ART BY NUMBERS - Reticence: The Musical

Art By Numbers alias The Human Abstract?

The Human Abstract (ďalej THA), kapela, ktorá na začiatku tohto roka zverejnila online správu, kde sa hovorilo o rozpustení kapely. Ani nie pol roka po tomto oznámení prišla správa, že THA vystúpia na susednom festivale Brutal Assault a posilnia tak zvučné rady. Čo to znamená, nevie presne nikto. Či z toho neskôr vzíde ďalšia štúdiovka, je nejasné, alebo či je to len posledná vďaka európskemu publiku, ktovie. O dlhodobejšom znovuobnovení kapely nikto nič nepovedal. Pokiaľ vám ale bolo ľúto za týmto talentovaným zoskupením, mám tu niečo presne pre vás. Mladučká partia z Fresna v Kalifornii fungujúca pod názvom Art By Numbers (ďalej ABN) je presne to, čo hľadáte, ak ste holdovali tvorbe THA. Spojitostí medzi oboma kapelami je viac ako len tie v hudobnej zložke. Napríklad gitarista THA, A.J. Minette, študoval spoločne s gitaristami ABN Victorom Corallom a Dustinom Georgesonom. A tu spojitosť nekončí. Bubeník THA Brett Powell je dokonca manažérom ABN a producentom je Jamie King, ktorý má okrem iných na svedomí, môžete si tipnúť koho. Prepojení je určite viac než dosť, ale to najjasnejšie je v hudbe samotnej, ktorú mladučká kapela prezentuje na svojom debutovom počine s názvom „Reticence: The Musical“.

Od prvých tónov úvodnej skladby „Delusions Of Grandeur“ sú vplyvy zrejmé, ale okrem spomenutých THA určite v hudbe kde-tu začujete postupy aj kanadských Protest The Hero. Gitaristi si svoju prstovú ekvilibristiku užívajú naplno, o tom niet pochýb, rovnako ako je tomu pri spomenutých kapelách. Najvýraznejšia odlišnosť od THA je spevák Anthony James. Najčastejšie využíva melodické polohy, ktoré mu určite sedia a môžu sa stať poznávacím znamením kapely. Miestami však jeho mladistvý prejav a hlavne tón hlasu mierne zaváňa stredoškolským klišé amerického formátu, ktorému sa ale vyhýba a sú to len drobné chybičky krásy, ktorých sa dá strániť. Jeden z najlepších momentov prichádza v podobe druhej skladby „Man In The Box“, ku ktorej kapela natočila aj videoklip. A bez servítky musím povedať, že k mojim obľúbeným patrí aj preto, že tam počujem vplyvy skladieb, ako sú „Patterns“ či „Faust“ od THA, s príjemným „cirkusovým“ valčíkom a nezbustrovaným obiehaním pražcov hmatníka. Začiatok tretej skladby „Regression To The Meme“ je spojenie klavíra z „Fortress“ od PTH a gitarových vyhrávok ako z albumu „Midheaven“ od THA. Bohužiaľ, tie vplyvy sú nepotlačiteľné, no skladba má aj tak vynikajúci svojský refrén s rytmickými gitarami a klavírom na pozadí. Príjemné, určite áno. Kapela rada využíva všetky možné hudobné žánre, ktoré slúžia ako úseky v skladbách, ako napríklad jazzom okorenená „Best Laid Plans“, či klasickým štúdiom hudby do prasknutia naplnená „Nightfall“, kde akustické gitary za zvukov kláves nechávajú oddýchnuť od častých virtuozít. Skladby ako „Venice Is Sinking“ či „Au Revoir“ majú v sebe ten už spomínaný americký nádych rockovej „emo“ vlny, ale sú to len momenty, ktoré im rád odpustím. Alebo južanským motívom nasiaknutý úvod skladby "Reyes", ktorý by kľudne mohol tvoriť mozaiku nejakého Tarantinovho filmu.

„Abstract By Numbers“ ?

Tu sa záležitosť komplikuje, mládenci sú viac ako talentovaní. Skladateľský talent sa mozgu kapely a gitaristovi Dustinovi Georgesonovi uprieť určite nedá. A práve preto línia, ktorú by som medzi tieto dve kapely rád naznačil, bude veľmi podobná ako tá pri kapele Tool a Soen. Nič lepšie ma nenapadá, a neberiem to ako negatívum. Soen sa tento rok podaril husársky kúsok a myslím si, že Art By Numbers určite vyniknú, i keď oni majú achiloviek trochu viac. Od posledného albumu Tool uplynulo 6 rokov a Soen možno aj vďaka tomu dokázali znieť čerstvo. Avšak od ostatného počinu THA je to ešte len čosi vyše roka a ABN sa musia dokázať ubrániť tomuto tlaku. Nehovoriac o tom, keby si THA zmysleli opäť zasadnúť do štúdia. Art By Numbers určite majú na to, aby si obhájili svoje dielo. Je to podarený debut, ale veľmi opatrne by som premýšľal nad nasledovníkom a o tom, ako svoj um preniesť do hudby bez toľkých referencií k tvorbám iných kapiel.

Pýtate sa prečo vlastne počúvať ABN? Kvôli všetkému, čo bolo napísané. Aj keď kapela predstavuje kolonistov a kapely, ktoré ju ovplyvnili, predstavujú vykorisťované domorodé kmene, dokázali svoju korisť tak efektne podať ďalej, že sa im to musí nechať. Ich hudba baví, album „Reticence: The Musical“ neviem prestať počúvať, a tým je povedané všetko.

8 / 10

Tracklist

01. Delusions Of Grandeur
02. The Man In The Box
03. Regression To The Meme
04. Venice Is Sinking
05. Reyes
06. Best Laid Plans
07. Au Revoir
08. Panacea
09. Black Water Rush
10. Nightfall
11. Memoire Insuffisante
12. Twelve Days

Zostava

Anthony James - spev
Victor Corral - gitara
Dustin Georgeson - gitara
Miguel Ortega - basa
Dennis Peraza - bicie

Informácie o albume

Žáner: Rock/Progressive/Alternative

Dátum vydania: 29.05.2012

Typ:

Dĺžka: 36:42

Vydavateľstvo: vlastný náklad / samovydanie

Webová stránka:

Krajina: USA

Informácie o recenzii

Uverejnené: 2012-06-06 23:43:46

Prečítané: 963x

Autor: Tomáš Švonavec

Tomáš Švonavec

Názory redakcie

Chýba názor redakcie