BIG BIG TRAIN - Folklore

BIG BIG TRAIN - Folklore

Anglický oktet BIG BIG TRAIN sa po troch rokoch a sérii niekoľkých, hudobnými kritikmi vysoko zhodnotených, albumov opäť raz stretli v nahrávacom štúdiu, aby dali dohromady už deviaty album, ktorý tentoraz nesie jednoslovný názov “Folklore“.

BIG BIG TRAIN (ďalej už len BBT) , je prog-rocková, miestami výrazne, art a folk-rocková skupina, ktorá vznikla pred dvadsiatimi šiestimi rokmi v prímorskom Bournemouth-e, kde sa stretli dvaja jeho zakladatelia - Greg Spawton a Andy Pools, aby spolu s pomerne známym Kanaďanom, Nickom D Virgiliom (ex-GENESIS, ex-SPOCK S BEARD), Davidom Longdon-om (THE TANGENT), Daveom Gregor-om (jeden čas sprevádzal  Petra Gabriela na turné a spolupracoval aj s PORCUPINE TREE), švédom Rikard Sjoblomom (BEARDFISH), Dannym Manners-om (okrem iných, spolupracoval najmä s Louisom Philipom), Rachel Hallovou ( jeden čas sprevádzala na turné progrockovú legendu 70tych rokov, skupinu STACKRIDGE, je učiteľkou huslí), no proste, aby tento mnohočlenný progr-rockový “dream team“  dal dokopy hlavy a pokúsil sa o nasledovníka skvelého dvoj albumu “English Electric part one a part two“. Aby toho nebolo málo BBT dali na “Folklore“ priestor aj ďalšej skupine ôsmych talentovaných inštrumentalistov, čím silu materiálu určite posunuli o pár úrovní vyššie.  

Ako som už v úvode naznačil, BBT patrí do širokej rodiny prog-rockového žánru, ktorý na albume “Folklore“ znie tak trochu ako zmes Peťa Gabriela, YES, JETHRO TULL, PALLAS, THE TANGENT, THE FLOWER KINGS či SPOCK S BEARD. To všetko samozrejme okorenené keltskými a  anglosaskými folklórnymi prvkami. Aktuálny album BBT je popri uvádzaných vplyvoch veľmi melodický, PINK FLOYD-ovský, miestami melodický ala BEATLES, inde zas vyznieva ako Peter Gabriel, u ktorého, na basu hrajúci Tony Levin, akoby sa do rytmiky BBT skladieb výrazne prevteloval. K určujúcim “nástrojom“, ktoré celému oktetu BBT dodávajú neopakovateľnú atmosféru, patrí aj charizmatický hlas Davida Longdona, ktorého hlas mi pripomína veľmi príjemnú mutáciu Peťa Gabriela, Hasse Froberga (THE FLOWER KINGS) a Alana Reeda (ex-PALLAS). Okrem hlasových kvalít Longdona je pozoruhodný aj jeho muzikantský rozmer, keď popri vokáloch stíha aj hru na flaute, mandolíne či akustickej gitare.

Prejdime však k samotnej dvanásťmiestnej spovedi BBT  a začnime rovnomennou skladbou “Folklore“, ktorá mi v úvodných, trumpetami nasiaknutými sekundami, pripomína overtúry na The Astonishing, z najnovšieho albumu DREAM THEATER. Prvá minúta končí malým de- javu klávesových nálad, ktorá by kľudne mohla byť vystrihnutá zo soundtracku Forrest Gump  či K-Pax. Následne sa úvodná vec BBT premieňa na veľmi melodické spojenie Philla Collinsa a Peťa Gabriela. V gitarových sólach počuť jemný odkaz pána Santanu, vo vygradovaní sú gitary nevtieravo rockové. To všetko silne podporené hammondami, huslami, levinovsky znejúcou basovou gitarou, sláčikmi a keltským feelingom. Úvodná skladba je dokonalou kakofóniou plnou preludov a nálad.

