MEGADETH - Th1rt3en

MEGADETH - Th1rt3en

Zdá sa, že Dave Mustaine po svojich nie tak dávnych vyhláseniach o blížiacom sa ukončení hudobnej kariéry (tieto vyjadrenia mal v období predchádzajúcich dvoch albumov MEGADETH) nabral druhý dych a po opätovnom privítaní do kapely strateného syna, dlhoročného basáka Davida Ellefsona a odohratí spomienkového turné k 20. výročiu albumu Rust In Peace, plus turné v rámci Big Four má znovu poriadnu chuť tvoriť skvelú hudbu. Zatiaľ som nezaznamenal reči o tom, že aktuálny počin by mal byť posledným v diskografii MEGADETH.

Trinásty štúdiový album týchto veteránov thrash metalu pomenovaný záhadnou trinástkou v sebe nesie všetky ingrediencie typické pre MEGADETH. Aktuálna zostava kapely má z môjho pohľadu najbližšie k tej najslávnejšej v zložení Mustaine, Friedman, Ellefson, Menza. Najmä návrat Ellefsona znamená pre túto legendu veľa, mám pocit, že kapela znova nabrala na istote, ktorá mi tak trochu chýbala na United Abominations (2007), už menej na oveľa vydarenejšom Endgame (2009). Treba však povedať, že na novinke nie sú všetky skladby práve najnovšie. Mustaine a spol. sa totiž rozhodli trochu prevetrať staré šuplíky s niekoľkými nevyužitými demami, resp. prepracovať pár doteraz len bonusových piesní z niektorých reedícií starších albumov a znovu využiť aj skladby, ktoré boli vydané len v rámci videohier. To všetko však zahŕňa len slabšiu polovicu novinky, zvyšok tvoria úplne nové piesne a celý album pôsobí aj napriek tomu dostatočne komplexne. Hudobne mi album príde ako prechádzka viacerými obdobiami skupiny (cítiť odkaz Peace Sells, Rust In Peace, Countdown To Extinction, The World Needs a Hero či Endgame), veľmi ma teší, že tentoraz skupina stavila skôr na melodickejšie obdobie MEGADETH, avšak s veľmi ostrým zvukom, akoby sa snažila urobiť kompromis medzi thrashovým obdobím a tým melodickým z 90. rokov. Th1rt3en je však dosť tvrdou nahrávkou, zvukovo by som ju porovnal najmä s predchodcom. 

Album otvára jedna z najrýchlejších vecí Sudden Death s množstvom krkolomných gitarových sól a riffov, podporená potemnelou atmosférou a typickým Mustainovým hlasovým prejavom. Skladba sa objavila už vo videohre Guitar Hero: Warriors Of Rock. Na začiatok skvelá voľba. Jeden z vrcholov však prichádza už s dvojkou, singlovou Public Enemy No. 1. Táto veľmi chytľavá pieseň dáva spomenúť svojim ústredným riffom a mierne dramatickou náladou na legendárnu Hangar 18. Cítiť tu trochu ducha Rust In Peace. Po punkovejšej Whose Life (Is It Anyways?) prichádza na rad politikou zaváňajúci track We the People, trochu pripomínajúci atmosféru albumu United Abominations. Množstvo navrstvených gitár, precíznych sól, dunivý zvuk bicích a typická zvonivá hra basgitaristu Ellefsona, to všetko nájdeme na tomto vydarenom albume. Ďalší vrchol vidím v skladbe Guns, Drugs & Money. Mustainovo preceďovanie titulných slov piesne pomedzi zuby, toto mu žeriem, túto jeho polohu keď sa hrá so slovíčkami veľmi obľubujem. Zaujímavé je aj swingom zaváňajúce outro k tejto piesni.



Najtemnejším songom novinky je bezpochyby Never Dead, jedná sa o hrozivú nálož plnú dvojkopákov a tvrdých thrashových riffov, avšak s pomerne chytľavým refrénom. Skladba New World Order bola pôvodne napísaná už pre album Countdown To Extinction, vtedy ju však kapela nepoužila a zo šuplíka ju vyhrabala až teraz. A urobila dobre, nakoľko pieseň patrí medzi najlepšie na albume. Za zmienku určite stojí aj veľmi chytľavá a množstvami sól obdarená hitovka Black Swan. Tá by mohla spoľahlivo fungovať aj na koncertoch, dá sa predpokladať, že to bude jeden zo singlov z novinky. Ku koncu albumu sa začínajú odhaľovať aj baladickejšie záležitosti, prvou z nich je trošku staršia Millenium Of The Blind, ktorá sa objavila v pôvodnej verzii už ako bonus na reedícii albumu Youthanasia v roku 2004. Skladba znie pochmúrne, je plná smutných a temných nálad. A hoci takej klasike ako A Tout Le Monde sa nemôže vyrovnať, ani sa jej nepribližuje, z tých mála balád v histórii kapely patrí k tým lepším. Druhou ja zároveň záverečná skladba na albume, titulná 13. Tá sa začína taktiež melodickou vybrnkávačkou a pochmúrna nálada pokračuje, dokonca je ešte silnejšia. Jeden z najlepších momentov novinky.

Treba povedať, že nové dielo MEGADETH je na solídnej úrovni, nechýba viacero skvelých nápadov a aj zvukovo sa jedná o veľmi kvalitný počin. Pre kapelu je to typický album so všetkým čo k nej patrí. Verím, že číslo 13 nebude pre Mustainea a spol. žiadnou konečnou stanicou v ich bohatej diskografii.

8 / 10

Tracklist

1. Sudden Death
2. Public Enemy No. 1
3. Whose Life (Is It Anyways?)
4. We the People
5. Guns, Drugs & Money
6. Never Dead
7. New World Order
8. Fast Lane
9. Black Swan
10. Wrecker
11. Millennium of the Blind
12. Deadly Nightshade
13. 13

Zostava

Dave Mustaine - spev, gitara
Chris Broderick - gitara
Dave Ellefson - basgitara
Shawn Drover - bicie

Informácie o albume

Žáner: Heavy/Thrash Metal

Dátum vydania: 01.11.2011

Typ: CD

Dĺžka: 57:30

Vydavateľstvo: Roadrunner Records

Webová stránka: http://www.megadeth.com

Krajina: USA

Informácie o recenzii

Uverejnené: 2011-11-29 23:11:28

Prečítané: 1005x

Autor: Peter Krempaský

Peter Krempaský

Názory redakcie

Chýba názor redakcie