Trinásty ročník festivalu Hradby Samoty sa vrátil opäť do Jablonice, konkrétne do priestorov miestneho kaštieľa. Jeho nádvorie  je dokonalým priestorom pre festival a ponúka návštevníkom aj príjemnú oddychovú zónu umiestenú pod veľkým šapitó. V jeho okolí sa nachádzal kompletný gastro servis, ktorý si zachoval príjemný pomer medzi kvalitou a cenou. O zvuk sa aj tento rok starali páni zvukári z Vomitor Sound a odviedli kus dobrej roboty. Súčasťou hradieb sú aj výstavy umeleckých diel, ktorých ústredným motívom sa stala číslovka trinásť. Dramaturgia festivalu sa čoraz viac otvára experimentálnej scéne a opúšťa pôvodné smerovanie, ktorému dominovali žánre ako dark ambient, industriál, martial či noise. Už na minulom ročníku som pociťoval absenciu týchto žánrov a tento rok tomu nebolo inak. Ono čiastočne sa okolo týchto žánrov pohybovalo viacero vystupujúcich ale môj hlad po tejto hudbe nezasýtili. To však nijako neznižuje kvalitu a pestrosť vystúpení, ktoré sme na festivale videli. 

Štvrtkový program odštartoval ON_DRWEJ, ktorý produkuje hudbu na modulárnych syntetizátoroch. V jeho hudbe možno vystopovať prvky techna IDM a breakcoru. Aj keď tento typ hudby programovo nevyhľadávam, jeho set ma zaujal a vcelku som si ho užil. Na hlavnom pódiu otvorili program EXITERS. Ide o štvorčlenné zoskupenie hudobníkov v zostave bicie, klávesy, basa a  saxofón. Skupina ponúkla poslucháčom podivný mix elektroniky a jazzu v improvizovanej forme. Atmosféra ich hudby v sebe  spája šialenstvo a výstrednosť. V kapele sa predstavil aj saxofonista Ondrey Zintaer, ktorý na festivale vystúpil hneď v troch projektoch. Program pokračoval vystúpením projektu BUDEČ, ktorý nám ponúkol zvláštny mix hovoreného slova a dobovej hudby na historických nástrojoch. Skupinu tvorí duo Olaf Olafsonn a Zuzana Gulová, ktorá okrem spomínaných nástrojov obsluhovala aj syntetizátor. Do svojej hudby zaujímavým spôsobom zapracúvajú prvky dungeon synthu. Celé toto pásmo sa venovalo regiónu Budeč, dochovaným vykopávkam dokazujúcim kanibalizmus, pričom ústrednou postavou príbehu je knieža Spytihněv. Po nich na hlavnom pódiu zvučili tibetské chrámové trúby MOCNÝ PUCH LESA. Areálom sa niesla výrazná vôňa a samotný rituál mohol začať. Ich vystúpenie malo podmanivú a hypnotizujúcu atmosféru, ktorú navodili pomocou dvoch nástrojov. Skupina sa vrátila na festival po štyroch rokoch a opäť nesklamala. Počas vystúpenia tretia členka súboru chodila pomedzi ľudí s lebkou zvieraťa, ktoré používala ako misku na kadidlo. Inak som si nie istý kto vlastne tvorí tento zaujímavý hudobný projekt, pretože jeho členovia vystupujú zahalený v červenej látke. Každopádne ich vystúpenie radím ako jedno z najvýraznejších na celom festivale. Svedčí o tom aj môj pocit, že hrali strašne krátko. Po tejto meditačnej polhodinke nás prebudili black metalisti OTRAS. Ich surová hudba vzhliada do minulosti žánru a vychádza z koreňov žánru, ktoré položili skupiny ako MAYHEM či DARK THRONE. Skupina tento rok vydala kazetu s názvom "Čas Karhat" a dnes ukázali ako im to ide naživo. Ich hudba nie je síce ktovie ako originálna, zato to kompenzuje atmosférou, v ktorej sa ukrýva zlo. Bola to poriadna špina, samozrejme myslené v dobrom.