V poradí druhej skladbe, “Along the Ridgeway“, počujem Alana Reeda (ex-PALLAS), nádherne znejúce violončelo, keltsky znejúce husle, uchu lahodiace sprievodné vokály, dychové nástroje, rezofonicky znejúcu gitaru, hammondy a Longdonov podmanivý, baladicky znejúci spev. “Along The Ridgeway“ považujem za jeden z vrcholov aktuálneho albumu BBT.

“Salisbury Giant“ začína ako krátke predkoncertné  zahrievanie v podobe APOCALYPTICY, violončelo a husle sa pod jazzovou hajtkou bicích a hammodov pomaličky pretaví do odľahčenia v podobe gitary a sláčikov, no hammondy sú stále prítomné a sú akýmsi zvukovým mementom. V tejto skladbe cítim odkaz THE TANGENT a SPOCK´S BEARD. Záver skladby pekne plynie, až má človek pocit akoby sa ocitol v nejakom jazzovom klube.

“London Plane“ je niečo medzi Pallas-om a tým najlepším zo sólových Knopfleroviek (DIRE STRAIT). Nálady sa aj vo štvrtej “folklorovke“ podobajú tým predchádzajúcim, aby sa uprostred skladby začali meniť na to najlepšie čo poznáme z tvorby The Tangent na ich prvotine “The Music That Died Alone“ – hammondy, sláčiky, trilkujúca flauta JETHRO TULL a následne, atmosférou elektronicky kvíliacich gitár popretkávaná, melódia. sprevádzaná Longdonovým spevom. Druhá najdlhšia skladba na albume patrí k jasným vrcholom BBT. Paráda.

Postupne sa dostávame k prvej z dua bonusov, k Mudlarks, skladbe ktorá začína hammodovou náladou, postupne sa pridávajúcich huslí a rytmickej sekcie bicích a basy. Kvílivé hammondy nadhadzujú prvotnú náladu, na ktorú sa napájajú zúfalosť evokujúce husle, následne až grotesku kopírujúce nálady. Od druhej minúty sú to hammondy, basa, flauta a na druhej strane rytmická sekcia s huslami. Po krátkom, ale naozaj hustom jazzovom feelingu sa skladba opäť vracia do melodického kolotoča Longdonovho hlasu a sprievodných vokálov. Záver skladby doznieva hammondovým klavírom z úvodných tónov rovnomennej skladby.

Úvodné tri sekundy bonusovej “Lost Rivers of London“ znejú ako klávesové nálady mojich obľúbených EVERGREY. Je to samozrejme len záchvev, ktorý sa postupne mení na BBT a príjemný prog-rockový feeling s peknými sprievodnými vokálmi ala CLANNAD. Longdonove frázovanie je opäť raz gabrielovské. Stratenie sa v riekach Londýna je veľmi príjemné, melodické, viachlasé. V skladbe je silný melodický náboj, ktorý nie je zbytočne prehustený inštrumentálnou ekvilibristikou. Záver znie gitarovo dramaticky a zároveň minimalisticky.

“The Transit of Venus Across the Sun“  začína ako vianočná koleda v podaní dychového zboru. Opäť sa skladba mení na pallas-ovské dramatično s dominantným Longdonom, gitarou, romantičnom klavíra a vianočne znejúcou dychovou sekciou. Sprievodné vokály kopírujú Longdonov spev a v jednej pasáži sa menia na striedavé viachlasé preteky. Veľmi pôsobivé.

“Wassail“ začína silnými keltskými akordmi v podaní flauty, ktorú výrazne obopína moderne znejúca basová gitara a keltskými náladami nasiaknutý Longdonov hlas. Husle znejú občas ako z country, aby boli následne zmietnuté zo stola gabrielovským revom, sprievodnými vokálmi a jazzovo znejúcimi hammondami. Druhá polovica začína huslovým sólom, jemnými klávesmi a gitarou, ktorá pekne odpovedá na Longdonove frázovanie. Collins, Gabriel zmiešaný s jazzovými hammondami a keltsky znejúcimi huslami - to je obraz Wassail. Paráda.

