Kanadská prírodná katastrofa KATAKLYSM od určitého času nevie natočiť zlý album! To je moje zistenie po oboznámení sa s ich novinkou Serenity In Fire. Však títo chlapci už nie sú žiadni začiatočníci. Po štrnástich rokoch aktívneho hrania majú skúseností na rozdávanie. Vďaka nim vznikol nový štýl Northern Hyperblast, ktorý kodifikovali svojimi kultovými demami a geniálnym debutom Sorcery, z ktorého mnohým spadli sánky. Neskôr po odchode pôvodného speváka Sylviana Houdeho prešli určitým obdobím hľadania, aby sa definitívne našli po vydaní úplne dokonalého albumu Epic (ktorý by si pri bodovaní zaslúžil aj 11 bodov z 10). A odvtedy si držia štandard, aký väčšina kapiel počas celej svojej kariéry nikdy nedosiahne, pričom vždy sú dostatočne originálni a svojskí.

Dosť bolo histórie, poďme k novému albumu Serenity In Fire. Táto nahrávka na mňa pôsobí ako úplne prirodzený nasledovník predchádzajúcej platne Shadows & Dust. To znamená, že kapela sa ďalej vyvíja a ide po svoje ceste skvelého osobitého death metalu. Aj keď v nových piesňach v porovnaní so Shadows... ubudlo melódií, skladby pôsobia ešte oveľa kompaktnejším a chytľavejším dojmom. Samozrejme, že melódie nechýbajú, len sú väčšinou viac zahalené. Riffy Jeana-Francoisa Dagenaisa sú totálne geniálne či už vo svojej zapamätateľnosti, alebo vo svojskej nálade a okamžitej chuti headbangovať, ktorú vyvolávajú.

Je bezpredmeté hovoriť o tom, že všetky songy sú spracované s profesionalitou a po technickej stránke úplne bezchybne. Ako som vravel, KATAKLYSM smerujú ďalej vo svojom štýle, no zároveň nestagnujú. Najväčšia zmena je spojená s výmenou bubeníka Maxa Duhamela za mladíka Martina Mauraisa. Jeho štýl bubnovania je podobný Maxovmu, len je o niečo menej technický a o dosť rýchlejší – pri niektorých blastbeatoch sa jeho ruky pohybujú rýchlosťou, ktorá nemá ďaleko ani napr. od bubeníka The Berzerker a to už je čo povedať! Najlepšie si túto jeho guľometnú paľbu vychutnáte v kúsku Blood On The Swans, čo je teda zodpovedný prieplach hlavy. Za novinku by sa dali považovať aj náznaky melodického black metalu najmä v začiatkoch a niektorých pasážach piesní For All Our Sins a Under The Bleeding Sun. Posledná Under The Bleeding Sun je zároveň jediná z piesní v ktorej zaznie gitarové sólo. Dalo by sa teda povedať, že hudobníci ustúpili so svojimi ekvilibristickými kúskami (akými v minulosti boli sóla na gitare, base, pretechnizované rytmy bicích) do úzadia, aby nechali vyniknúť kvalitu samotných piesní a to vysoko oceňujem. Všetko do dokonalosti doťahuje vynikajúci agresívny rev speváka Maurizia Iacona, ktorý vyzrel už na predchádzajúcich albumoch, no naďalej na sebe pracuje. O gitaristovi/skladateľovi Jeanovi-Francoisovi, ktorý je aj producentom, takisto vieme, že je doslova majster zvuku. A to dokázal aj na Serenity In Fire – sound albumu je úplne čistý a bez chyby.

KATAKLYSM je kapela, ktorá si vytvorila vlastný zvuk, vlastný spôsob skladania a de facto vlastný štýl, ktorý nikto nedokáže napodobniť na takej úrovni. A ten, kto má tento ich svet rád, si na novom albume doslova zmlsne, keďže sa na ňom nenachádza jediný slabší moment! Dá sa povedať – čo pieseň, to hviezda žiariaca na extrémne metalovom nebi. Na záver musím konštatovať, že na túto kapelu je proste spoľah a veľmi pochybujem, že si aj niekedy v budúcnosti zaslúži menej ako desiatku!