FLYING COLORS - Second Nature

FLYING COLORS - Second Nature

Takže sme sa dočkali, teda, hlavne priaznivci progresívneho rocku sa určite veľmi tešili na nový album, v mnohých prípadoch označovanej super skupiny Flying Colors. Po eponymnom nástupcovi , ktorý je samozrejme veľmi kvalitným materiálom, ale mňa osobne až tak úplne nepresvedčil a čakal som od neho mierne viac, možno som bol len moc nabudený Transatlantic-om, dávnymi experimentmi od Liquid Tension alebo materiálmi od mága Neala Morse-a, ale je to úplne jedno, pretože prichádza nástupca s názvom Second Nature. Zostava zostala nepozmenená, čo je dobrým znakom, pretože, ako všetci vieme, náš Mikey Portnoy sa akosi stále hľadá, zakladá kapely, potom ich zas opúšťa, všetci vieme o jeho odchode z Adrenaline Mob, takže, aspoň táto banda nám ostala kompletná. Na klávesy a všetko ostatné elektronické nám hrá do rytmu Neal Morse, popritom ešte stíha aj vokály, Mikey Portnoy sedí za tou jeho bicou súpravičkou, Steve Morse na gitare, Casey McPherson za mikrofónom a gitarou a Dave LaRue duní do svojej basovky.

Tak, ako by som začal. V podstate, hlavným problémom prvého album pre mňa bolo, že sa mi zdal pomerne nevyvážený, na môj vkus bol mierne popový, typický art/prog rock v podaní Morse-a sa akosi strácal, je to o poznanie ľahšie počúvanie, na aké sme boli zvyknutí. Tým, samozrejme, nechcem povedať, že je to dobré alebo zlé, len mne osobne to až tak moc nevoňalo. Ale, máme tu teda nový matroš, tak poďme sa naň pozrieť. Musím povedať, že okamžite po prvých tónoch som ostal veľmi milo prekvapený. Open Up Your Eyes, perfektná vec, presne typický prejav, aký od kapely tohto zloženia očakávam, progresivita na každom rohu, perfektné rytmické a náladové prechody, výborné Portnoyovské, mierne jazzové bicie, proste klasika. Okamžite som zostal nabudený, plný optimizmu a nevedel som sa dočkať ďalšej skladby. No, aj som sa jej dočkal, ale Mask Machine je presne obrazom predchodcu. Nemôžem si pomôcť, ale celá štruktúra skladby mi príde až moc priamočiara, niekedy až metalová, znovu opakujem, nehovorím, že to nie je dobré, ja ale očakávam progresívny rock ako sa patrí. Aj keď, progresívny, ako taký, v podstate ani nemôžeme presne definovať, nemá hranice odkiaľ –pokiaľ, takže môže byť. V podobnom, štruktúrne jednoduchom duchu sa nesie aj ďalšia vec Bombs Away , ľahký riff, ktorý je striedaný pohodovým refrénom, rovnako ako predchádzajúca vec, skladba neurazí, také uvoľnenie pred pokračovaním. Nasleduje veľmi pekná rocková balada The Fury Of My Love, ktorá začína, možno len pre mňa, veľmi podobne ako Ozzyho legendárny Spáč. Absolútne mi to ale neprekáža, citlivý spev, krásny prechod, postupné nabaľovanie jednotlivých zvukov nástrojov, smer skladby jasne hovorí, že gradovať bude v závere, čo sa aj deje. Prichádza perfektná A Place In Your Heart, v pozadí šlape jasná basovka, zaujímavá nálada, dobre vyskladaný melodický, emotívny refrén, výborné klávesy, ktoré vhodne sekundujú naozaj robia zo skladby výbornú ukážku tvorby tejto partie. Nasleduje ďalšia vecička Lost Without You, výborný Portnoyovský úvod, chytľavá melódia spevu s gitarou, mierne sa mi refrén podobá na The Storm z predchádzajúceho albumu, skladba je ale ľahká, počúvateľná, výborné gitarové sóličko pred koncom s perfektným vokálom a gitarovo-spevavou dohrávkou robia skladbu veľmi podarenou. Nasledujú 3 lahôdky albumu, ktoré sú pekne naskladané za sebou. Začímane s okúzľujúcou One Love Forever , kde je dominantný priam keltský motív, akustická gitara dopĺňaná gitarovým sólom, výborne melodicky vyskladaným, v strede klasická inštrumentálna vyhrávka, ale , oproti predchádzajúcemu albumu sú aj tieto vyhrávky lepšie vyvážené, melodickejšie, "more proggier". Pre mňa jednoznačne jeden z vrcholov albumu. Nasleduje Peaceful Harbor, mierne coldplayovský vokálny úvod, pokračujeme ale naozaj emotívnym gitarovo-vokálnym sólom, krásna balada, kde sa naozaj človek pristihne, že si refrén spieva a poklepkáva si do rytmu. Záver je nádherne vystupňovaný zborovým spevom, orchestrálnymi klávesami, proste výborná, určitým spôsobom až duchovná vec, paráda. Dostávame sa k záveru, a to ku Cosmic Symphony. Celá je rozdelená na tri časti, kde prvá nám začína rôznymi zvukovými efektmi, ktoré poľahky navádzajú poslucháča na požadovanú hladinu. Postupne sa pridáva krásny spev, neskôr basová vyhrávka, v pozadí stále výborné aranžmány s gitarou a bicími. Druhá časť je jednoznačne progová, ba priam až jazzová, výborné gitarové sólo, basová línia spolu s Portnoyom naozaj dávajú skladbe jasný ráz. V pozadí ale stále počuť, veľmi vhodný klávesový rytmus, ktorý nás skladbou sprevádza už od začiatku. Záverečná časť je už takou dohrávkou celého albumu, opäť tu nájdeme klávesové a basové línie, ktoré sme mali aj na začiatku a veľmi pozvoľným tempom sa dostávame až k záveru, škoda!!!

Sme teda na konci. Dostal som konečne to, čo od takejto kapely očakávam? Jednoznačne!!! Second Nature je výborný materiál, pri porovnaní s prvým albumom mi príde, že kapela sa už našla, vedia presne, čo chcú poslucháčovi ponúknuť, kde pri prvom albume som mal pocit, že zabŕdali do moc širokého spektra štýlov a pre mňa, nanešťastie, až moc do toho pop rockového. Tento materiál mi to ale úplne vynahradil, je to poctivá ukážka prog-rockového žánru, kde nájdeme odkazy na množstvo iných kapiel, štýlov, ale hlavné je, že rukopis Flying Colors je tu jasne a jednoznačne čitateľný. Výborná vec, tešíme sa na tretie pokračovanie !!!

9,5 / 10

Tracklist

1. Open Up Your Eyes
2. Mask Machine
3. Bombs Away
4. The Fury Of My Love
5. A Place In Your World
6. Lost Without You
7. One Lost Forever
8. Peaceful Harbor
9. Cosmic Symphony
I. Still Life Of The World
II. Searching For The Air
III. Pound For Pound

Zostava

Neal Morse - klávesy, vokály
Steve Morse - gitara
Mike Portnoy - bicie, perkusie
Casey McPherson - vokály, gitara
Dave LaRue - bassová gitara

Informácie o albume

Žáner: Progressive Rock

Dátum vydania: 26.09.2014

Typ:

Dĺžka: 1:05:48

Vydavateľstvo: Mascot Label Group

Webová stránka:

Krajina: USA

Informácie o recenzii

Uverejnené: 2014-11-11 22:33:04

Prečítané: 1220x

Autor: David Švrčina

David Švrčina

Názory redakcie

Chýba názor redakcie