Na jeseň minulého roka prišla smutná správa o smrti Tomasa Lindberga. Tento fanatik bol jeden z najvýraznejších spevákov na death metalovej scéne. Jeho hlavnou kapelou boli práve AT THE GATES, ktorý boli spoluzakladateľmi tzv. gothenburského metalu. Ich prvé štyri nahrávky sú ukážkou  jedinečného progresu, ktorý vygradoval do ikonickej nahrávky "Slaughter of the Soul". Po dlhej pauze sa vrátili na scénu a ukázali trochu dospelejšiu tvár svojej tvorby.

Tompa bol však mimoriadne činorodý  hudobník a pôsobil aj v ďalších kapelách ako DISFEAR, GROTESQUE, LOCK UP či The LURKING  FEAR. Jeho vokál bol pre všetky spomínané skupiny signifikantný a spoznali ste ho po pár slokách. Pred tromi rokmi mu diagnostikovali nepríjemnú formu rakoviny a podstúpil operáciu, pri ktorej mu odstránili časť ústnej dutiny. Tesne predtým ešte stihol naspievať tento album, čo je dôkazom neuveriteľného zápalu a oddanosti. Následná rádioterapia však neodvrátila pokračujúcu nemoc a „zubatá“ si prišla pre Tompu 16. septembra minulého roka. V kontexte udalostí je preto album "The Ghost of a Future Dead" pomníkom tohto legendárneho speváka. Pre vznik tejto nahrávky je ešte jedna podstatná vec, a to návrat gitaristu Andersa Björlera, ktorý skupinu opustil v roku 2017. Ako som už spomínal, skupina po svojom comebacku tvorila mierne odlišnú hudbu, ktorá už nebola taká zbesilá ako v minulosti. Bola stále zaujímavá, no trocha sa z nej vytratila živelnosť. To sa s príchodom Andersa zmenilo a tá zbesilosť je na novinke opäť prítomná.
 

Hneď úvodné dve skladby sú typicky energické, ako poznáme z prvej etapy existencie. Tu by som rád vyzdvihol najmä song "The Dissonant Void", kde sa ukazuje Andersov geniálny rukopis. Má neuveriteľný „songwriting“ a je jednou z najlepších piesní nahrávky. Na ploche necelých troch minút ukazuje genialitu tvorby AT THE GATES. V podobnom duchu sa nesú aj ďalšie vypaľovačky ako "Of Interstellar Death" či "Tomb of Heaven". Tak nejako by som si predstavoval nasledovníka geniálnej nahrávky "Slaughter of the Soul". Ale máme tu aj predstaviteľov novej vlny a neznejú vôbec zle. Jediná skladba naspievaná v rodnej reči "Det Oerhörda" znie na prvé počutie tradične, no je to len zdanie. Je to vlastne veľmi osobitá skladba, ktorú by som od nich nikdy nečakal. Mix heavy metalu a niečoho dosť nezaraditeľného. "In Dark Distortion" je naopak ukážkou spomínanej dospelejšej tváre ich tvorby, ktorá sa vyznačuje rozvahou a temnejšou aurou. A práve táto rozmanitosť je na novinke príťažlivá. Akoby ukazovala rôzne tváre tejto legendy, ktoré nadobudla počas svojej existencie. A čo tu predvádza Tomas Lindberg? Svoj nezameniteľný vokál, ktorý spieva o temnote a smrti, ktorú zrejme cítil vo svojej blízkosti. Je to kontext, ktorý dáva tejto nahrávke úplne iný rozmer.

AT THE GATES sa rozlúčili so svojimi fanúšikmi vo veľkom štýle Toto nie je spomienkový album na 
Tomasa Lindberga, ale záverečnou salvou fenomenálnej kapely. Nepredpokladám totiž, že by pokračovali s novým spevákom. Úplne by mi to nedávalo zmysel.