DIMMU BORGIR - Silenoz

Okultizmus nie je len o temnote a negativite

DIMMU BORGIR - Silenoz

Okolo DIMMU BORGIR bolo v poslednej dobe naozaj rušno. Mnohí fanúšikovia sa po odchode klávesáka Mustisa a basgitaristu s nezameniteľným vokálom ICS Vortexa, ktorý pôsobil aj v zoskupeniach ako ARCTURUS alebo BORKNAGAR, obávali o samotnú existenciu a smerovanie kapely. Vydanie novinky „Abrahadabra“ sprevádzalo úplné informačné embargo a v čase poskytnutia rozhovoru bol Silenoz mimoriadne skúpy na informácie ohľadom tejto témy. Dnes už však vieme, že okrem Nórskeho rozhlasového orchestru a chóru Schola Cantorum si na nahrávanie pozvali napríklad aj Kristoffera Rygga, možno známejšieho pod prezývkou Garm (ULVER, ARCTURUS, HEAD CONTROL SYSTEM, BORKNAGAR), Shagrathovho kolegu z CHROME DIVISION, gitaristu Rickyho Blacka, Agnete Mariu Forfang Kjolsrudovú z nórskeho spolku DJERV a v neposlednej rade aj známeho basgitaristu Snowyho Shawa. Ten mal s DIMMU BORGIR odohrať aj turné, no tesne po tom, ako vyšlo najavo, že práve on sa stal Vortexovým nástupcom, sa vrátil do THERION. Silenoz nám na začiatku prezradil, že posledné dni nerobí nič iné, ako poskytuje rozhovory, ale berie to tak, že je to niečo, čomu sa vyhnúť nedá a i vďaka tomu s tým problém nemá a nevyhýba sa komunikácii...  

Doteraz sa o novej nahrávke toho veľa nevie, informácii je jednoducho málo a je to až podozrivé. Ide o zámer, čo najviac utajiť okolnosti okolo nahrávania a diania v DIMMU BORGIR, alebo je za tým niečo iné? Začína sa to podobať na premyslenú marketingovú kampaň...
Bol to zámer, myslím, že tým nahrávka aj získala určitú mieru tajomna. Primárnym zámerom ale bolo upriamiť pozornosť na hudbu ako takú, aby ľudia dookola neriešili, kto hrá na aký hudobný nástroj a prečo, keď v konečnom dôsledku to aj tak vôbec nie je dôležité. To platí aj pre obdobie pred dokončením nahrávky aj pre obdobie po zverejnení nového albumu. S ničím sme nešpekulovali, jednoducho len stačilo trocha zmeniť prístup.

Na druhú stranu toto informačné ticho spolu s hlasmi bývalých členov skupiny podporilo vznik množstva špekulácii a úvah o situácii v kapele, jej budúcnosti a smerovaní. Objasnil by si situáciu s poslednými personálnymi zmenami? Mustis tvrdí, že ste ho vyhodili len prostredníctvom SMS správy. Vraj sa cítil zradený. ICS Vortex ho navyše označil ako skutočnú kreatívnu silu DIMMU BORGIR... 
K tomu sme sa už vyjadrovali minulý rok, keď k došlo odchodu niektorých členov. Stalo sa a išli sme ďalej. Začali sme nahrávať nový album a čo sa stalo, sme nijako neriešili, keďže naše ciele ležali pred nami a na ne sme sa zamerali. Pre nás je to už dávno uzavretá záležitosť. Vydali sme oficiálne vyhlásenie a tým to pre nás končí. Pre fanúšikov to možno vyzeralo dramaticky, ale veci sa majú tak, že to bolo niečo, čo sa muselo stať, ak sme chceli zachrániť kapelu. Čo sa týka tej kreatívnej sily, môžem ťa ubezpečiť, že ohrozená rozhodne nie je, naopak, je možno silnejšia ako kedykoľvek predtým. Kreatívnym jadrom sme boli vždy my traja. Samozrejme, nechcem Mustisovi a Vortexovi upierať akékoľvek ich zásluhy, to nie. Nový album však hovorí sám za seba o tom, kto bol skutočnou kreatívnou silou. 

