Do Bratislavy sa opäť raz podarilo prilákať veľké mená svetového death metalu či grindcoru a my sme boli pri tom! Do klubu Randal sa mi podarilo prísť pár minút pred ohláseným začiatkom a privítala ma prázdna hala. Je pondelok a ešte relatívne skoro, pomyslel som si a čakal na to, čo sa bude diať.

Desať minút po pol siedmej začali ako prvá kapela tohto koncertu Američania SKINNED. Tí boli pre mňa veľkou neznámou a o to väčším prekvapením, keď začali hrať. Cez víkend som si pustil ich posledný album z minulého roku s názvom “Shadow Syndicate” a neznelo to vôbec zle, no naživo to bolo z môjho pohľadu ešte lepšie, kedže zazneli aj staršie drsnejšie veci. V kapele sa udiali minulý rok dve dôležitejšie zmeny v obsadení, pribudol nový bubeník, ktorý mimochodom pôsobil veľmi mlado popri ostatných kapelníkoch, a tiež gitarista Adam Quijano, ktorý v Bratislave nevystúpil. Takisto nevystúpil ani spevák John Meyer, čiže o gitaru aj spev sa staral jediný pôvodný člen kapely Travis Weickum. Ten sa zhostil svojej úlohy bez zaváhania, aj keď SKINNED začali hrať pred prázdnou halou, čo bol veľmi smutný pohľad. Taký už býva osud prvej kapely večera, Randal sa však počas prvých skladieb zaplnil aspoň nejakými dvomi až tromi desiatkami ľudí. Kapela nešetrila nasadením a celkovo sa jednalo o solídnu death metalovú mastenicu, ktorá presne sadla do môjho vkusu. Tušil som, že toto bude jedno z tých lepších vystúpení večera a neskôr sa mi to aj potvrdilo. Z posledného albumu zaznela “We are the End”, ku ktorej si môžte mrknúť aj videoklip, či viac technická “Hollowed Earth”. Každá skladba bola poctivo naklepaná a plná death metalových riffov, jedinú výtku by som mal ku dosť slabej base, v tomto smere som asi až príliš rozmaznaný. Celkovo to však bol výborný rozjazd koncertu, SKINNED dohrali svoj príjemný set po cca polhodinke.

Po krátkej občerstvovacej pauze sa na pódiu už chystali Nemci IMPLORE. Už podľa vzhľadu gitár sa dalo tušiť, že tu sa o death metal nebude jednať a kapela mi čoskoro dala za pravdu. Pred začiatkom bolo ešte treba vyriešiť drobné technické problémy s chrčiacou aparatúrou, no tá nakoniec úplne zapadla do výsledného zvuku. Hudobne sme sa presunuli do viac crustovo grindcorových vôd, ktoré boli pretkávané klepačkami a spev bol taktiež dosť crustový. Keď už sme pri spevákovi, nedal sa na ňom nevšimnúť jeden zaujímavý módny trend a zároveň to je aj môj pro-tip pre vás, mal dosť nahrubo vytetovanú jednu stranu obočia. Poďme ale naspäť od módy k hudbe, Randal sa našťastie zaplnil ako-tak a IMPLORE po druhej skladbe ďakovali za účasť všetkým, ktorí na koncert prišli. Tiež sa pochvalne vyjadrili o spojení pôvodne dvoch separátnych koncertov v jeden deň, čo určite náležite ocenili všetci prítomní na tejto akcii. Navyše vo Viedni sa v tento deň konala ďaľšia solídna akcia, kde vystúpili MISERY INDEX.
IMPLORE si ešte zaspomínali na minuloročný koncert v Bratislave a poďakovali ROTTEN SOUND za spoločnú tour. Čo sa mne na kapele páčilo najviac, bolo obrovské nasadenie a energia, ktorá vyžarovala zo všetkých hudobníkov na pódiu. Tí šlapali neustále na sto percent, čo sa samozrejme páčilo nielen mne, ale aj publiku, ktoré po každej skladbe mohutne aplaudovalo. Aj keď sa jednalo o celkom svižnú tanečnú muziku, tak hala bola stojatá okrem pár headbangerov a jednej slečny vpredu, ktorú pochvalouocenil aj spevák a zároveň basák Gabbo. IMPLORE skončili tesne po ôsmej hodine a o polhodinku neskôr začali na pódiu Fíni ROTTEN SOUND.

