POETRY IN TELEGRAMS - Songs for Desperate Lovers

POETRY IN TELEGRAMS - Songs for Desperate Lovers

Posledný mesiac minulého roka priniesol niekoľko koncoročných prekvapení, ale to najväčšie z nich, ktoré malo aj u mňa najviac rotácií, bol debut slovenských Poetry In Telegrams. Ten plurál asi ani nie je až tak na mieste, keď vezmeme v úvahu, že pevné jadro kapely tvorí jediná osoba a tou je Johnny Štefeček. Johnny má veľmi zaujímavé hudobné pozadie a ak ste dosť starí a zároveň krásni a mladí, aby ste si to pamätali, bol súčasťou kapely Diadém, ktorej video „Informer“ bolo pravidelnou súčasťou repertoáru jednej hudobnej stanice. Možno sa pýtate, ale kto mu potom nahráva všetky tie nástroje? A nie, odpoveď nie je výhradne on sám. Bicie na nahrávke nahrával Thomas Lang, jeden z najvychýrenejších svetových bubeníkov. Určite je to vynikajúca cesta pre každú debutovú kapelu, ktorej chýba bubeník. Krok vedľa to nebude.

Prvou skladbou nahrávky „Songs for Desperate Lovers“ je „Romeo and Juliet“. Či je inšpirovaná Shakespearom, vám nepoviem (možno sa to ale dozviete v rozhovore s Johnnym, ktorý vám na našich stránkach tiež čoskoro prinesieme), ale poviem vám, že k skladbe sa zrodil aj vynikajúci oficiálny videoklip. Taktiež vám poviem, že ako prezrádza názov nahrávky, zúfalosť milencov je zo skladby priam hmatateľná. Silné burácajúce gitary valiace sa na vás v smršti rytmickej vlny, ktoré podtrhujú pulzujúcu intenzitu skladby. Veľmi chytľavý refrén, ktorý by si poradil aj v rádiu je postavený na vcelku minimalistickom podklade, ale o tom kvalitné refrény sú. A v závere skladby sa s vami lúčia veľmi zlovestné riffy, ktoré nijako nepripomínajú, ale mohli by byť kľudne aj súčasťou albumu kapely Vildhjarta.

„The Place“ má svoje miesto v hitparádach hneď od úvodu skladby, osobne som v gitarách vycítil nejaký ten Foo Fighters, ale po motívovej ako aj náladovej stránke tieto kapely nemajú nič spoločné. Vynikajúce vokálne výpady a nuancie sú korunou „The Place“. Gitary opäť hrajú na dve strany, sú tvrdé aj nežné, ale ich agresivita je menšia v porovnaní s prvou skladbou. „Point Zero“ má možno čo to spoločné s americkými Deftones, ale mám skôr na mysli tú jedinečnú experimentálnu stránku, ktorú priniesli do žánru. Hrá sa na obmenu a gitary opäť hrajú úlohu dominantnú, len aby ste sa o chvíľu ocitli v tôni nežných tónov hladiacich vaše audiálne (možno aj iné) otvory. Schizofrénia skladby je mi veľmi blízka, hudobne vyladená do dokonalosti. A čaká nás už len záver v podobe „Miracles“, v ktorej sa spájajú hudobné témy aj skladieb predchádzajúcich a kruh sa tak uzatvára. Tento krát sme znovu na vlne menej agresívnych výpadov gitár ako aj celkového vyznenia skladby, ale čo sa nikdy nestráca, nech sú skladby akokoľvek ladené, je tá neskutočná nákazlivosť, nie typicky refrénová, len nákazlivosť, ktorá sa vám zaryje pod kožu.

Za najväčší nedostatok albumu „Songs for Desperate Lovers“ považujem nedostatočný počet skladieb. Je to hriech dať dokopy niečo materiálovo tak vynikajúce, a to v takomto útlom množstve. Album svoju úlohu lákadla naplnil v každom detaile a keď bol toto len predkrm, neviem si predstaviť hlavný chod, ale som hladný ako vlk.

9 / 10

Tracklist

1. Juliet And Romeo
2. The Place
3. Point Zero
4. Miracles

Zostava

Johny Štefeček - 7-strunová gitara, ukulele, vokály
Thomas Lang - bicie

Informácie o albume

Žáner: Alternative Rock

Dátum vydania: 01.12.2014

Typ:

Dĺžka: 14:10

Vydavateľstvo: vlastný náklad / samovydanie

Webová stránka:

Krajina: Slovensko

Informácie o recenzii

Uverejnené: 2014-12-18 01:21:56

Prečítané: 1199x

Autor: Tomáš Švonavec

Tomáš Švonavec

Názory redakcie

Chýba názor redakcie