Rok 1995 nebol pre death metal nijak prelomový, no bolo to mimoriadne plodné obdobie. Tie najkultovejšie kapely sa rozbehli na prelome desaťročí a v tomto období nadväzovali na svoje prvotné úspechy. Medzi inými vyšli dôležité albumy ako DEATH "Symbolic", AT THE GATES "Slaughter of the soul", DEICIDE "Once Upon the Cross" či DISMEMBER "Massive Killing Capacity". Začali sa prebúdzať aj kapely z bývalého komunistického bloku a v tomto období najviac žiarili asi VADER a KRABATHOR. A práve VADER vydali v tomto roku svoj prvý veľký album "De Profundis", ktorému je venované toto turné. Oficiálne s ním oslavujú 25 rokov od jeho vydania, čo už ale úplne nesedí. Tie dôvody ale nemusíme rozoberať, keďže to turné bolo odkladané.

Dlho som rozmýšľal, podľa čoho si VADER vybrali svojich predskokanov na toto turné. Na základe rovnakého vydavateľa to určite nebolo a ani sa nejedná o poľské kapely. Možno sú tam nejaké priateľské väzby z minulosti, lebo nič iné mi fakt nenapadá. Prečo to tu vlastne rozoberám? No je to hlavne pre kvalitu vystúpenia prvého predskokana, čo boli Švédi MARA. Kapela vznikla pred desiatimi rokmi v Göteborgu a minulý rok im vyšiel debutový album "Djävulstoner". Death metal počúvam viac ako tridsať rokov a neviem či by ma táto hudba zaujala aj v začiatkoch, kedy sa nahrávky ku mne dostávali veľmi zriedka. Je to zvláštne vystavaný mix death metalu a heavy metalu. Občas som tam začul nejaké zaujímavé gitarové motívy, no celé sa to nesie v takých nemastných neslaných tempách. Ani to nie je pomalé ani rýchle a hlavne tomu chýba dynamika. Prekvapil ma i fakt, že pri "vybrnkávačkách" (strašné slovo, ale nemám iné synonymum) nepoužívajú aspoň jemný delay alebo reverb. Mne to pripomínalo časy, keď sme chodili za mlada do skúšobní začínajúcich kapiel. Okrem toho skupina pôsobila na pódiu dosť neisto, čo bolo najviac vidieť na basgitaristovi. Mal som z neho pocit, že je v akomsi čudnom kŕči. No nebudem to tu ďalej rozpitvávať a poďme na ďalšiu kapelu.

Po technickej pauze vybehli na pódium Belgičania REJECT THE SICKNESS. Na scéne fungujú od roku 2007 a vydali za ten čas tri albumy. V ich hudbe sa miesi energia death metalu a melodická údernosť metalcoru. Keď si však uvedomíme, že samotný metalcore vychádzal čiastočne z kapiel ako AT THE GATES, kruh sa uzatvára. Z ich vystúpenia som mal omnoho lepší pocit ako pri prvej kapele. Malo to energiu, hudobníci pôsobili na pódiu veľmi suverénne no zároveň uvoľnene. A tu je ten hlavný rozdiel. Ich hudba tiež nie je nijak originálna a môžete tam vystopovať množstvo vplyvov. Tá muzika mala ale dynamiku, energiu a na hudobníkoch bola cítiť pohoda. Ich tvorbu nemám zmapovanú a preto vám nepoviem aké skladby dnes večer odohrali. Každopádne zanechali o stupeň lepší dojem, než Škandinávci.

VADER po krátkom intre odpálili svoje vystúpenie kultovou skladbou "Silent Empire". Už pri predkapelách som si všimol na pódiu obrie otočné svetelné hlavy, ktoré svojim výkonom zvládnu osvetliť aj veľké haly. Tie premenili Randal na vojnovú zónu, kde nás oslepovali brutálne svetlá a ohlušovali death metalové marše. Svojím spôsobom to bolo pôsobivé divadlo, no občas sme videli len svetlá a hudobníci sa nám zjavovali len ako siluety. Po zvukovej stránke to nebolo úplne dokonalé, ale nebol to ani vyslovený prepadák. Na môj vkus boli gitary trocha prehulené, ale ako hovorím dalo sa to zniesť. Výkony jednotlivých hudobníkov boli dych berúce, čo je u VADER viac menej klasika. Najčerstvejší člen kapely mladý bubeník Michał Andrzejczyk hrá neskutočne presne a rýchlo, čo je základom úspechu u každej metalovej kapely. Spolu s basákom Tomaszom Halickim otestovali statiku klubu. Gitaristi Marek Pająk a zakladateľ skupiny Piotr Paweł Wiwczarek sa krásne dopĺňali v divokých gitarových riffoch a šialených sólach. K tomu si pridajte Piotrov svojský vokál, ktorý sa dosť odlišuje od iných death metalových spevákov. On ten growl používa len okrajovo a preto je jeho spev dosť zrozumiteľný a čitateľný. Je to proste jeho štýl spevu, ktorý sa skvele hodí k tejto muzike.

Skupina nakoniec neodohrala celý "De Profundis" ale preniesla nás rôznymi obdobiami svojej tvorby. Jednak to boli nové veci ako "Into Oblivion", "Shock and Awe" alebo "Triumph of Death". Nesmeli chýbať ani osvedčené koncertné hity ako "God Is Dead (Helleluyah)", "Black To The Blind", "Carnal" či "Wings". Na výkone kapely bolo jasne vidieť, ako sa vlastne vypracovali. Toto je totiž kapela, ktorá si to odmakala v malých kluboch na nekonečných turné po celom svete. Aj u nás hrali nespočetne krát a dúfajme, že budú hrávať aj naďalej. Aj dnes pritiahli do klubu slušný počet fanúšikov, ktorí opticky obsadili celý klub. Vypredané dnes určite nebolo, ale aspoň sme sa mohli po klube normálne pohybovať.

VADER budúci rok oslávia 40 rokov existencie a dnes dokázali, že nie sú len žijúce fosílie, ktoré ťažia zo zlatých časov. Ich hudba si dlhodobo drží svoju kvalitu a naživo to vedia odpáliť ako zamlada.

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre Loud Farm Booking.