HOLOTROPIC - Permeate

HOLOTROPIC - Permeate

Debutový album bratislavských Holotropic s názvom „Permeate“ skutočne značným spôsobom rozvíril hladinu extrémnych metalových vôd nielen u nás. O kapele sa šíria chválospevy zo všetkých kútov a nie a nie sa dočkať negatívnej recenzie či názoru. Nemyslím si, že len tak ľahko príde. Kapela sa minulý rok okrem iného ocitla aj na prvom mieste v rebríčku metalového blogu z Mexika a aby toho nebolo málo, tento rok už zápasí o ocenenie najlepšieho albumu v kategórii Hard & Heavy v Radio_Head Awards. Myslím si, že ako začiatok sľubného roku to postačuje. Rytmus, ktorý kapela minulý rok nabrala, nestráca a teší sa čoraz väčšej pozornosti nielen domácej scény, ale i tej zahraničnej. Ale prečo tomu tak je? Čo to také zázračné chalani z Holotropic vytvorili? Poďme sa pozrieť.

Orientálny úvod v „Judge“, ktorého pôvod nie je syntetický, vám už možno čo-to prezradí. Nástup skladby je rázny a výrazný určite tiež. Riffy majú tendenciu posmievania sa, jeden aj druhý prvok je častou zbraňou kapely, ktorú prvotriedne využili vo svoj prospech a dodáva albumu príchuť „exotickej šikany“. Zvuk je na súčasnú nahrávku takpovediac „nemoderný“, ale po niekoľkých počutiach to prestanete vnímať, ak vás to náhodou vôbec zarazilo. Jemný úvod „Scintillate“ mi definitívne evokuje Scale the Summit, nič konkrétne, len ten jazzom nasiaknutý pohodový flow. Striedanie nárezových pasáží s miernejšími a perverzne vyznievajúcimi motívmi sú doménou tejto skladby, ako aj nejaké tie orientálne vyhrávky typu Nile a tesne v závere sa stretávame s úvodným motívom, ktorý získal na razancii.

„Rupture“, tak to je už pravý, nefalšovaný jazz v sprievode chlácholivých klavírnych tónov a jednoduchej priamočiarej gitarovej vyhrávky. V skladbe sa nachádza bezpochyby jeden z mojich najobľúbenejších riffov na nahrávke, takmer presne s odbitím tretej minúty sa na vás vyvalí groovy motív, ktorý by som si vedel predstaviť aj v repertoári Cryptopsy. „Wysinati“ sa odohráva v prevažne pokojnej atmosfére bez výrazného nášľapu, dominujú atmosferické gitarové pozadia a´la „soundscapes dr. Frippa“ a celkovo som pocítil jemný závan King Crimson rokov osemdesiatych, nepýtajte sa prečo, je to pocit. Ak je niečo ako hitovka na albume „Permeate“, tak to bude asi „Traveller“, ktorý sa vďaka svojmu „singlovému“ vydaniu v sprievode graficky vytvoreného videoklipu dostal asi najviac do povedomia. Nasvedčujú tomu aj youtube rotácie. Ale inak táto skladba má s bežnou hitovosťou málo čo spoločné. Opäť veľmi príjemné sitarové plochy nápadito všité do pošiev skladby. Stretávame sa tu aj s návratom k môjmu obľúbenému riffu, ale to nie je ojedinelá vec, keďže album je koncepčný hlavne svojou kompaktnosťou a pretkaním jednotlivých pasáží, motívov, či variácií riffov celým jeho obsahom. Vskutku nápadité a ťažko ihneď spozorovateľné.

Počínajúc skladbou „Traveller“ sa dostávame k trojici po sebe nasledujúcich titulov, ktoré majú aj nejakú formu vizuálnej podoby, a teda ďalšou takou je „Tantrums“, ktorá získala o čosi avantgardnejšiu vizuálnu podobu. Definitívne sa jedná o moju najobľúbenejšiu skladbu na albume, či už sú to vyhrávky v úvode, či už je to rytmické zasekávanie sa, alebo flažoletmi ochutené vypustené struny, to všetko ma berie na skladbe viac ako by bolo zdravé. Tretiu video podobu získala skladba „Filters“ v podobe playthrough, kde máte možnosť do detailu sledovať krkolomné gitarové postupy v skladbe. To, že od úvodu cítim veľký vplyv Cynic, nemusím asi rozoberať, a to, že čistý spev Veina mi pripomína melodické linky Michaela Keenea z The Faceless, je už len taká moja observácia. Po tej nasleduje Tool-ovská rytmická pasáž, ktorá má nábeh stať sa najobľúbenejšou pasážou na albume. Krátke intermezzo v podobe „Hunch“ vám pri lepšom a detailnejšom posluchu zahrá na nervy so svojimi atonálnymi gitarovými sprievodmi v pozadí, kde opäť raz cítim inšpiráciu v tvorbe King Crimson, ale už tej súčasnejšej.

Album je ukončený najväčšou pýchou, viac ako 11 minút dlhou „Integral“, mám pocit, že album samotný je akási evolúcia tvorby kapely a ak Holotropic majú v pláne začať na nasledujúcom albume tam, kde skončili na „Permeate“, tak sa nemusíme obávať. Opäť sa miestami stretávame s melodickými vokálnymi pasážami, ale tentokrát viac evokujúcimi speváka Akercocke. A na záver nás už len čaká akoby „nikdy“ nekončiaca vyhrávka, ktorá vás priam (vy)vedie do/z rozprávkového sveta. Podľa uhlu pohľadu.

„Permeate“ je jeden z najlepších minuloročných počinov, nielen slovenských, ale i v svetovom kritériu a Holotropici môžu byť právom pyšní na svoj „neobvyklý“ debut, ktorým sa im podarilo dištancovať od súčasného trendu, ale zároveň byť jeho výraznou súčasťou. Jednotlivým nástrojom síce v recenzii nebolo venované mnoho miesta, ale vedzte, že toto je extrémna nahrávka, na ktorej vám neunikne ani jeden basový, gitarový, bubenícky či vokálny tón a to nemusíte byť ani muzikant. Stačí sa len započúvať.

8 / 10

Tracklist

1. Judge
2. Scintillate
3. Rupture
4. Wysinati
5. Traveller
6. Tantrums
7. Fillters
8. Hunch
9. Integral

Zostava

Matej “Vein” Ferenčík - spev
Kamil Adamík - gitara
Janko Hutka - bicie
Rasťo Molnár - basa
Tomáš Švantner - gitara

Informácie o albume

Žáner: Progressive Extreme Metal

Dátum vydania: 27.10.2014

Typ:

Dĺžka: 43:56

Vydavateľstvo: vlastný náklad / samovydanie

Webová stránka:

Krajina: Slovensko

Informácie o recenzii

Uverejnené: 2015-01-11 01:30:08

Prečítané: 1295x

Autor: Tomáš Švonavec

Tomáš Švonavec

Názory redakcie

Chýba názor redakcie