Industrial black metal je veľmi okrajový žáner a je preto logické, že negeneruje veľké množstvo nahrávok. A tie  naozaj výnimočné sa objavujú len sporadicky. Chcel by som vám jednu predstaviť, ktorá by sa k nim mohla zaradiť. Ide o novinku francúzskeho projektu NEO INFERNO 262 s názvom "Pleonectic".

Než pristúpime k jej predstaveniu, upresnime si pojmy. Asi by nebolo korektné hovoriť o industriale, no tento pojem je rokmi zaužívaný. Presnejšie by bolo bm s prvkami elektronickej hudby, čo ale neznie tak úderne. Industriálna  hudba by mala byť viac fyzická a strojová, kde počujete reálne zvuky priemyselných strojov. Z času na čas si to  nie je zlé pripomenúť. Ale späť k nahrávke. U väčšiny podobných albumov býva najmä rytmika veľmi jednoduchá a priamočiara. NEO INFERNO 262 sú ale o niečo kreatívnejší a s rytmikou viac experimentujú. Okrem rýchlych techno beatov využívajú aj sofistikovanejšie prvky. Požičiavajú si rytmy zo žánrov ako jungle, techno či brekcore. V tomto smere sú v podstate inovatívni, aj keď taký Gautier Serre by sa len pousmial.
 

Samozrejme nesmú chýbať ani klasické bicie, ktoré majú úplne inú atmosféru. Vkladanie techno prvkov nie je v metale úplne bežné a mnohých poslucháčov by podobné spojenie iritovalo. Ono to samozrejme treba vedieť, aby to neznelo ako hudba z kolotočov. A to sa autorom aj podarilo, aspoň ja to tak vnímam. Mimochodom hlavným skladateľom hudby je Johannes Judicaël, ktorý pôsobi v kapelách ako MERRIMACK či DECLINE OF THE I. Do veľkej miery mu pri tom asistoval a nahrávku aj produkoval workoholik Olmo Lipani alias Déhà (WOLVENNEST, The NEST, SLOW, ...). Na nahrávke účinkuje aj množstvo zaujímavých hostí, schválne si to vyhľadajte aká je to smotánka. Už sa ani nečudujem že to znie tak dobre. Vo svojej hudbe sa nebránia používať aj netradičné kombinácie žánrov ako napríklad v skladbe "Bleak Revolution". Zaujímavé sú aj PC zvuky, ktoré pripomínajú staré programy, prípadne staré hry. Black metalové prvky sú tiež pomerne pestré a vedia navodiť aj poriadne temnú atmosféru. Samozrejmosťou sú aj vyslovene diabolské pasáže blížiace sa k úplnému šialenstvu, ktoré k tejto hudbe neodmysliteľne patria. Do istej mieri v ich hudbe cítim aj vplyvy klasickej hudby, aj keď nie sú tak košato aranžované. Niečo podobné produkovali ich krajania CNK. Tento chlad ich hudbu ešte viac odľudšťuje.
 

A to korešponduje aj s konceptom nahrávky, s ktorým je tento žáner odjakživa spájaný. "Pleonectic" znamená niečo ako chamtivosť. Ako sa píše v promo materiáloch je to vlastnosť technológií, ktoré sa stali pánom všetkého a všetkých. Tajomná čierna skrinka, ktorá riadi naše životy. Jej algoritmy sú zakázaným jazykom a jej výstupy sú príkazy pre nás. Je to niečo ako nové náboženstvo. Vo svojich textoch spochybňujú miesto človeka v umení a všeobecne úlohu ľudí vo svete. Je to reflexia aktuálnej doby, kedy ľudstvo opúšťa reálny svet. Utieka sa do virtuálnych vesmírov, kde je nevedomky ovládané technológiami. Náboženstvom sa mu stávajú algoritmy sociálnych sietí, ktoré stavajú okolo nás virtuálnu realitu. Na albume nájdete deväť piesní, z ktorých ma najviac zaujali "4.0.4.2.6.2", "Sexes". "Digital Warfare" a "Bleak Revolution". Ale v podstate sú zaujímavé všetky, záleží skôr od nálady.

NEO INFERNO 262 nepostavili Cheopsovu pyramídu ani Alexandrijský maják. Natočili však pôsobivý album, ktorý robí tejto hudbe dobré meno. Medzi úplné top nahrávky žánru to stačiť asi nebude, ale to ukáže až čas.