“Winkie“ začína pekne hlasitými bicími, hammondami, perkusiami, aby sa to následne všetko oblieklo do THE FLOWER KINGS a SPOCKS BEARD-ovských nálad. Skladba je veľmi dynamická, pulzujúca až mierne psychedelická v tom najlepšom slova zmysle. Záver skladby sa mení na teatrálny úvod dychových nástrojov. Skladba sa následne rýchlo vrácia do úvodnej dynamičnosti bicích, perkusií a padajúceho Longdonoveho spevu a improvizujúco znejúcich hammond kláves. V závere sa skladba strasie hammondov a doznieva pop-rockovým, veľmi melodickým rozmerom a zvukom veľkej číny.

“Brooklands“  má v sebe náboj Roine Stolta a jeho Kvetinárov. V tejto skladbe je veľmi citeľný feeling The Flower Kings i samotného hlasového frázovania Roine Stolta a Hasse Froberga.

Záverečná, “Telling the Bees“  je podobne ako predchádzajúcich desať BBT spovedí príjemnou prog-rockovou skladbou, v ktorej počuť celú škálu nápadov odetých do hammond kláves, gitár, bicích a sprievodných vokálov. V tejto skladbe už nie je toľko inštrumentálnych preludov, napriek tomu znie verne a príjemne. Je to typický záverečný song, v ktorom cítiť nostalgiu z predošlých inštrumentálnych výkonov ako aj záverečné titulky, v ktorých figuruje odkaz šestnásťčlenného súboru, ktorý si zaslúži obdiv i pozornosť každého vnímavého poslucháča. K aktuálnemu albumu BBT je treba povedať, že hudba “Folklore“ je zaujímavá a príťažlivá vďaka citlivému žánrovému prepojeniu zúčastnených. Poslucháč má vďaka tomuto konceptu pocit, akoby cestoval časom, respektíve, múzeom hudobných žánrov. Niet pochýb, že kto má rád pestrosť a inštrumentálnu dokonalosť si v prípade BBT príde na svoje. 

10 / 10

Tracklist

1. Folklore (7:33)
2. Along The Ridgeway (6:12)
3. Salisbury Giant (3:37)
4. London Plane (10:13)
5. Mundlarks (6:10)*
6. Lost Rivers of London (7:20) *
7. The Transitor of Veus Across The Sun (7:20)
8. Wassail (6:57)
9. Winkie (8:25)
10. Brooklands (12:44)
11.Telling The Bees (6:02)

Zostava

David Longdon
- spev a sprievodné vokály, flauta, akustická gitara, mandolína, perkusie, sláčiky (1,7,9)
- dychové nástroje (1, 7)
- aranžmány
Dave Gregory - gitary
Andy Pools - akustická gitara, mandolína, klávesy, sprievodné vokály,
Rikard Sjoblom - klávesy, gitary, akordeón, sprievodné vokály,
Danny Manners - klávesy, kontrabas, sláčiky, aranžmány (4, 5,9)
Rachel Hall - husle, viola, violončelo, sprievodné vokály, aranžmány sláčikov,
Greg Spawton - basová gitara, akustická gitara, sprievodné vokály, aranžmány sláčikov (4,5)
Nick D Virgilio - bicie, perkusie, sprievodné vokály,

Hostia:

Dave Desmond - trombón, aranžmány dychových nástrojov
Ben Godfrey . trumpeta, kornet,
Nick Stones - lesný roh,
John Storey - eufónium
John Truscott - tuba
Lucy Curnow - husle
Keith Hobday - husle
Evie Anderson - violončelo

Informácie o albume

Žáner: Prog Rock/Folk/Jazz Rock

Dátum vydania: 27.05.2016

Typ: CD

Dĺžka: 1:09:03

Vydavateľstvo: English Electric

Webová stránka: http://bigbigtrain.com/

Krajina: Veľká Británia/Kanada

Informácie o recenzii

Uverejnené: 2016-06-10 00:00:00

Prečítané: 1503x

Autor: Radoslav Maďar

Radoslav Maďar

Názory redakcie

Chýba názor redakcie