Ktovie, či by som niekedy objavil španielsku doomovú formáciu HELEVORN, nebyť ich spoločného európskeho turné s dánskou legendou SATURNUS, ktoré v jeseni 2015 zasiahlo aj naše končiny a na ktorom im ich služobne mladší kolegovia veľmi zdatne sekundovali. Stalo sa, som za to rád, stále sa k obom kapelám rád vraciam a dnes sa bližšie pozriem na novú dosku práve od Španielov.

HELEVORN pochádzajú zo slnečného ostrova Mallorca, čo môže byť miernym prekvapením pri tak melancholickom štýle, akému sa venujú. "Aamamata" je ich štvrtý album a kapela na ňom pokračuje po ceste, ktorou sa vybrala už na začiatku kariéry a z ktorej neuhla. Hudobne sa jedná o melodický gothic/doom s odbočkami do death/doomu a zbystriť pozornosť by mali fanúšikovia trebárs SWALLOW THE SUN, DRACONIAN, či The FORESHADOWING. Páni nám servírujú príjemné gitarové motívy, postavené na súhre melodiky a sviežich, prevažne pomalších riffov. Nechýbajú rôzne prepracované vybrnkávačky, občasné sóla a napríklad song "Aurora" nás privíta akustickou gitarou. Obaja protagonisti (Samuel Morales a Sandro Vizcaíno) odviedli kvalitnú prácu. Basové linky nijak extra nevybočujú, ale sú dobre počuteľné. Zato klávesy potešia výdatnými plochami, ktoré plnohodnotne dotvárajú celkový súzvuk a ich melódie občas znejú aj v momentoch, kedy gitary stíchnu. Bicie sa nikam neponáhľajú, ale ani nespomaľujú na úplné minimum a preferujú „len“ pomalé, až stredne rýchle tempá. Občas sa objaví aj dvojkopák, no žiaden death metalový masaker nečakajte.
Obrovskú istotu majú HELEVORN za mikrofónom, kde operuje vokalista Josep Brunet. Ten vo svojom prejave strieda dve polohy - hlboký, majestátne čistý spev a poriadne šťavnatý, pritom však zrozumiteľný growling. Táto kombinácia mu skvelo vychádza, oboje zvláda bezchybne a dáva do toho potrebné emócie. Celkovým vyznením by hravo strčil do vrecka i takého Nicka z PARADISE LOST. Ako špeciálny hosť mu v skladbe "The Path To Puya" prišla vypomôcť aj Heike Langhans (DRACONIAN), ktorej zasnený prejav do hudby Španielov krásne zapasoval.
Čo sa týka zvuku, "Aamamata" sa nahrávala v Psychosomatic Recording Studiu (t.j. doma na Mallorce), o mastering sa postaral skúsený Jens Bogren a finálny výsledok tak stojí za to!

Textovo sa CD opiera o angličtinu, ale taká "Nostrum Mare (Et deixo un pont de mar blava)" obsahuje recitácie v ôsmich jazykoch, všetkých z oblasti Stredomoria (medzi inými grécky, taliansky, či hebrejský). Témy samotných textov obsahujú okrem potrebnej melanchólie i dávku snívania, putovania, resp. plavenia sa po mori. A napríklad spomínaná "Aurora" je venovaná obetiam fašistického prevratu v Španielsku v roku 1936. Medzi deviatimi skladbami nájdeme prevažne kratšie kompozície (okolo 6-7 minút), čo však v tomto prípade výnimočne stačí. Album pekne odsýpa a za vrcholy považujem klipovku "Blackened Waves", alebo už zmieňovaný duet s Heike.

HELEVORN nahrali výborné dielo, na ktorom možno nevybočujú zo zabehnutých koľají prezentovaného štýlu, no predsa doň vsunuli svoju vlastnú tvár a čiastočne aj oblasť, z ktorej pochádzajú. Pre fanúšikov melancholického doomu je "Aamamata" jasnou povinnosťou!