Po dlhých desiatich rokoch spánku opäť ožilo toto holandské monštrum utápajúce sa v nekonečnej bolesti. Jediný pôvodný člen skupiny a jej pevný pilier Marco Kehren nahral aktuálnu novinku v zostave - Marc spevy, Steve Wolz (IMPERIA) bicie a Markus Stock klávesy . Posledným albumom "Warfare Machines" skupina mierne vybočila zo svojej línie, no naozaj len čiastočne. Tematicky sa na ňom venovali druhej svetovej vojne, čomu sa prispôsobila aj údernejšia rytmika celého opusu. Čo si však zachovali z výraziva predošlých diel, bola tajomná skľučujúca atmosféra. Tú si zachovali aj na novinke, no tentoraz sa venovali opäť osvedčeným témam, ako už napovedá názov albumu. Po hudobnej stránke nemožno hovoriť o ničom prevratnom, o čo sa však nikdy ani nesnažili. Každopádne ide o dobre odvedenú skladateľskú robotu, na akú sme u DEINONYCHUS zvyknutí. Kombinujú v nej pomalé doomové pasáže so svižnejšími časťami, ktoré majú black metalový nádych. Sú vkusne ozdobené decentnými klávesami, ktoré tu pôsobia len ako kozmetický doplnok. Čo je však najvýraznejšie na výslednej podobe tohto diela, je vokál Marca Kehrena. Ten aj bez znalosti textov má silnú výpovednú hodnotu. Jeho spev má tak nástojčivý charakter, že mu to proste musíte veriť. V jeho prejave sa miesi zúfalstvo, depresia, hnev a v podstate definuje atmosféru celej nahrávky. Na druhej strane hudba samotná tomu takisto dosť napomáha, byť je jednoduchá a priamočiara. Ale aj to treba vedieť dobre namiešať a títo páni to proste vedia. Tri štvrte hodinu trvajúca hudobná tortúra vás pohltí a vtiahne do temného lesa, z ktorého niet návratu. Nenájdete v ňom žiadne svetielko nádeje, len atmosféru beznádeje a smútku. V tomto smere si zachováva hudba DEINONYCHUS jasnú kontinuitu, ktorá definuje jej samotnú podstatu.

 “Ode to Acts od Murder, Dystopia And Suicide” možno zaradiť k tomu najlepšiemu, čo kedy stvorila táto pozoruhodná formácia. Bolesť a smútok v podaní DEINONYCHUS preniká hlboko pod kožu jedinca a paralyzuje jeho myseľ ako aj vôľu. No kto by odolal takejto "veselej" muzike?