PANDEMIA - Riven

Keď som sa dopočul, že Pandemia chystá nový album, vedel som, že to bude kvalitná vec, ale že to bude taká pecka, to som naozaj nečakal. Reklamné promo letáky skutočne neklamú: „Riven je jednoducho najlepším albumom v doterajšej kariére Pandemie.“ Prvú ranu mi Riven uštedril hneď na začiatku. S detskou nedočkavosťou som vložil disk do prehrávača a čakal som, čo sa na mňa vyvalí...ticho...ticho...asi intro, ale pre istotu pridám hlasitosť na takmer maximum a potom... úder päsťou medzi oči v podobe deathového tornáda. Mierne otrasený znižujem volume na úroveň, pri ktorej počúva tento album okrem mňa aj zopár nájomníkov okolo (aj keď oni asi nie veľmi dobrovoľne).

Po prvom zoznámení sa dávam prednosť "headphones", aby som nikoho nerušil a zároveň aby som ani ja nebol rušený okolitými zvukovými elementami a mohol si tento umelecký skvost do sýtosti vychutnať. Verte mi, je tu čo obdivovať. S každým opätovným posluchom objavíte niečo, čo ste doteraz nepostrehli. Vždy nejaká zvuková chuťovka, neočakávaný rytmický zvrat alebo expresívna hra s harmóniami. 

Jednou z najväčších devíz, ktoré ma Riven v talóne, je nepredvídateľnosť zvukovej stopy. Nikdy neviete, čo a kedy sa na Vás vyvalí z reproduktorov. Ani po niekoľkonásobnom napočúvaní to nie je inak. Maníci z Pandemie majú výhodu v podobe momentu prekvapenia, ktorý v plnej miere využívajú. Rýchle klepačky sa striedajú s pomalšími pasážami, ktoré však nie sú iba tzv. čakaním na refrén (ako u niektorých bohužiaľ aj metalových kapiel býva zvykom), ale sú strojovo ťažkotonážne alebo emocionálne náladotvorné. Sekané riffy spolu s brutálnymi rezanicami vytvárajú tie najvhodnejšie „klimatické“ podmienky pre Michalov hrubozrný vokálny prejav, ktorý v sebe obsahuje abnormálnu energiu a naliehavosť.

Bravúrna technika, s akou hráči ovládajú svoje nástroje (a samozrejme aj hlasivky), je ohromujúca. Je to niečo na spôsob hry kapely Immolation alebo Morbid Angel (nejeden riff napr. v skladbe Legion Beneath, akoby týmto Američanom z oka vypadol). Okrem klasických death metalových vplyvov cítiť aj ovplyvnenie určitým druhom mizantropického temného metalu. Zo skladby All Alone na mňa dýcha atmosféra Nórov Satyricon a občas sa kde-tu objaví nepatrný odkaz na vizionárov Emperor.

Bohatosť vo vyjadrovacích schopnostiach ukázali naši západní susedia aj použitím dvoch inštrumentálnych skladieb (Dispirited a The Outbreak). Tie sú naozaj umne zakomponované do celkovej filozofie albumu a vôbec nenarúšajú kontinuitu, s akou Riven počas 33 minút plynie. Čo sa týka textovej zložky, tá by sa mala podľa promo letáku týkať zmyslu života, významu ľudskej existencie a pranierovať túžbu človeka len po hmotnom uspokojení. Aj keď som sa zatiaľ k textom nedostal, je mi snaha deathovej kapely o hlbšie poznanie veľmi sympatická.

Najnovšie dielo Pandemie je skĺbením technickej americkej brutality a animálnej európskej agresie. Od začiatku do konca niet pochýb o tom, že táto banda má vo svojom hudobnom smerovaní a vývoji úplne jasno. Riven je plnohodnotný death metalový album, ktorý bez najmenších problémov obstojí v tvrdej konkurencii aj tých najvychytenejších kapiel. Pandemiu si viem veľmi živo predstaviť na spoločnom turné s napr. Immolation. To by nebolo samo o sebe nič zvláštne, veď títo hudobníci hrali už s kadekým, ale v mojej vízii je headlinerom Pandemia a Immolation jej predskakujú...

10 / 10

Tracklist

01. Riven
02. Stream of Destinies
03. Weight of Wisdom
04. Us and Them
05. Legion Beneath
06. Dispirited
07. A Place Under The Sun
08. All Alone
09. The Outbreak

Zostava

Michal – Vocals
Jarda - Bass
Pavel - Drums
Alex - Guitars

Informácie o albume

Žáner: Death Metal

Dátum vydania: 12.05.2005

Typ:

Dĺžka: 33:11

Vydavateľstvo: Metal Age Productions

Webová stránka:

Krajina: Česká republika

Informácie o recenzii

Uverejnené: 2005-05-27 23:10:33

Prečítané: 1176x

Autor: Dušan Skalický

Dušan Skalický

Názory redakcie

Chýba názor redakcie