Islandskí post-rock/metaloví kovboji SÓLSTAFIR sa po jeden a pol roku vrátili do Čiech (čiže do Prahy) a v rámci európskeho tour so sebou priniesli nový album "Berdreyminn". Keďže moje predošlé klubové skúsenosti s touto kapelou boli vysoko pozitívne a zaujímavo vyzerali aj dnešné supporty, v priestoroch multižánrového klubu Roxy sme proste nemohli chýbať.

Studený pondelkový večer otvorila o 19:00 prvá predkapela menom ÁRSTÍÐIR, taktiež z Islandu. Jednalo sa o viac-menej akustickú záležitosť, ktorej velili dve gitary, jeden klavír a občasné bicie (na bubeníckej stoličke si zahosťoval Hallgrímur zo SÓLSTAFIR). V tlačovej správe boli spomenuté aj sláčiky a rohy, nič také sa však na tomto koncerte neobjavilo. Páni nám, aj napriek ťažko vysloviteľnému názvu, pripravili setlist skladieb, v ktorých mierne prevažovala angličtina nad ich rodnou rečou. Decentný, umiernený a pre mnohých len oddychovkový folk rock určite neurazil, mňa však príliš nezaujal a ešte pred koncom som to vzdal.

Zato druhý z troch dnešných interpretov, to už bola záležitosť omnoho tvrdšia. Dánska umelkyňa Amalie Brunn sa so svojim one-woman projektom MYRKUR v poslednej dobe teší veľkej poslucháčskej priazni a len samotná jej účasť na tomto turné prinieslo mnoho debát. Oprávnene?
Treba povedať, že MYRKUR namiešala pestrú a zo žánrového hľadiska možno až bizarnú hudobnú paletu. Black metal to síce nebol, ale určité prvky čierneho kovu by sme v jej tvorbe našli. Jednak rýchle inštrumentálne pasáže, ktoré obstarali traja hosťujúci členovia (gitarista, basák, bubeník - všetci odetí v trendových kapucniach) a občas prekvapila aj samotná líderka, keď sa popri zasnených, éterických, ale vždy čistých spevoch, nebála aj jedovato zaškriekať. Z vokálneho prejavu tejto blonďatej dámy ma skutočne až mrazilo! Inak sa jej tvorba opiera o atmosferický metal (s prvkami post, doomu a spomínaného blacku), popretkávaný fragmentmi severského, mimoriadne temného folku. Veľmi zaujímavé vystúpenie a možno preženiem, ale nespomínam si, že by som predtým naživo videl niečo podobné.
V setliste dominovali veci z novinky "Mareridt" - spomeňme "Måneblôt", "Ulvinde" či "De tre Piker", ale napr. aj staršiu vec, "Onde børn".

A napokon headliner koncertu: obľúbení a vždy presvedčiví SÓLSTAFIR. V posledných rokoch sa títo Islanďania poriadne vyšvihli a hoci priestory klubu dnes neboli vypredané, účasť odhadujeme na minimálne 800 ľudí. Sála teda bola pekne zaplnená a pripravená. Aðalbjörn Tryggvason so svojou družinou zrejme preto dorazili na stejdž o dobrých osem minút skôr než bolo plánované a privítali sa s fanúšikmi za zvukov inštrumentálky "Náttfari", ktorá tradične poslúžila ako intro. Samotnú show odpálili piesňou "Silfur-Refur", ktorá otvára aj ich aktuálne dielo "Berdreyminn". Postupne z neho odzneli ešte ďalšie tri ukážky, konkrétne "Ísafold", "Hula" a "Bláfjall".
Aðalbjörn prišiel bez klobúka, s vlasmi zapnutými v gumičke a ako správny frontman sa od úvodu venoval rovnako gitare, ako aj spevu. Jeho verný kolega Sæþór Maríus Sæþórsson hrá doprovody i väčšinu sól, na druhú skladbu "Ótta" si dokonca priniesol banjo (škoda, že to nebolo príliš počuť)… Svavar Austman s neprehliadnuteľnými copíkmi prepletá prstami na štyroch hrubých strunách a rytmickú zložku zozadu kontroluje nováčik v zostave, už spomínaný bubeník Hallgrímur Jón Hallgrímsson. Minulý rok sa s kapelou predstavila aj celá plejáda živých hostí, tentokrát im stačil jeden a to klávesák Ragnar Ólafsson.

Addi sa nám v prvej polovici vystúpenia prihováral len stručne a rozhovoril sa až postupne. Opýtal sa publika, či videlo SÓLSTAFIR pred dvoma rokmi v Akropolis a spomenul, ako ho mrzí, že si dnes nestihli pozrieť Prahu. Vtipný moment nastal, keď chcel nahrať odkaz pre svoju mamu, lebo: „ona si myslí, že ja na turné len chľastám s chalanmi, alebo čo.“ (Mamina bude mať peknú nahrávku hlučných česko-slovenských fanúšikov).
Inak rozoberať kompozíciu jednotlivých skladieb by bolo nadlho (a recenziu na najnovšie CD ostrovanov sme tu už mali), v útrobách klubu však vynikla jednak melanchólia sršiaca z post-rockovej/post-metalovej hudby, ale v mnohých prípadoch aj dychberúca gradácia, napr. pri klipovke "Lágnætti". Famózne prepracované skladby plné kvalitných inštrumentálnych výkonov nájdeme nielen na posledných dvoch doskách, ale i v staršej, mierne tvrdšej tvorbe. Z nej naši islandskí sprievodcovia ako prvú vybrali "Köld" (z rovnomennej dosky) a na úplný záver aj fenomenálnu "Goddess Of The Ages". Žeby sme na niečo zabudli? Nuž, každá väčšia kapela má svoj „signature song“, u SÓLSTAFIR je to emotívna "Fjara" a nemusíte mať obavy - dnes opäť zaznela. Publikum je spokojné a hoci si pre nezrozumiteľnú reč nemôže s kapelou zapievať jednotlivé slová, v závere si svojimi hlasivkami strihlo aspoň ústrednú melódiu.

Zhrnutie: Vynikajúca atmosféra počas celej show, radosť, dojatie a zhudobnené emócie - to všetko bolo súčasťou jedinečného večera. Islandskí náladotvorcovia ďakovali nielen nám, ale aj pánovi za mixom. Ten namiešal kvalitný zvuk i svetlá, pre dnešok teda nachádzam len samé superlatíva (aspoň čo sa headlinera týka). Snáď len ten setlist mohol byť o čosi dlhší. 90 minút samozrejme nie je málo, ale pri zasnenej muzike, akú nám SÓLSTAFIR servírovali, to celé ubehlo až príliš rýchlo.

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre Obscure Promotion.

FOTO: Slávka Virdzeková | Absinthia Photography