Z black metalovej scény pochádza aj Erik Gärdefors a jeho projekt GRIFT. Jeho vystúpenie bolo postavené predovšetkým na folkových piesňach, ktoré sú dôležitou časťou jeho tvorby. Spočiatku sa jeho piesne celkom príjemne počúvali, no s pribúdajúcim časom jeho set strácal dych. Nepomáhala ani videoprojekcia, ktorá zahrňovala štandardné zábery prírody. Možno by pomohol nejaký sprievodný nástroj aby to celé vytiahol z letargie, ktorú som ku koncu jeho vystúpenia pociťoval. Z tej ma až vytrhla GERTIE ADELAIDO, ktorá predviedla poriadny extrém. Hneď na začiatok nás upozornila, že to nebude žiadna diskotéka ale poriadny harsch noise. Surové zvukové hradby prekladané divokými rytmami zneli miestami znepokojivo, čo vyvrcholilo v momentoch keď sa Gertie chopila mikrofónu. V tej chvíli sa toto krehké stvorenie zmenilo na diabla roznášajúceho chaos a hrôzu. Na hlavnom pódiu pokračoval program vystúpením umelca menom MAI MAI MAI. Jeho hudba vychádza z talianskych kultúrnych koreňov, ktorú dopĺňa prvkami industriálu a noise. Toto vystúpenie ma úplne neuchvátilo, ale v niektorých momentoch stálo za to. Temnou elektronikou sa prezentoval projekt SYLVGHEIST MAELSTROM. Mohlo by sa zdať že je to nejaký severský umelec ale zdanie klame a v skutičnisti pochádza z Francúzska. Jeho hudba v sebe spája industriál a elektronickú hudbu, v ktorej využíva dookola sa opakujúce rytmické patterny. Je to dosť temná hudba na ktorú sa ale dobre tancuje, čo je zvlástna kombinácia. Po zbytok noci nám potom hrali DJ sety PEAL a KODIKI. Ten tu vystupoval aj minulý rok a na jeho prejav sa nedá zabudnúť.

Po štyroch hodinách spánku som sa vrátil do Jablonice a mohol začať piatkový program. Ten odštartoval projekt BAHNÔ, v ktorom účinkuje  Kragrowargkomn a jeho kapelný spoluhráč. Ten mal plné ruky práce, pretože okrem rezonátorovej gitary obsluhoval ešte perkusie, efekty ako aj harmoniku. Išlo o inštrumentálnu hudbu vychádzajúcu z blues a sami sa označujú ako doomy blues. Zaujímavá hudba, ktorá by sa hodila ako soundtrack k nejakému pomalému westernu. Škoda že k vystúpeniu nepripojili nejakú videoprojekciu, ktorá by to celé viac umocnila. Miestami to síce strácalo dych ale originalita samotnej hudby je nepopierateľná. Program ďalej pokračoval na menšom pódiu, kde sa nám druhý krát predstavil ONDREY ZINTAER. Vo svojom sete pracoval s elektronickým podkladom ktorý dopĺňal hrou na basgitaru, saxofón  či klarinet. Pomedzi to nám recitoval svoju poéziu, čím ešte viac ozvláštnil svoje vystúpenie. Na hlavnom pódiu sa už chystali OLAF OLAFSONN & THE BIG BAD TRIP, ktorý sa na festival vrátili po troch rokoch. Táto päťčlenná skupina produkuje psychedelický art rock, ktorý je v drvivej väčšine inštrumentálny. Je to muzika hlavne na sústredený posluch aj keď dnes sa im s ňou podarilo roztancovať Hradby. Skupina vystúpila vo svojich tradičných maskách, ktoré skvele dotvárajú mystiku ich hudobnej produkcie. Nasledujúci EMMA BINDER je ambient elekronické alter-ego DJ PEAL,ktorý včera resp. dnes ukončil program prvého dňa. Oproti nočnému setu tu ubudlo rytmiky a pribudlo viac atmosferických plôch. Nasledujúce vystúpenie opäť nečakane roztancovalo prítomných divákov. Za projektom SIEBEN sa ukrýva britský huslista, producent a spevák Matt Howden. Pomocou loopera si postupne vytváral základy pre svoje piesne, ktoré ťažko niekam zaradiť. V jeho hudbe sa svojím spôsobom odzrkadľuje anglický prípadne írsky folk, ale nie ten veselý rozjuchaný. Jeho hudba je o niečo temnejšia aj keď si v nej občas uletí. Každopádne sledovať tohto pána na pódiu bol veľký zážitok. Z jeho roztržitého správania priam bila do očí neskutočná vášeň pre hudbu, ktorej bezvýhradne verí. Zároveň v tom koncerte bolo niečo surové a neuhladené, čo jeho hudbe mimoriadne pristane. Pre mňa veľmi zaujímavé prekvapenie a silný hudobný zážitok.  Spolu s projektom DYSNOMIA sme napochodovali do povojnového Berlína, ktorý obsadila ruská armáda. Za projektom stojí trojica muzikantov a to The Light Beyond, Rárog a Drén. Svoju hudbu označili ako post-martial atmospheric doom noise, čo dobre vystihuje skľučujúcu atmosféru ich hudby. Permanentný prúd temnoty vyvierajúci z deštrukcie a zmaru. Jedno z najvýraznejších predstavení celého festivalu. Celým vystúpením sa tiahla znepokojivá dystopická nálada, ktorú v hudbe  vyhľadávam.

