Arsis odštartovali svoju kariéru nadmieru sľubným počinom A Celebration Of Guilt z roku 2004. Prezentovali sa natlakovaným melodickým vírom s vyspelou inštrumentálnou zložkou. Odkazy v ich tvorbe poukazovali predovšetkým na škandinávsku melodic/death-thrashovú školu, ale aj na americké tech-deathové spolky. Na tento album sa však musia nasledovníci v diskografii pozerať s určitým odstupom. Dá sa teda povedať, že od skvelého debutu šla krivka výkonnosti smerom nadol.

Starve For The Devil je štvrtou radovkou melodikov z Virgínie. Moja zvedavosť sa opierala o to, či sa Maloneovcom náhodou nepodarí priblížiť k zatiaľ ich najlepšiemu výkonu z pred šiestich rokov. K žiadnej zmene v systéme tvorenia skladieb nedošlo, a tak to muzikanti opäť skúšajú dobre známymi postupmi z predošlých troch radoviek. Arsis sa priam vyžívajú v komplikovaných melodických nuansách. Dôraz je kladený predovšetkým na ťahavé gitarové harmónie, ktoré vyúsťujú do košatých sól. Ako rytmický podklad slúži síce presná a kvalitná, no ničím neudivujúca paľba z bicej artilérie. Vokál predáka Jamesa Malonea môžete kľudne zaradiť do black metalovej škatuľky. Napriek rozličnosti aspektov a ako už bolo aj naznačené, tvorba kapely predsa len viac evokuje sever Európy.

Spokojnosť žiaľ nemôže vládnuť s materiálom, ktorý sa nachádza pod titulkom Starve For The Devil. Arsis opäť nenadviazali na ich najlepšiu nahrávku a utápajú sa v dosť prevarených postupoch, ktoré navyše „podporuje“ nemastná – neslaná produkcia. Zo začiatku to ale nevyzerá vôbec zle. Šikovná Forced To Rock má odpich, zaujímavý melodický motív a zjavný ťah rovno na bránku. Nie nadarmo ju kapela vybrala ako prvý singel. To isté sa dá povedať aj o nasledujúcej A March For The Sick. Snáď najlepšia skladba sa nachádza pod položkou číslo šesť. Closer To Cold je postavená na nákazlivom melodickom nápade, obsahuje výborné rytmické brejky a zároveň je aj akýmsi atmosférickejším bodom nahrávky. S pribúdajúcimi minútami už ale dochádza na ploché a čoraz nevýraznejšie skladby. Z ostatných položiek možno cítiť snahu zaujať refrénom, alebo nosnou melódiou, no nanešťastie už nedisponujú takou chytľavosťou, akú mali kedysi "šlehy" z debutového albumu The Face Of My Innocence, Maddening Disdain alebo Carnal Ways To Recreate The Heart.

Starve For The Devil je dosť rozpačitým pokračovaním v diskografii kapely. Jeho najpodstatnejším problémom je, že v porovnaní s predošlými nahrávkami nedisponuje až takým kvantom pamätihodných okamihov. A to pre Arsis opäť znamená mierny pokles.