Pokiaľ si mám vybrať čo možno najzaujímavejší záznam z časov, keď pravý floridský death Metal vysielal prvé smrtiace signály, okamžite si spomeniem na hnijúcu mŕtvolu Obituary a ich debut Slowly We Rot. Pätica mladých chalanov z Floridy na ňom totiž po prvýkrát ukázala svetu ich jedinečný ťažkopádny, ale hlavne fantastický, death metal.

V roku 1989 bol death metal úplne na začiatku svojho jestvovania. Dovtedy existovali len prvé dve dosky nesmrteľných Death a prvé hroziace demá, ktoré sa však dajú nazvať ešte extrémnym thrash metalom z ktorého death metal najviac odčerpal. Až v tomto spomínanom roku prichádzajú na svet ďalšie krásne dobové ukážky. Za zmienku stojí hlavne legendárny Altars Of Madness od Morbídneho Anjela. Ale poďme sa už venovať Obituary a ich Slowly We Rot.

Obituary tu vo svojej prvotnej zostave stavajú jeden z najdôležitejších míľnikov extrémneho metalu. Na čom Obituary stavali, je po vypočutí čo i len jedného ich chorobného albumu úplne jasné. V krásnom zahnitom zvuku, ktorý sprostredkúva jedinečnú atmosféru, ktorá smrteľne mrazí , sa vyníma jedinečná muzika kapely tvorená konštrukciami Westových a Peresových drastických riffov, tvrdými údermi a bezchybnou rytmikou bicích a hlasom Johna Tardyho o ktorom sa už popísali ódy. Chorobný nízky vokál ktorý do vás priam rýpe - hryzie. Po prvýkrát by som to nazval growlingom, keď zoberiem do úvahy škreky Chucka Schuldinera a iných ranných death metalových vokalistov. Väčšina albumu sa odvíja v pomalom až strednom tempe, ktoré kapele najviac svedčí, a pod ktorým si ju asi najlepšie predstavíte. To sú atribúty, ktoré kapelu odlišujú od ostatných deathmetalových veteránov a robia ju jedinečnou ešte dodnes. Technická a komplexná stránka skladieb je zase tým, čo sa Obituary nikdy príliš netýkalo. Obituary sa však zameriavali v počiatkoch na svoj primitívnejší hrubozrnný death metal s čistou a jasne postavenou podstatou veci a tou je smrť. Textová náplň tvorená samými slovíčkami a krátkymi vetami často v rozsahu 5 až 10 veršov, vám rozhodne dá zabrať. Priznám sa mal som problém, niečo z toho pochopiť a to sú Obituary moja najobľúbenejšia kapela v žánri. Špecialitou je slovíčko Rot, s výnimkou jednej či dvoch ho nájdete v každej piesni. Ak mám vybrať niektorú zo skladieb ako výnimočnú, určite si zvolím `Till Death, ktorá vo svojom strede spomalí skoro na nulu a následne ju dostáva na vrchol krásne Westové sóličko. Titulná, rokmi overená pecka Slowly We Rot zase naopak vrcholí postupným zrýchľovaním. Za zmienku stojí úvodný, ušiam lahodiaci valivý song Internal Bleeding, kde sa najviac blysne John Tardy. Musím však povedať, že chlapci si v tejto vyše polhodinke našli aj slabšie miesta, ktoré vám proste prejdú jedným uchom dnu a druhým von. Nenadchli ma predovšetkým atypicky rýchla Words Of Evil, či záverečná v podobnom duchu sa nesúca Stinkupuss. Tieto skladby prinesú len dve či tri odrevané frázy, zbytok rýchle riffy a nechýba sólo. Ale až príliš primitívne, bez zaujímavého nápadu, aký ma napríklad taktiež krátka ani nie dvojminútová Godly Beings.

Ešte väčší význam pre žáner má nasledujúci Cause Of Death a Obituary sa tak stávajú veľkými postavami nielen Floridskej ale aj celosvetovej death metalovej scény. Veľa nasledujúcich death metalových skupín je ovplyvnených touto hudobnou hnilobou, avšak tak originálny hudobný výraz sa zrejme nikto neodvážil napodobniť, a ak áno, myslím že by to bolo márne. Slowly We Rot je pre mňa najlepší death metalový debut vôbec. Nie iba kvôli kultovému rozmeru ktorý nadobudol, ale prekvapujúco aj kvôli hudobnému obsahu.