Táto grindcorová legenda sa vrátila po roku znovu do Randalu a kedže pred rokom som na koncerte chýbal, teraz som čakal so záujmom, čo predvedú. Rovno dopredu bez nátlaku priznám, že grind nepatrí medzi moje oblúbené žánre, takže neviem posúdiť, či ROTTEN SOUND zahrali dobre alebo zle. Mne to celé prišlo dosť nudné a nezaujímavé, navyše aj s nečitatelným zliatym zvukom (aj keď to bol možno zámer a tak to má znieť, neviem). Medzi skladbami spevák “G” poďakoval všetkým za výbornú účasť vzhľadom na pondelok a kapele IMPLORE za spoločnú tour. Rozumieť jeho angličtine s fínskym prízvukom bolo veľmi ťažké a väčšinu slov som len hádal. V Randali sa dosť headbangovalo, no kotol chýbal a nejaký pohyb pod pódiom sa ukázal až ku koncu setu. IMPLORE mi prišlo oproti ROTTENu o dosť energickejšie a navyše predsa len bolo trochu šmrncnuté death metalom, u Fínov zas prevládali čisto grindcorové postupy, čo platí aj pre spev. Ku koncu polhodinového setu som sa už presunul strategicky ku baru, ku ktorému musím napísať pár pochvalných slov. Vždy keď som v Randali, tak obsluha je ukážková, rýchlo a s úsmevom na perách obslúži, len tak ďalej. Už len spravte tento bar nefajčiarsky a som v siedmom nebi (alebo siedmom pekle, podľa preferencií).

O pol desiatej to na pódiu rozbalili nemeckí brutal death metalisti DEFEATED SANITY. Hneď ako prvé ma zaujala basa bez brnkátka, bolo to po prvýkrát tento večer. Od prvej skladby sa pod pódiom strhol maličký kotol, ktorý ma po krátkom čase pohltil a zbytok setu som pretancoval. Randal bol síce o niečo vyprázdnenejší, no verím, že ľudia sa bavili rovnako ako ja. DEFEATED SANITY valcovali jednu skladbu za druhou a nenechavali nás vydýchnuť. Kombinácia zabijáckych klepačiek a nekompromisných až slammových pasáží jednoducho núti človeka hýbať sa, do toho v hale burácal brutálny growling speváka Josha. Ten medzi skladbami hecoval publikum a ďakoval ľuďom, že prišli na túto akciu. Pre mňa bol toto vrchol večera a zároveň kapela, na ktorú som sa tešil najviac.

To už sa nedá povedať o INCANTATION, ktorých som vôbec nepoznal a z toho, čo som si napočúval pred koncertom, som nebol veľmi nadšený. Američania majú za sebou bohatú a hlavne veľmi dlhú hudobnú kariéru, vydali 11 dlhotrvajúcich albumov a množstvo singlov, kompilácií a EP. Bolo na nich vidno, že sú to už páni v rokoch, no nebolo to badať na nasadení, svoju show si náležite uživali. Po krátkom intre odštartovali nejakou pomalou skladbou, čo žiaľ nebola výnimka v ich tvorbe, nemyslím to intro, ale pomalé pasáže. Tých bolo na môj vkus až príliš, najmä po takej death metalovej smršti, akú predviedli DEFEATED SANITY. Najviac ma zaujala sólová gitara, jednak svojimi skosenými pražcami a jednak krkolomými sólami, ktoré na nej predvádzal gitarista Sonny, ktorý sa ku kapele pridal reltívne len nedávno v roku 2017. Medzi skladbami sa publiku prihováral pôvodom gitarista a teraz aj spevák John, ktorému sa dvakrát podarila obligátna zámena Slovenska so Slovinskom. Vyzdvihol by som celkom hutný zvuk, škoda len tých pomalých pasáží, keď kapela zrýchlila, bavilo ma to oveľa viac. Mimochodom účasť v Randale sa ku koncu scvrkla na menej než polovicu, asi predsa len zaúradoval pondelkový termín. Alebo len INCANTATION nie sú až také veľké meno a ľudia uprednostnili radšej spánok. Každopádne najzábavnejší moment večera nastal po konci setu, keď sa kapela odobrala z pódia a nikto okrem snáď jedného či dvoch jedincov prídavok nechcel, no kapela sa aj tak vrátila a ešte zahrala jednu skladbu. Kam sa hrabe Nicki Minaj, toto je tá pravá láska ku koncertovaniu!

Vďaka organizátorom z Obscure Promotion za udelenie akreditácie a za to, že spojili samostatné koncerty do jednej akcie; považujem to za veľmi múdry krok. Kto prišiel v pondelok do Randalu, mohol vidieť zaujímavú zmes kapiel s rôznym poňatím extrémnej muziky, staršie aj novšie školy. Verím, že každý si prišiel na svoje a všetci sa dobre zabavili

FOTO: Martin Mayer