"Ex Nihilo In Nihilum" je názov nového, v poradí druhého dlhohrajúceho albumu, ktorým sa o slovo hlási ET MORIEMUR, kapela mimoriadne depresívneho razenia. Tak čo si pre nás títo „zaDoomaní“ Česi pripravili na rok 2014?

Kto si rád v smutnej nálade pochutnáva/poplače pri tvorbe takých skupín ako SWALLOW THE SUN, SATURNUS, či OFFICIUM TRISTE, bude týmto dielom nadšený. Naši českí bratia sa pohybujú v najtemnejších vodách melancholického doom/death metalu a ide im to výborne. Celé toto ponuré dielo pôsobí mimoriadne nadýchane, dostatočne precítene i kompaktne. Dve gitary (jednu z nich obstarala čerstvá posila Honza Vaněk) sa spolu hrajú a výborne dopĺňajú, ponúkajú tvrdé riffy, vybrnkávačky, bicie sú samozrejme v pomalom tempe, dobre počuteľná je i basa.
Je trochu škoda, že kapela už nemá stáleho koncertného klávesáka - tento nástroj totiž dostal až podozrivo veľa priestoru, občas je v úzadí, občas len doprevádza, ale zrazu už hrá široké spektrum hudobnej zložky, v niektorých skladbách má dôležitú rolu, niektoré začína či ukončuje (aj oboje)… proste tu nie je len do počtu. Jeden z vrcholov nastáva, keď sa k nemu v skladbe "Black Mountain" pridajú najprv violončelo, následne viola - takže nejaké „na jedno kopyto“ tu príliš nehrozí. Dĺžka songov je rôznorodá, nechýba napríklad ani inštrumentálne intermezzo.

Špeciálnu úlohu v ET MORIEMUR zohráva frontman Zdeněk Nevělík, ktorý má okrem vokálov na starosti aj texty. Čisté spevy, hovorené slovo a šepot sú doplnené murmurom (ten oproti debutu "Cupio Dissolvi" nabral na tvrdosti, no stále nie je dostatočne silný). Texty sú primárne v angličtine, ale Zdeněk ako „multilingvista“ nám na okamih zabŕdol aj do japončiny plus rodnej češtiny, najmä však opäť ponúka úryvky z básní zahraničných poetov a to dokonca vždy v ich pôvodnom jazyku. Ak budeme konkrétni, tak sú to Talian Giacomo Leopardi, v ruštine Marina Cvetaeva, Ír Samuel Beckett, Belgičan Maurice Maeterlinck a v nemčine Oswald Henke.