Na úvod je potrebné zmieniť niektoré personálne zmeny v NEUROSIS. Zakladajúci člen súboru Scott Kelly sa stal pre skupinu toxickým, potom čo vyplávali správy o jeho správaní k svojej rodine. Nahradil ho preto Aaron Turner zo skupiny ISIS. Ďalšou ranou pre skupinu bola smrť producenta Stevea Albiniho, s ktorým spolupracovali od roku 1999. Všetky tieto udalosti spôsobili desaťročnú pauzu od vydania poslednej štúdiovej nahrávky. Mimochodom, novinka vyšla bez akejkoľvek mediálnej podpory. V deň jeho vydania to kapela oznámila na svojom Facebooku a hotovo - po celom svete má však verných fanúšikov a preto sa práva okamžite začala širiť sama. Je to zaujímavý spôsob (ne)propagácie, ale treba uznať že celkom účinný.       

Novinka "An Undying Love For a Burning World" v zásade nevybočuje z hudobného smeru, ktorý NEUROSIS razí už tridsať rokov. Ich hudba je zmesou sludge a post-metalu a je nosiťeľkou ťaživej atmosféry. V tomto smere sa nič nezmenilo a to by od nich ani nik neočakával. Každopádne isté zmeny sa v ich hudbe udiali. Ich aktuálna tvorba prešla z monotónnej hlbinnej orby k neuroticému nervy drásajúcemu bičovavaniu. Samozrejme nejde o úplne nové prvky v ich hudbe, no na novinke akosi viac vystúpil na povrch. Hudba NEUROSIS je ako tvor, ktorý strašne trpí a volá o pomoc. Svetu okolo seba prestal rozumieť a sleduje ako sa s nepríčetným úsmevom vrhá do priepasti. Nič už nedáva zmysel a prestali platiť všetky pravidlá. Je to ako soundtrack k dnešnej dobe, kde budúcnosť je prísľubom ešte väčšieho chaosu v akom sa aktuálne nachádzame. Ambientné plochy sú často znepokojivé a sú predzvesťou neistoty a citového rozkladu. Ten reprezentujú opakujúce sa gitarové riffy, ktoré ozvláštňujú klávesové party. Gitary mi prídu o niečo menej skreslené ako v minulosti a svojou ostrosťou doslova drásajú.
 

Dosť im v tom pomáhajú rôzne noisové prvky, ktoré vytvárajú gitarové efekty. Rytmická sekcia na striedačku ubíja do zeme prípadne trhá na kusy posledné zvyšky nádeje. Vokály sú citovo najviac vypäté a deklarujú beznádej a zmar. Strach a smútok si tu podáva ruku s frustráciou a hnevom. Dystopické výjavy sa pretavujú do reality a najhoršie obavy sa definitívne napĺňajú. Oproti minulosti tu hrajú syntetizátory väčšiu úlohu a ešte viac trhajú štruktúry piesní. Aj vďaka nim je nová nahrávka o niečo pestrejšia a menej upadá  do monotónnosti. Z môjho pohľadu je to pozitívny trend. Pokiaľ ste schopný stráviť ten šialený emočný tlak, tak bude novinka pre vás o niečo stráviteľnejšia ako predošlé nahrávky. Pribudlo tu aj viac  disharmonických postupov a drobných experimentov. V princípe je to ale starý dobrý NEUROSIS, ktorého výrazové prostriedky trochu viac roztiahli krídla. Mojimi favoritmi sa počas dlhých večerov stali piesne "Blind" a "Last Night". 
  
NEUROSIS stvorili dielo, ktoré je viac než dôstojným pokračovateľom ich bohatej diskografie. Ich hudba 
bola vždy nositeľkou silných negatívnych emócií a tu sa nič nezmenilo. Dokonca mám dojem, že v tomto smere je novinka nahustená viac ako v minulosti.