Králi? Dajte pokoj. ANTHRAX sa na scéne pohybujú veľmi dlho a urputne bojujú, ale neviem, či za posledných 15 rokov urobili mnoho pre to, aby získali šľachtický titul. Výmeny spevákov, členov, odkladanie a znovunahrávanie albumov - to všetko spomalilo kapelu okolo Scotta a Charlieho natoľko, že od roku 2003 vydávajú iba tretí štúdiový album. Dúfam, že miernym narcizmom na majestátnom obale ostrieľaných metalistov neoblbnú.

ANTHRAX boli vždy štylisticky voľná thrashová kapela, a "For All Kings" to s čistokrvnosťou žánru určite nepreháňa. Čistý, no neveľmi agresívny zvuk potom trošku otupuje hrany rýchlejším a tvrdším veciam, ktorých je aj tak pomenej. Jasne thrashové smerovanie majú iba singlovka "Evil Twin" a záverečná "Zero Tolerance". Inde ANTHRAX trochu klamú telom: "Suzerain" začína brutálnym riffom, len preto, aby sa potom niesla v prevažne melodickom duchu. Thrashová chrbtica na "For All Kings" miestami zúfalo chýba, a páni nie sú zasa tak skvelí skladatelia, aby si absenciu agresivity vedeli vynahradiť.
Spevné momenty ale fungujú veľmi, veľmi dobre - absolutórium patrí nestarnúcemu Belladonnovi. Bez problémov uspieva všetko, čo potrebuje, jeho vekom nižšie posadený hlas je dokonca naliehavvejší, než si ho pamätám z klasických albumov. Polovica jeho vokálnych liniek sa vrýva do pamäti už pri prvom posluchu - hlavne vďaka Joeymu je "For All Kings" prístupným albumom. Emocionálnejší výraz celkom prospieva aj textom, ktoré sú miestami na hrane zbytočnej melodrámy, ale stále patria medzi zaujímavé elementy tvorby ANTHRAX.

Ak by sme Joeyho odsunuli nabok, po kompozičnej stránke je tento album relatívne skromný. Taký obyčajný heavymetalový album. Pár zmien tempa, pár dobrých riffov a basových liniek, a to je asi všetko. A ešte nový muž v zostave. Jonathan Donais prišiel do štúdia s chuťou hrať a dostáva sa mu celkom veľa priestoru, za zmienku stoja pestré a dlhé sóla v "All Of Them Thieves" a "Evil Twin". Ostatní predvádzajú svoj štandard bez veľkých výkyvov a skladby stoja vždy na silných refrénoch.
Trinásť skladieb (jedenásť plus dve intrá) a takmer hodinová stopáž, to naozaj nie je najmenej. Vata sa rozhodne nájde - najmä v druhej polovici albumu. Dobrým príkladom je nudná "Defend/Avenge", ktorá sa zasekla v pochodovom tempe a len sa opakuje až kým neskončí. Dôvodom je možno to, že ANTHRAX pristupovali k albumu ako k výrobku, než ako k nápadu. Odškrtávali si jednu nutnú pieseň v strednom tempe, thrashovú vec ("Evil Twin"), melodickú hymnu (titulná pieseň), jednu epickejšiu ("You Gotta Believe"), jednu popovejšiu ("Breathing Lightning"), až kým nenaplnili stopáž. Nie sú to nutne zlé skladby, ale prekvapivý moment by človek hľadal ťažko. 

Pri porovnaní s predošlou doskou "Worship Music" je novinka určite chytľavejšia, no menej odvážna. V minulosti boli ANTHRAX tou kapelou, ktorá si neváhala z niečoho spraviť srandu, ale tentokrát sa nič také nedeje. V najhoršom prípade nechávajú šéfovia Belladonnu dookola opakovať refrény a diery zalepí jedným z Donaisových dobrých sól - hlavne, nech si nikto nevšimne, že skladba sa nikam neuberá. Najmä, aby si to nikto príliš neužíval.  

Možno som trochu prísny. Napokon, nedá sa povedať, že by sa "For All Kings" počúval zle. Avšak ako celok má celkom vážne nedostatky. Najviac zamrzí nevyrovnaná kvalita a fakt, že jednotlivé piesne fungujú naozaj lepšie osamote, než pokope. Trochu odvahy a radosti zo života by pridalo veľa bodov. Toto ale nie je prvýkrát, čo sa tento problém u tejto kapely vyskytol. V porovnaní so súčasnou konkurenciou chýba ANTHRAX kúsok srdca - len sa opýtajte u Mustainovcov, ako sa to robí. O to viac potom človeka iritujú tie sochy v podobe členov kapely na obale. Len za to, že ste dali svetu "Among The Living" a "Spreading the Disease" vás do kameňa tesať nebudeme.