 Mnoho vašich priaznivcov však považovalo týchto hudobníkov za neoddeliteľnú súčasť skupiny, napríklad v podobe čistých vokáloch ICS Vortexa. Pre niektorých nových fanúšikov sa stal dokonca jedným z vašich poznávacích znamení. 
No...každý má právo na svoj vlastný názor na veci okolo neho. My sme čisté vokály nikdy nepovažovali za niečo špeciálne, boli použité len ako kontrast pre Shagrathov spev, takže ak by sme aj nikdy žiadne čisté vokály nemali, nič zásadné sa nedeje. Každopádne na novom albume je ten spev obohatený o iné elementy a strata čistých vokálov bola  teda skôr nová výzva, ako nejaká kolosálna prehra. Nejde o tak významný prvok našej hudby, aby sa dalo hovoriť o dramatickej zmene v znení kapely, aj keď samozrejme dokážem pochopiť pocity fanúšikov. Treba však povedať, že ICS Vortex ani nebol v DIMMU BORGIR od začiatku a naša hudba sa dostala do povedomia skôr, ako vôbec do skupiny vstúpil.

Aké máte vzťahy s bývalými členmi DIMMU BORGIR?
Občas sa vidíme aj s ľuďmi, ktorých pôsobenie v kapele je už minulosťou. Nórsko je malá krajina a scéna ešte menšia. S niektorými vychádzame stále veľmi dobre a aj som práve dostal jedno pozvanie na svadbu od takejto osoby. 

Čo váš talentovaný bubeník Daray (známy napríklad z pôsobenia u VADER)? Je plnohodnotnou súčasťou kapely, alebo pôsobí len ako nájomný muzikant?     
Je súčasťou koncertnej zostavy spolu s ďalšími hudobníkmi. Rozhodli sme sa totiž, že bude pre nás lepšie, ak si budeme na živé hranie najímať ľudí, u ktorých cítime, že by sme s nimi mohli spolupracovať. No stálymi členmi skupiny nebudú. Ale na rozdiel od nich sa Daray aj podieľal na nahrávaní nového albumu. Hrával s nami na koncertných šnúrach posledné roky, tak sme sa rozhodli dať mu príležitosť aj v štúdiu pri vzniku nových skladieb a môžem povedať, že to bolo dobré rozhodnutie a Daray odviedol výbornú prácu. Počítame s ním aj na koncertoch nasledujúcich po vydaní novej nahrávky. Dá sa naňho naozaj spoľahnúť, ale čo je ešte dôležitejšie, do hudby a hrania dáva skutočne všetko. 

A ako ho hodnotíš v kontexte vašich predchádzajúcich bubeníkov (extra trieda v podobe mien ako Hellhammer, Tony Laureano, Reno Hilligsøhe Killerich, Nicholas Howard Barker...)? Asi ide o dosť významný post v DIMMU BORGIR...
Áno, mali sme to šťastie hrať so skutočne výbornými bubeníkmi, takže Daray mal naozaj dosť ťažkú pozíciu, ale myslím, že to zvláda dobre. Vieš, dôležité je aj to, aby sme boli obklopení ľuďmi, ktorým môžeš veriť, máš v nich istotu a dobre s nimi vychádzaš. A to sa týka nielen tých hodín strávených na pódiu pri spoločnom hraní, ale aj všetkého času mimo koncertných svetiel – a toho je počas koncertných šnúr podstatne viac.  Keď tie vzťahy nie sú dobré a nie je tam ani kúsok kamarátstva, skôr či neskôr sa to prejaví.

Stretávate sa aj vo vašom voľnom čase ako kamaráti? 
Áno, aj napriek tomu, že v skupine spolu trávime naozaj veľa času - sme už skôr ako taká rodina, pravdu povediac, vídame sa úž častejšie, ako so svojou skutočnou rodinou (smiech).

Ako je to potom so skladaním hudobného materiálu, kto má aký podiel na celkovom výsledku?
Vec sa má tak, že tento album sme vytvorili celý spoločne ako trojica – Galder, Shagrath a ja, A bolo to tak aj v prípade starších nahrávok, kde prevažná väčšina skladieb vznikla práve v takto zloženej trojici. V rámci tejto trojice je ten podiel zhruba vyrovnaný, čiže nie je to tak, že by niekto z tejto trojky tvoril viac ako tí ostatní. Je to pravdepodobne aj dôsledok spôsobu našej práce – všetko robíme spoločne a snažíme sa dosiahnuť väčšiu variabilitu, čo je myslím na novom albume naozaj aj počuť vďaka množstvu detailov, novým prvkom a rôznym kontrastom. Cieľom bolo dosiahnuť, aby nový album znel skutočne veľkolepo. Ak by v tvorbe dominoval jeden človek, tak myslím, že práve tá pestrosť a prepracovanosť detailov by utrpela najviac.    