Na hlavnom pódiu pokračoval festival vystúpením českej dark folkovej skupiny TÁBOR. Ich hudba síce vychádza z folku, no má výrazne ambientný charakter. Piesne sú svojou stavbou skôr zvukové plochy doplnené o hypnotizujúce spevy v podaní všetkých  členov skupiny. Ich hudba je veľmi intímna a dá sa pri nej príjemne relaxovať. Za projektom ::.: + VJ ZDEN stojí Daniel Tóth z projektov POO, AMEN TMA a ANGAKKUT. Jeho set aj s videoprojekciou bol dosť halucinogénny. Ani neviem akoby som ho slovami opísal. Zvláštna hudba na ktorú treba mať náladu. Mne popravde úplne nesadla, ale to sa niekedy stáva. Program pokračoval vystúpením legendy elektronickej scény a to Tima Lewisa (THIGHPAULSANDRA) ktorý pôsobil v kultovej formácii COIL. Jeho základným nástrojom sú syntetizátory a jeho hlas.Hudba ktorú produkuje vie byť poriadne divoká, temná, majestátna a zároveň veľmi znepokojivá. V niektorých momentoch mi prišla ako vyslovene nepríjemná a cítil som pri jej posluchu až fyzickú nevoľnosť. Toto sa mi často nestáva, no zároveň som nemal chuť odísť. Následne ale dobre fungovali príjemnejšie melódie či hudobné registre, ktorými odľahčil celý svoj set. Jeho skladby mali miestami až sountrackový charakter a v konečnom sumáre to bolo silné vystúpenie. Nasledujúci HALUCIGANI sú projektom dvoch hudobníkov Marakiho a Ergota. Ergot je inak spevák zo SPERM OF MANIKD ale tu sa venuje úplne inej hudbe. Mix techna, breakcoru a rave je poriadne energická hudba, pri ktorej si tanečníci prišli na svoje. Po tejto energickej smršti sa atmosféra festivalu opäť ponorila do pokojnejších vôd. Na pódiu  totiž vystúpil ANDY THE DOORBUM so svojou temnou show.

Jeho hudba vychádza z tradičnej hudby amerického juhu a jeho hlavným nástrojom je mocný hlas. Ten občas doprevádzali ambientné podklady prípadne jednoduché gitarové akordy. Dôležitou časťou jeho vystúpenia je vizuálna stránka. Prvú časť svojho setu mal na hlave akúsi masku z parožia a na vyvýšenej plošine pôsobil ako mocný čarodejník. Keď si masku zložil pôsobil ako Rob Zombie. Celý čas bol efektne nasvietený, pričom si pomáhal  svetielkami pripevnenými na rukách, čo vytváralo zaujímavé efekty. Jeho set bol veľmi príjemným prekvapením a hudobným obohatením celého festivalu. Piatkový program pokračoval setmi v podaní DIVNYANKO94, FANTOMASS a VRTAČKY PO DESÁTE HODINĚ. 

