Z východnej oblasti nášho krásneho Slovenska pochádzajúca banda NOMENMORTIS, pred nahrávaním tohto, zatiaľ posledného, albumu prešla riadnymi zmenami. Vymenila sa celá partia okrem zakladajúceho člena Martina Lukáča. A ako sa títo nováčikovia uviedli...? 

Celý album je poznačený jednou dosť nepríjemnou vecou a tou je otrasný zvuk. Fakt sorry, ale musel by som veľmi rozmýšľať, kebyže chcem pohľadať albumy skúsených kapiel (akou NOMENMORTIS je), ktoré vyšli v 21. storočí a majú takýto zlý zvuk. Hlavne, čo sa gitár týka, je to nastavené nanič, vyslovene až archaicky a keď sa kde tu zjaví sólo, tak je to ešte horšie. Keby to nazvučenie bolo aspoň hutnejšie. So zvukom bicích to tiež nie je žiadna výhra a megabrutálne Martinove chrochtanie je potlačené a nevyrovnané s jeho až nepríjemným škrekotom. "Uklepaný" zvuk basy hodnotím kladne. Takže, čo sa zvuku týka, pocity nepríjemné. Čo hudba? Po bojovom intre sa na poslucháča vyvalí veľmi brutálny death zmiešaný s grindovými pasážami. Riffovanie nie je síce veľmi originálne, (nie všetko originálne je zárukou kvality) ale je dobré, brutálne a sem-tam aj dosť chytľavé. I keď niekedy je celok zase aj trochu nudný a nejaká invencia v kompozícii by fakt nezaškodila. Celý materiál sa nesie v rýchlom a ešte rýchlejšom tempe, čiže rezanica ako má byť. Oba vokály sú neľudské a nesú v sebe určitý "element hnusu"... nemyslím to v zlom. Vypočujte si a pochopíte ako som to myslel. Veľmi vysoko hodnotím texty, ktoré sú skutočne o niečom. Sú zaujímavé a majú myšlienku.

Musím povedať, že ako človeka, ktorý má ozaj rád prvé dva albumy NOMENMORTIS, ma najnovší počin tejto kapely dosť sklamal, ale nepopieram jeho brutalitu a do určitej miery ani kvalitu (kým nepríde na pretras zvuk). Fanúšikovia dobrého nárezu si teda prídu na svoje, i keď mňa mrzí, že sa z tvorby tejto partie vytratil ten originálny a zaujímavý "ksicht", ktorý predtým jednoznačne mala.