa jedná o unplugged verzie v podaní akustickej gitary a spevu.
V týchto verziách znejú o čosi intímnejšie a cítil som v nich oveľa viac melanchólie. Znejú viac folkovo a miestami mi pripomínali hudbu ANTIMATTER. Výnimkou boli piesne "Seasons Change" a "Pareidolia", v ktorých ten progresívny rock predsa len vyplával nad povrch. Bolo to aj vďaka množstvu pedálových efektov, ktoré jednak vypĺňali priestor a zároveň dávali gitare zaujímavé zafarbenie. Výkon speváčky hodnotím pozitívne a jej hlas má veľmi príjemné sfarbenie. Obaja muzikanti sa snažili priniesť aj surovejšie prvky, no skôr mal ich set pokojnejší charakter. Vystúpiť na veľkom pódiu s akustickým setom v zostave gitara/spev nie je jednoduchá úloha. TROPE to ale zvládli a až na pár momentov si udržali moju pozornosť.
 

Nasledujúci Fíni ODDLAND sa predviedli so svojou verziou progresívneho metalu. V ňom nájdete výraznejšie djentové prvky, ktoré posúvajú ich tvorbu do tvrdších polôh. V zásade sa však jedná o klasický progresívny metal s jeho typickými prvkami. Medzi ne patria rafinované rytmické patterny, gitarové sóla a melodický spev Sakari Ojanena. Asi v polovici koncertu sa od stánku s merchom ozval výkrik "happy birthday", čo bolo smerované práve k spevákovi skupiny. Ten dnes oslavoval narodeniny a tak mu obecenstvo zaspievalo tento tradičný popevok k jeho sviatku. Po zvukovej stránke mala kapela príjemný a čitateľný výraz, v ktorom ste mohli pekne rozoznať jednotlivé nástroje. Výrazným prvkom ich hudby bola basgitara, ktorá o čosi vyčnievala oproti ostatným nástrojom. To ale nie je neobvyklý prvok ich hudby a tento nástroj vyniká aj v ich štúdiovej tvorbe. Celkovo skupina odviedla slušný inštrumentálny výkon, ktorý sa ale výrazne neodlišuje od množstva svojich kolegov. Jediným výraznejším prvkom ich hudby je kontrast medzi drsnými djentovými pasážami a jemnejšími rockovými vsuvkami  Skupina aktuálne pripravuje svoj štvrtý štúdiový album, z ktorého odohrali skladbu "Eternal Erode". Tam sa tento kontrast prejavil asi najviac.
 

SOEN začali svoje vystúpenie temným introm a úryvkom básne „Do Not Go Gentle Into That Good Night“ od Dylana Thomasa. Túto výraznú báseň si môžete pamätať z filmu Interstellar. Po nej zahrali úvodnú skladbu "Sincere" z ich posledného albumu "Memorial". V úvodných momentoch mi prišli mierne rozhodený, čo sa však po niekoľkých momentoch dalo do poriadku. Čo sa ale opakovalo bol mierne nestabilný zvuk. Jednak to bolo miestom, kde ste sa aktuálne nachádzali. To som však vyriešil pomerne rýchlo a tradične najlepší zvuk bol vedľa zvukára. Hudba SOEN má v jednotlivých pasážach rôznu intenzitu, na čo samozrejme musí reagovať aj zvukár. Tomu to však občas ušlo a niektoré nástroje boli trocha "prepálené". Často to bola gitara Cody Lee Forda, prípadne Joelov vokál. Nebolo to síce na uterák, no občas ma to rušilo. Hudobníci inak predvádzali svoj vysoký štandard, na ktorý sme u nich zvyknutí. Veľkú pochvalu si zaslúži najmä Lars Enok Åhlund, ktorý v niektorých momentoch naraz hral na klávesy, gitaru a ešte aj spieval.

Aktuálna novinka "Memorial" má svoje kvality, no obsahuje pár piesní ktoré mi nesadli. Tej najproblematickejšej sa naštastie vyhli a ostatný výber mi celkom sadol. Naopak k titulnej skladbe pripojili intro s vojnovou tematikou a tak zvýraznili jej dramatickosť. Pred "Unbreakable" zahral krátku vyhrávku Lars, z ktorej sa pekne napojil na začiatok piesne. Bolo vidieť že sa s novými piesňami vyhrali, aby fanúšikom priniesli aj pridanú hodnotu ich živého prevedenia. V rámci setlistu sa vrátili aj na začiatok ich kariéry a odohrali skladbu "Ideate" z ich debutového albumu. Mňa najviac potešili skladby "Martyrs", "Lascivious", "Modesty" a "Lotus". Nasledoval tradičný odchod do backstagu a "nečakaný" návrat. V rámci prídavku skupina odohrala piesne "Antagonist" a "Violence". Pomerne zaujímavý výber, ktorý ma ale nijak neurazil.
 

Vystúpenia SOEN som si za posledné roky obľúbil a rád si túto kapelu pozriem znova. Už len hlasový prejav Joela Ekelöfa stojí za to a keď sa k tomu pridá celá kapela je to zakaždým silný zážitok. Ten nezatienili ani drobné nedostatky, ktoré som už spomínal. Pokiaľ ste túto skupinu nevideli naživo, môžem  len vrelo odporučiť aby ste to napravili. 

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre Double Head Music.