Dôvod, prečo majú SEPTICFLESH vo svojej hudbe tie najlepšie symfonické pasáže z celej metalovej scény, má meno Christos Antoniou. Tento talentovaný skladateľ vyštudoval prestížnu univerzitu London College of Music a získal na nej magisterský titul. Od roku 1998 si založil projekt CHAOSTAR, v ktorom sa naplno venuje modernej vážnej hudbe. Zlom prišiel v roku 2013, keď Christos povýšil CHAOSTAR na plnohodnotnú kapelu, ktorá začala koncertovať. Zásadný vplyv na kvalitatívny posun vpred mal aj príchod fantastickej mezzosopranistky Androniki Skoula. Tá má totiž výrazný vokál, s ktorým rada experimentuje a nebojí sa ani extrémnych polôh. Prirovnanie k Diamande Galás si myslím nie je úplne mimo, aj keď sú to len náznaky toho, čo dokáže táto nenapodobiteľná kráľovná avantgardy. Každopádne jej prínos je výrazný a je ho cítiť aj na novinke.

Na nej Christos prepojil všetko, čo v rámci predošlých albumov použil. Toho etna je tam výrazne menej, no atmosféru predošlej dosky v podstate zachoval. Na jednej strane tu nájdeme kombináciu pulzujúcej elektro rytmiky a operného spevu Androniki. Zároveň obsahuje aj podivné skladby výrazne soundtrackového charakteru, v ktorých naopak rytmická časť takmer absentuje. Čo sa týka hudobných motívov a množstva nástrojov, novinka je omnoho skromnejšia ako jej predchodca, čo však na jej sile nijak neuberá. Mojimi najväčšími favoritmi nahrávky sú úvodná "Tazama Jua", "Stone and dust" a jedenásťminutový opus "Silent Yard". Album opäť funguje ako filmový soundtrack s použitím moderných ako aj klasických prvkov a nevšedných postupov. Keďže sa v modernej vážnej hudbe absolútne neorientujem, berte môj pohľad na toto dielo s odstupom. Nič to však nemení na fakte, že hudba tohto projektu ma už dvadsať rokov fascinuje a nič nenasvedčuje tomu, že by sa to malo zmeniť.

Aj keď predošlé prelomové dielo podľa mňa neprekonali, ide stále o mimoriadne vydarenú porciu muziky. Ochutnajte aj vy tvorbu tohto výnimočného muzikanta, stojí rozhodne za to.