Po veľkých heavymetalových akciách mi menší, klubový koncert prišiel na záver mesiaca veľmi vhod. V utorok 26. júna 2018 zavítala do Prahy nová, progresívne naladená supergrupa SONS OF APOLLO a mená jej členov sľubovali, že sa bude jednať o veľký hudobný zážitok.

Jedinou predkapelou večera v klube Futurum Music Bar bola takmer-domáca záležitosť SEVENTH PASSION z Plzne. Pre mňa dovtedy neznáma formácia, ale už z nahrávok bolo cítiť nádej. Na pódiu sa predstavili len traja muzikanti, pričom gitarista obstaral aj spevy. Nápady, prevedenie aj zohratosť hodnotím ako veľmi dobré, zvuk by možno oživila druhá gitara. Inak sa páni držali v progresívnych, prevažne rockových, ale občas aj tvrdších vodách. V jednej skladbe sa frontman chopil aj akustickej gitary a ani táto poloha nevyznela zle. Zo setlistu som poznal akurát klipovku "Nostalgic Lullaby" a najmä vďaka nej konštatujem, že táto partia má potenciál a dúfam, že bude len rásť.

Takmer úplne naplnená sála klubu čakala na hlavné hviezdy večera ešte necelú polhodinu a keď už protagonisti konečne nastúpili na pódium, dočkali sa mimoriadnych ovácií. Organizátori lákali na zostavu tvorenú skúsenými harcovníkmi / ex-členmi viacerých legendárnych kapiel, no podľa počtu tričiek DREAM THEATER v publiku je jasné, že najviac dnes prilákali klávesák Derek Sherinian a najmä bubeník Mike Portnoy.

SONS OF APOLLO svoju show odpálili so skladbou "God Of The Sun", ktorá otvára aj ich zatiaľ jediný album "Psychotic Symphony". Rovno vám prezradím, že z neho zaznelo všetkých deväť kompozícií, vrátane dvoch inštrumentáliek "Opus Maximus" a "Figaro's Whore", naživo spojených. Nechýbali teda ani hitovo orientované "Alive" a "Lost In Oblivion", ktorých refrény len tak z hlavy nedostanete. Ale celkovo bol tento koncert najmä o inštrumentálnych výkonoch a tak Američania neraz vypĺňali čas siahodlhými sólami. Žiaľ, všetci okrem Portnoya. Okrem toho došlo aj na zopár coverov (o.i. QUEEN a VAN HALEN) a tí, ktorí čakali ukážky od DREAM THEATER, dostali "Just Let Me Breathe" a "Lines In The Sand".
Oči i uši fanúšikov mali čo vychutnávať, veď gitarista Bumblefoot si priniesol gitaru s dvojitým krkom a podobne nabalený bol aj nestarnúci basák Billy Sheehan. Derek mal za klávesami takisto plné ruky práce a je vidieť, že od svojho odchodu z DREAMu ubehol kus cesty. Mike za bicími bol presne taký príjemný a usmievavý, ako si ho pamätáme, najmä však predviedol precíznu, technicky perfektnú hru a to s úžasnou ľahkosťou. Famózny výkon od tohto svetoznámeho velikána a pre mnohých to bol splnený sen, vidieť ho v prostredí menšieho klubu! V dobrom svetle sa ukázal aj kučeravý vokalista Jeff Scott Soto, veľmi komunikatívny chlapík s parádne vyspievaným hrdlom. Medzi skladbami si stihol zaspievať aj s divákmi, keď si však následne spieval sám s niekoľkonásobnou ozvenou, začalo to byť viac-menej nepríjemné.

Setlist SONS OF APOLLO mal trvať 105 minút, no kapela v čase avizovaného konca ešte len načínala prídavok, takže svoju show celkom natiahla. A to všetko sa odohralo za skvelého zvuku. Z divákov ku koncu pomaly ubudlo, napriek tomu si koncert prišlo pozrieť približne 400 platiacich. Áno, veľké mená progressive metalu dokážu pritiahnuť a to aj v prípade, že sa prídu predstaviť s novým projektom, ktorý funguje len necelé dva roky!

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre Obscure Promotion.

FOTO: Tomáš Rozkovec | musicserver.cz