Posledný deň festivalu odštartoval projekt CHRUP, za ktorým stojí hudobník Míra Vejvoda. Jeho vášňou je noise a to hovorí za všetko. Poriadne nás zahlučil a po príchode ďalšieho spoluhráča pokračovali pod hlavičkou A2BELLLY. Ten sa chopil mandolíny a pridal aj pár vokálov. Páni sa v minulosti pohybovali na grindovej scéne a robiť hluk ich proste napĺňa. Hudobná formácia WOHRRE nám predviedli niečo podobné akovo štvrtok EXITERS. Improvizovaná elektronika mixnutá jazzom a ako hosť sa tu po tretí krát objavuje Ondrey Zintaer. Pomerne ťažko uchopiteľná hudba potrápila naše sluchovody a miestami som nechápal, čo sa na pódiu odohráva. Bolo to riadne psycho. Nemecká skupina THE HUMBLE MAN ma svojim improvizovaným noisom nepresvedčila o svojich kvalitách. Možno to bolo presýtenosťou ale skôr som mal dojem, že ich tvorba nevedie žiadnym zmysluplným smerom. Využil som preto čas a šiel sa navečerať. Po návrate sa už zvučila ĽAHKÁ MÚZA a hneď bolo jasné kto velí celému súboru. Samozrejme je to speváčka Gudrun, ktorá túto skupinu založila pred neuveriteľnými štyridsiatimi rokmi spolu s gitaristom 677. Skupina má veľmi špecifický zvuk a aj ich hudba je ťažko zaraditeľná. Asi najbližšie majú k FIELDS OF THE NEPIHILIM, len s výrazným speváckym prejavom veliteľky Gudrun. Jej špecialitou sú ťahavé vokály so zvláštnym frázovaním. V ich hudbe je niečo mystické miestami až nadpozemské. Ich vystúpenie ozvláštnila tanečníčka Leandra a spolu vytvorili čudesné divadlo plné záhadných melódií.

Na menšom pódiu vystúpila poľská umelkyňa a aktivistka Olga23, ktorá aktuálne funguje v nórskom Osle. Pod názvom ZŁE OKO odprezentovala svoju tvorbu, ktorá má blízko k štýlom ako je trap či dub. Vo svojich piesňach poukazuje na nezmyselnosť vojnových konfliktov a rôzne iné spoločenské problémy.  Najbizarnejšiu performance predviedli Rakúšania HYPERCYCLE, ktorý časť svojej hudby tvoria na bicykloch. Na kolesách majú namontované dynamá, oscilátory, sekvenčné snímače a mikrofóny, pomocou ktorých vytvárajú rôzne zvuky. Hudobne to bolo niečo ako ohlučené techno alebo rave, ale zaujímavejší je práve ten proces tvorby ako hudba samotná. Pred dvoma rokmi uskutočnili HS a SCANDI FILM jedinečný projekt, v ktorom spojili premietanie starých severských filmov a živej hudby. Jedným z filmov bol Körkarlen (Povozník smrti) a k nemu vytvorili hudbu dvojica KRAGROWARGKOMN & JORI JOSIPHSON. A tento set si zpakovali samozrejme v skrátenej forme, pretože celý film má 107 minúť. Ambientné plochy a dunivý drone tak vytvorili podklad pre toto klasické dielo severskej kinematografie.Nórske duo STURLE DAGSLAND predviedlo surreálnu hudobnú kreáciu. Hudobne čerpajú zo svojich národných koreňov a Sturleho hlas znie ako z inej planéty. Respektíve znie miestami ako ženský a jeho spevácke techniky sú nesmierne rozmanité. Podobne rozmanitá je aj ich hudba, ktorú ťažko niekam zaradiť. Po nich si strihla Dj set ALICA VOLF, ktorá nám predviedla svoju predstavu o breakcore. Poslednou kapelou na hlavnom pódiu boli nemecký ANCIENT METHODS, ktorým robilvideoprojekciu   VJ ZDEN. Na to že išlo o jedno z najdôležitejších mien festivalu ma jeho produkcia výrazne neoslovila. Prišlo mi to ako slušné  echno, ale ja sa v tomto štýle moc neorientujem. Do ranných hodín nás sprevádzali svojimi setmi ešte  MICROCHIC a SAINT MARK.  

Čo dodať na záver? Trinásty ročník festivalu Hradby Samoty  priniesol poslucháčom jedinečné hudobné zážitky. Dúfam že sa organizátorom podarí usporiadať jesenné intermezzo, ktoré bolo minulý rok veľmi výživné. Už teraz nás organizátori HS pozývajú desiateho augusta do letného kina na Devíne, kde sa bude premietať film Kabinet doktora Caligariho. O hudbu sa postará mocná DO SHASKA.