Za dobu svojej hudobnej kariéry si mal možnosť pracovať s veľkým množstvom hudobníkov dokonca aj v podobe rôznych orchestrov. Dokáže ťa ešte niečím prekvapiť proces nahrávania?
Teraz ma možno trocha prekvapilo, ako išlo všetko hladko a bez nejakých vážnejších problémov. Bicie sme nahrávali vo Švédsku, gitary doma v Oslo v Nórsku. V Oslo sme nahrávali aj orchester a spevácky zbor, to prebehlo  v rozhlasových štúdiách. V ďalšom kroku sme všetok nahratý materiál zobrali do Anglicka a zmixovali pod rukami Andyho Sneapa. Nahrávanie symfonického orchestra vždy zabralo viac času, tentokrát ale išlo všetko veľmi rýchlo vďaka extrémne profesionálnemu prístupu.

Čo  ma trocha prekvapilo, boli práve nové promo fotografie, kde ste sa prezentovali úplne iným imidžom, ako boli doteraz ľudia zvyknutí.
Cítili sme už potrebu urobiť niektoré veci inak aj vo vizuálnej stránke kapely, preto aj tie nové kostýmy. Plánujeme tiež inú pódiovú šou a taktiež aj obal a vôbec celé grafické spracovanie nového albumu je v inom štýle. Vždy sa snažíme prísť s niečím novým aj v tejto oblasti, ale myslím si, že tentoraz to skutočne vyniká.

Podľa názvu „Abrahadabra“ (výraz použitý prvýkrát Aleisterom Crowleym v diele Kniha zákona, ktorý v hrubom preklade znamená „Budem tvoriť tak, ako hovorím.“ pozn. red.) ale môžeme usudzovať, že okultnú tematiku ste tak úplne neopustili, však? V súvislosti s vaším novým imidžom to môže pôsobiť trocha rozporuplne. 
Je to tak, vždy sme boli inšpirovaní okultnými tematikami práve v duchu Crowleyových prác. Okultizmus nás vždy zaujímal, a to už ako približne pätnásťročné deti. Crowley vydláždil cestu okultizmu v západnej kultúre. No tentokrát sme do textov pridali ešte aj niečo vlastné. Niektoré reflektujú aj dianie v kapele, sú to vlastne aj naše prežité skúsenosti, len v nejakej inej podobe, iné sa zas dotýkajú problematiky reinkarnácie a znovuzrodenia. Ale nerád by som viac rozoberal texty, tiež sú jednou z tých oblastí, o ktorej nechceme až do vydania nového albumu veľa hovoriť. Navyše sme vždy radšej, keď si fanúšikovia hľadajú sami cestu k textom a k významu jednotlivých partov.   

Keď sme už pri takýchto filozofických a okultných témach, aký máš názor na tvorbu Antona Szandora LaVeya?
V prvom rade si myslím, že išlo o mimoriadne inteligentného človeka, ktorého názory ovplyvnili množstvo ľudí. Čo bolo dôležité, dokázal sprostredkovať a podať skutočný spôsob života tak, že tomu dokázali porozumieť aj obyčajní ľudia. V jeho knihách dominuje prirodzený zdravý rozum, čo v konečnom dôsledku aj pomohlo okultným filozofiám tým, že ich spoločnosť začala vo väčšej miere akceptovať. 

Predpokladám, že mnoho tvojej inšpirácie pochádza aj z čítania kníh. Zaujali ťa v poslednej dobe nejaké knižné diela?
Áno, bolo ich viacero zaujímavých, hlavne tých s okultnou tematikou. Za zmienkou stojí napríklad „Secret Teachings of All Ages“ od Manly Palmer Hall. Je dosť podrobná, takže prečítať ju zoberie nejaký čas, ale stojí to za to. Na výber je toho skutočne veľa a je sa čím inšpirovať. Aj keď  nám je najbližšia takáto temná tematika, je omyl si myslieť, že všetko z tejto oblasti je o negativite a čiernote, v skutočnosti ide o normálnu literatúru s množstvom pozitívnych myšlienok.

