Pred štyrmi rokmi som úplnou náhodou narazil na album „Atlas“ od pomerne neznámej švédskej kapely BESVÄRJELSEN. Napočúval som si neskôr aj debutový album, všetky EP a čakal na nový materiál. Toho som sa dočkal pred týždňom.

Tretí štúdiový album dostal názov „Till Glömskan Ad Oblivionem“ a opäť ho vydali Magnetic Eye Records. Názov je zaujímavý a znamená niečo ako „do zabudnutia“. Je ale zdvojený, pričom prvý je v rodnej švédčine a druhý je po latinsky. Všetky prednosti predchádzajúceho albumu si zachovali a nenápadne posunuli svoju tvorbu na vyšší level. Hlavný progres vidím hlavne v schopnosti zložiť zaujímavé skladby, ktoré sa mi postupne dostávajú pod kožu. Priznám sa, že po prvom vypočutí novinky som úplne nejasal. No ako som sa do tých piesní viac ponoril, začali ma výraznejšie oslovovať. Štýlovo sa kapela veľmi neposunula a stále hrá mix doom metalu, blues a melancholického rocku. Sem-tam sa v nových piesňach objavia nenápadné náznaky gothic rocku či rock'n'rollu, ale nie sú až také dominantné.

Nový materiál na mňa pôsobí viac ucelene aj čo sa týka kvality jednotlivých piesní. Na predošlých nahrávkach sa vždy nachádzali silné skladby, ale často prevyšovali ostatné. Typickým príkladom bola pieseň „Clouds“, ktorá naplno ukázala kvality tohto súboru. Nové skladby sú kvalitatívne viac vyrovnané a prinášajú množstvo zaujímavých momentov. Napríklad „Accelerating Hearts“ začína skvelým rock'n'rolovým úvodom a ten postupne prejde do výrazného refrénu, ktorý mi pripomína Holanďanov DOOL.
 

Nasledujúca „Battles“ vyniká zborovými vokálmi a zvláštnym smútkom. Zaujímavým počinom je skladba „Black Wave“, kde dominuje nečakane mužský vokál. Informácie o nejakom hosťovaní som nezaznamenal, a tak zrejme pôjde o jedného z gitaristov. Samostatnou kapitolou je záverečná klavírna balada „Oblivion“, ktorá postráda rytmickú sekciu. V nej si prejdete smútkom, zmierením ako aj zabudnutím. Zvláštny obrat prichádza v druhej tretine piesne, kedy speváčka Lea Amling Alazam prejde z angličtiny do rodnej švédčiny. Na malú chvíľu to pieseň premení neopísateľným spôsobom. Mimochodom, je to nádherná melancholická skladba, z ktorej vyžaruje ľudskosť. Vráťme sa ale k Amling, ktorej hlas je ozdobou nahrávky. Má veľmi zaujímavé sfarbenie hlasu a v jej prejave je niečo ako ležérnosť. Tá ale nespočíva v nejakých jednoduchých motívoch či dokonca odfláknutí svojej práce. Z jej hlasu vyžaruje zvláštna melanchólia a smútok, a to aj vo vypätých momentoch. Okrem toho jej hlas je zastretý, niečo ako keď je človek nachladnutý. Lea je skrátka majiteľkou nevšedného hlasu, ktorý je hlavným poznávacím znakom ich hudby. Texty piesní sa zaoberajú rôznymi témami, ako sú chaos moderného sveta a nepochopiteľné správanie sa jednotlivcov. Nájdete tu aj osobnejšie témy, ako sú očakávania od vašich najbližších a nutnosť sa od nich odtrhnúť.

Štokholmskí BESVÄRJELSEN vydali zaujímavú nahrávku, ktorá stojí za pozornosť. V ich hudbe je cítiť progres, ktorý by ich mohol dostať do širšieho povedomia. Ak máte radi skupiny ako MESSA, BLUES PILLS, DOOL či AVATARIUM, tento ukrytý poklad si rozhodne vypočujte.