Na najnovší desiaty jubilejný album krefeldských bardov BLIND GUARDIAN sa konala tento krát zatiaľ tesne najdlhšia čakačka v ich doterajšej histórii (myslím ale, že to ešte niekedy prekonajú). Pauza medzi vydaniami At the Edge of Time (2010) a Beyond the Red Mirror bola o 3 dni dlhšia ako medzi A Night at the Opera (2002) a Twist in the Myth (2006). Kým v druhom prípade sa prestávka nie až tak veľmi podpísala na kvalite, v prvom prípade by sa dala nahrávke prepáčiť ešte aj o rok dlhšia pauza!

Slepí strážcovia dôkladne pozbierali všetky rokmi viac či menej opotrebovane časti zbroje a výzbroje, zavreli sa s celou svojou posádkou u kováča v dielni a dlho dlho kuli železo kým v znova sa blyštiacich „kovových handrách“ nevyrazili vo vrcholnej forme do boja s armádou poslucháčov. Tento krát sa však pripravovali s prístupom švajčiarskeho majstra hodinára a veľké množstvo prímesí nadávkovali obzvlášť obozretne a primerane. Na podporu svojho víťazného pochodu si prizvali až 3 rôzne spevácke zbory (Budapešť, Praha, Boston) a 2 takmer 100-členné orchestre (Praha, Budapešť). Všetko až do najmenšieho detailu premysleli, vypiplali, dôkladne pretrepali a v relatívne ľahko stráviteľnej forme naservírovali na uhľadenom vyleštenom podnose.

Nový album je bombastický, dramatický, popreplietaný motívmi, šľape od začiatku až do konca a nenudí snáď ani sekundu, čo je pri dĺžke 70 minút poklony hodný výkon. Priemerne takmer 7 minútové skladby plynú po pár vypočutiach jedna báseň a človek sa ani nenazdá, že je už na konci a hudobný kolotoč sa môže začať nanovo. Veľkú zásluhu má na tom dramaturgia albumu – rovnomerne sa striedajú pomalé, strednetempove skladby a vypalovačky. Určitú chvíľu trvá než sa človek dokáže v nahrávke orientovať a nestráca sa pod vrstvami melódií a aranžmánov, no o to viac je trvanlivá z dlhodobého hľadiska pri opätovnom počúvaní. Aj po 10, 20 či 30tom otočení sa dajú nájsť v zmesi zvukov detaily, ktoré dovtedy ušiam unikali.

Celý album by sa mohol veľmi zjednodušene rozdeliť na 2 prepletajúce sa hlavné smery. Prvý nadväzujúci na Imaginations from the Other Side - priamočiary, energický, speed-metalovy a takmer bez účasti orchestra (najmä Twilight of the Gods, Ashes of Eternity, The Holy Grail, Sacred Mind). Druhý nadväzujúci na opus magnum Nightfall in Middle-Earth a miestami až na najlepšie pompézne momenty z Night at The Opera – košatý, naaranžovaný, prelinkovaný gitarami a masívne podporený orchestrom (9th Wave, At the Edge of Time, Distant Memories, Grand Parade). Treba jedným dychom dodať, že na vyššie spomenuté pre fanúšikov legendárne albumy vie novinka prekvapivo nadviazať aj čo sa tyká atmosféry a napätia - niečo, čo sa na posledných 3 štúdiovkách nie až tak podarilo. Ktorákoľvek zo spomenutých skladieb by sa mohla vziať a strčiť medzi ostatné staršie skladby a bez väčších problémov by obstála v silnej konkurencii. Mimo vyššie spomenuté 2 hlavne prúdy narazí poslucháč ešte na nezaraditeľné songy Prophecies (asi najsilnejšia vec s chytľavými bombastickými spevmi), Miracle Machine (vydarená klavírna balada na spôsob The Black Chamber) a bonus track na earbook verzii – Doom (výborne by zapadol na temný Somewhere Far Beyond).

BLIND GUARDIAN vydali najlepšiu nahrávku od roku 1998 a albumu Nightfall in Middle-Earth. Držím im palce a pevne verím, že to nebolo len chvíľkové osvietenie a Blindi veľmi vysoko vyhodenú laťku s ďalšou porciou hudby o pár rokov krívajúco nepodlezú so zahanbeným pohľadom, ale pravé naopak. Ti, ktorí nad slepcami už definitívne zlomili palicu, si môžu isť neveriacky pohľadať novú...