A čo filmy?
To je tiež moje, zvyknem toho pozerávať dosť veľa, všetko od komédií cez thrillery až po horory. Takto aj väčšinou vyzerá môj oddych, keď mám voľno, sadnem doma pred veľkú obrazovku a viac nepotrebujem. Fajn je, že aj tu sa častokrát nejaká inšpirácia nájde.

Vráťme sa k hudbe. Napriek tomu, že ľudia na black metal zvyknú pozerať cez prsty, sa v Nórsku do Eurovízie dostala aj kapela KEEP OF KALESSIN. Aké máš z toho pocity?
Black metal už zďaleka nie je v Nórsku taký kontroverzný, ako tomu bolo v minulosti a myslím, že tento trend je prítomný všade. Nórsko je navyše malá krajina a tým, že sa raz dostanete do pozornosti médií, začnú si pomaly na vás zvykať. Takýmto prešliapaním chodníčka sme vlastne aj my nepriamo pomohli množstvu mladých nórskych kapiel hrajúcich extrémnu hudbu. Ľudia majú rôzne názory a teda aj názory na black metal prítomný v konzumných médiách sú pozitívne i negatívne, ale osobne si myslím, že hudobníkov to nemusí zaujímať a tak je to aj v prípade KEEP OF KALESSIN. Kapely sa starajú o to, čo je najlepšie pre ne a tak to bolo aj v našom prípade. Predtým to bolo tak, že na scéne bolo veľa stagnujúcich kapiel, ale žiadna sa nesnažila chytiť šance a niečím novým zaujať, či preraziť. Ale my sme to spravili a vždy sme to robili a to je aj dôvod, prečo sme sa dostali podstatne ďalej ako tie ostatné kapely. 

Black metal v Eurovízii... medzi fanúšikmi to muselo vyvolať viac negatívnych ako pozitívnych nálad. Ich priaznivci im to vraj nezabudnú. 
Asi áno, ale vec sa má tak, že myslenie fanúšikov je iné ako myslenie kapely a jej členov. Je to aj logické, keďže fanúšikovia majú k tej hudbe vlastne aj iný vzťah ako hudobníci. Každá skupina na scéne chce rásť a ísť ďalej v hudbe a osloviť ďalších ľudí. A preto si myslím že to, čo robí KEEP OF KALESSIN, je úplne v poriadku. Tým, že sa zúčastnili hudobnej súťaže, predsa nijako nekompromitovali svoje skladby a nijako nezmenili svoje hudobné smerovanie. Aj keď si vypočuješ ich nový album, je to stále KEEP OF KALESSIN so všetkým tým dobrým, čo bolo pre nich charakteristické v posledných rokoch. Pokiaľ nezmeníš svoju podstatu, je to všetko v poriadku. Fakt je, že fanúšikovia majú často ku kapelám veľmi špecifický vzťah a keď skupina urobí niečo, čo sa im nepozdáva, tak sa cítia zradení. Je to podobné, ako keď futbalista prejde z jedného týmu do iného, tak začnú pozerať naňho ako na zradcu a chudáka a pri tom je to stále ten istý a rovnako dobrý hráč. Na druhej strane sú ale samozrejme aj fanúšikovia, ktorým nerobí problém akceptovať fakt, že kapela sa vývojom aj nejako mení a ostatnú stáť za skupinou až do konca. 

Aké sú vaše plány do blízkej a menej blízkej budúcnosti? 
Budeme hrať veľa koncertov po vydaní nového albumu a turné začne v septembri Európe, potom sa presúvame do USA v novembri a decembri. Budúci rok, by sme chceli odohrať čo najviac letných festivalom a aj nejaké koncerty v Austrálii v Južnej Amerike a v Británii. Veci sa ale majú tak, že nemôžeme nič plánovať priveľmi do budúcna, skôr to vyzerá tak, že každej príležitosti sa snažíme chytiť hneď, ako sa objaví. 

Informácie o rozhovore

Odpovedal/-li: Silenoz

Webová stránka:

Informácie o rozhovore

Uverejnené: 2010-10-10 01:42:50

Prečítané: 1381x

Autor: Adela Melová

Adela Melová

Názory redakcie

Chýba názor redakcie