Austrálska metalová scéna, ktovie, možno pre svoju odtrhnutosť od zvyšku sveta, je schopná vyprodukovať veľmi zvláštne, či originálne zjavy. Nech tieto slová potvrdia PORTAL, ALARUM, IGNITE THE IBEX, AEON OF HORUS či THE RED SHORE. K týmto menám však netreba zabudnúť pridať, či lepšie povedané, napísať pred nich, meno tasmánskych PSYCROPTIC. Svojím vlastným štýlom death metalu sa vyznačujú už od svojich začiatkov a na tom sa doteraz nič nezmenilo. Kapela len tento štýl za každým predostiera v trocha inej úprave. Sú menej brutálni ako doteraz a takisto, vo všeobecnosti stiahli nohu z plynu. Na „The Inherited Repression“ sa stále nájde dostatok veľmi rýchlych momentov, najmä v gitarovej hre, no nejaký veľký víchor nečakajte. V mnohých piesňach sa nachádza až prekvapivé množstvo veľmi chytľavých (aj keď na chytľavosť mali títo páni vždy patent) a na počúvanie jednoduchých riffov, ktoré utkvievajú v pamäti v podstate ihneď. Joe stále hrá mimoriadne technicky a veľmi svojsky a veľmi často sa mu svoje finesy darí úspešne vnášať práve do týchto chytľavých momentov bez toho, aby ich akokoľvek narúšal. Vlk sa nažral a ovca je celá. Jeho brat Dave za bicími opäť podáva vynikajúci výkon a jeho bicie znejú naozaj „veľko“. Basa, ako už tradične, plní skôr funkciu pridávania hutnosti a doprovodu. 

Vokál bude zrejme pre mnohých fanúšikov PSYCROPTIC trocha nečakaný, aj keď boli tieto náznaky počuteľné už na „(Ob)Servant“. Jason Peppiatt sa posúva stále viac smerom k revaným thrashovo / hardcorovým polohám. Sám o sebe jeho škrek nie je zlý, ale v porovnaní s jeho výkonom na minulom albume (o minulosti s Chalkym za mikrofónom ani nehovorím) vyznieva tak trocha mdlo. Chytľavosť je teda na maxime, takisto pribudlo groovu, citovania klasickejšieho metalu, pričom technické pasáže sú ešte technickejšie ako kedykoľvek a za zmienku stojí aj v podstate pozitívna nálada, ktorú tento album navodzuje. Zaujímavý výsledok štvrtého štúdiového snaženia PSYCROPTIC.