Nečakaný a problémami sprevádzaný rozpad IMMORTAL na dve časti šokoval asi väčšinu metalových fanúšikov. Hlavne, keď sa mena známej kapely vzdal človek, ktorý bol pre ňu symbolom a s nadsázkou môžeme povedať, že aj akýmsi "maskotom"... Samozrejme tým mám na mysli Olveho Eikema, známejšieho ako Abbatha. Vydanie novinky IMMORTAL sa dosť naťahovalo a príčinou boli zrejme tieto nezhody v rámci skupiny, hlavne medzi Abbathom a Demonazom (pikoškou je, že obaja sú v rodinnom vzťahu, keďže Abbath má dieťa s Demonazovou sestrou). Neskôr sme sa dozvedeli, že práve debutový sólový album ABBATH bude obsahovať materiál, ktorý mal vyjsť pod hlavičkou IMMORTAL. A na albume je to aj dosť počuť.

ABBATH, ktorý si do kapely prizval napríklad aj Kinga Ov Hell (ex-GORGOROTH, OV HELL, ex-SAGH, ex-GOD SEED), totiž nezostáva nič dlžný svojej hudobnej histórii a neomylne ďalej kráča v šľapajach IMMORTAL, a hlavne v mrazivom, melodickom štýle, ktorý vytýčili s albumom "At The Heart of Winter". Abbathov materiál mi zo všetkého najviac pripomína asi výborný album "Sons Of Northern Darkness", prípadne posledný počin IMMORTAL z roku 2009 "All Shall Fall". Už prvá skladba "To War!" sľubuje agresívny nástup a výborne funguje aj naživo na koncertoch, ako sme mali možnosť vidieť napríklad aj na festivale Brutal Assault. "Winterbane" na vás dýchne mrazivou atmosférou a kľudne si ju s jej vybrnkávačkami a atmosférickými pasážami viem predstaviť ako súčasť spomínaného albumu "Sons of Northern Darkness". Materiál sa nesie prevažne v pomerne agresívnom štýle, je o niečo menej melodický a atmosférický, ako bol prelomový "At The Heart Of Winter", výnimkou je napríklad sú strednotempé "Ocean Wounds" a „Root Of The Mountain“, pri ktorej sa budem opakovať, ale znova sa nesú v duchu posledných dvoch albumoch a ich pomalších záležitostí.

V druhej polovici albumu aj po mnohonásobnom vypočutí moja pozornosť trochu opadávala, motívy sa mi zdali síce veľmi vydarené, ale repetetívne. Nejde o nič, čo sme už nepočuli od IMMORTAL a niektoré momenty sa až príliš podobajú staršej tvorbe s dojmom nedostatku skladateľskej invencie. Avšak ako fanúšik IMMORTAL sa musím priznať, že ono to stále funguje. Otázka je, dokedy. Ak vývoj Abbathovej tvorby porovnáme s vývojom nórskych kolegov SATYRICON alebo DIMMU BORGIR, kapiel, ktoré sa neustále vyvíjajú a snažia sa experimentovať, môžeme odvážne tvrdiť, že Abbath by v budúcnosti mohol byť AC/DC alebo MOTORHEAD nórskej blackmetalovej scény...  Ak sa teda počas počúvania dostaví pocit déja-vu, určite v tom nebudete sami. Samozrejme, náročnejší fanúšikovia budú frfľať, že je to stále dookola to isté. Avšak podobne ako spomínané legendy, Abbath si vytvoril unikátny štýl, od ktorého nemieni uhnúť ani na centimeter. Pevne verím, že zaujímavé nápady sa uňho úplne nevyčerpajú. Pri doterajšej pravidelnej sedemročnej frekvencii vydávania Abbathových blackmetalových albumov (2002, 2009 a teraz 2016) to by však nemal byť taký veľký problém.

ABBATH nám pripravil ďalší mrazivý album, ktorý vás vezme do zasnežených nórskych hôr, dokonca aj so štipkou humoru. Abbath sa totiž už neberie tak vážne ako v prípade IMMORTAL, čo dokázal jednak v rámci živých vystúpení, ale aj merchandise k tejto doske (snežiace ťažítko s Abbathom alebo celá skupina ABBATH napodobňujúca BEATLES pri prechode známej Abbey Road). Pre fanúšikov posledných albumov IMMORTAL je prvá Abbathova sólovka absolútnou povinnosťou.  Je tam všetko, čo ste na nich milovali, unikátna atmosféra aj zvuk gitár ostala zachovaná. Ostatní môžu kľudne siahnuť po niektorom z posledných štyroch albumov tejto nórskej blackmetalovej legendy, výsledok bude podobný. A som skutočne zvedavá, s čím odpovie IMMORTAL s Demonazom na čele.