Nestáva sa často, aby debutový album domácej kapely vydalo prestížne vydavateľstvo ako Willowtip records. Už prvé ukážky však naznačili, že sa nejdená o náhodu. CEREMONY OF SILENCE stvorili prudko výbušnú zmes technického death metalu, ktorý obohatili atmosférou čierneho kovu. Ich hudba je dynamická, znepokojivá a pripomína apokalyptický soundtrack ku koncu sveta. Ten sa zmieta v totálnom chaose a planétu sužujú silné vlny zemetrasenia. Svjatogorve bicie ohlušujúcou intenzitou rozvibrovali zemský plášť až do samotného jadra. Katastrofické vízie sa naplnili a koniec sa neodvratne blíži. Vilozofove gitarové vyhrávky tvoria vzdušné tornáda, ktoré sa miesia s vlnami tsunami. Disonantné zvuky vychádzajúce zo strún jeho nástroja osvetľujú sťaby blesky celú túto skazu. Všetky tieto prírodné sily sa spojili v jednu masívnu hmotu, ktorá devastuje všetko v okolí. Takéto asociácie vo mne vyvoláva táto desivá metalová nahrávka, ktorej ambície sú vysoké.

Keďže som sa nedopracoval k textom, pomohol som si vlastnou fantáziou. Nenachádzajú sa ani v digipacku a nenašiel som ich ani na nete. Podľa vyjadrení autorov sa zaoberajú mystickou cestou človeka, jeho konfrontáciou s najskrytejším ja a jeho priamou skúsenosťou s najvyššou večnou múdrosťou. No ale vráťme sa k samotnej hudbe, ktorá je naozaj strhujúca. Veľmi sofistikovane v nej dokázali prepojiť zložité technické prvky death metalu a ťaživú, miestami až desivú atmosféru. Nahrávku spestrili aj jednou pomalou skladbou ("Upon The Shores Of Death"), ktorá predeľuje celý opus a dáva poslucháčovi pauzu na vydýchnutie. Mimochodom je to majestátna kompozícia s úžasným gitarovým motívom.
Po zvukovej stránke je na nahrávke pozitívne, že všetky nástroje ako aj chorobný growl znejú čitateľne a vychutnáte si ich do posledného detailu. Občas z reproduktorov vyskočia prebasované pasáže, ktoré zvláštnym spôsobom oživujú celú produkciu. Štruktúry kompozícií sú spočiatku nepredvídateľné a odzrkadľujú v sebe atmosféru chaosu a skazy. Po niekoľkých vypočutiach však do seba úplne prirodzene zapadnú. Necelých štyridsať minút prebehne ako voda a táto stopáž prináša svoje ovocie. Počas nich totiž neprichádza ani náznak nudy či hluchých miest, práve naopak.

"Oútis" je totiž album, ktorý hravo obstojí aj vo svetovej konkurencii.