SIRENIA - Perils Of The Deep Blue

Súčasná chémia okolo súboru Mortana Velanda vypadá byť vo výbornej kondícii, o čom hovorí “Perils Of The Deep Blue” ako sebavedomá nahrávka (čo sa o minulej “The Enigma Of Life” povedať nedá), ale i fakt, že je to v poradí už tretí album pôvabnej mladej španielskej speváčky pod umeleckým menom Ailyn. Veland totiž s každým albumom striedal jej predchodkyne, ako svoje ponožky.

Podareným albumom “Nine Destinies And Downfall” (2007) s Monikou Pedersen za mikrofónom kapela náhle odbočila, zaviala čerstvým vzduchom a bolo jasné, že sa snaží vtesnať do metalového mainstreamu a nastaviť svoju hudbu prístupnejšou. Osobne si tento vtedajší krok pochvaľujem. Po príchode Ailyn sa však v danom hudobnom smere začala vynárať na povrch akási vlažnosť a plytkosť. Do klišovitých kompozíc pribudlo cukrovej vaty, ktorá slúžila ako výplň medzi inak skvelými inštrumentálnymi proporciami hlavného protagonistu. Kapela sa, žiaľ, zaradila medzi bežnú konzumnú sortu frontwoman metalovej produkcie.

Aktuálny album “Perils Of The Deep Blue” na tomto trende nič mimoriadne nemení. Je tu však snaha o vyjadrenie kompromisu medzi starou a popovejšou tvorbou kapely. A je evidentné, že výhradný autor a multiinštrumentalista v jednej osobe dostal chuť na poriadnu porciu metalu. A ani sa nemaznal. O tom, že je Morten Veland nielen gitarový puntičkár, niet pochýb. Z každého kútiku na albume cítiť zmysel pre detail. Však aby nie, keď to má vedúca postava opäť celé pod palcom. Gitary tvoria mohutnú hradbu veľkolepým zborovým aranžmánom, a výsledná a poriadne tučná produkcia doslova valcuje, ako ešte nikdy v histórii kapely. Lenže k dnešnej SIRENII patrí už aj určitá gýčovitosť, aby to celé ostalo v medziach prístupnosti aj širšiemu publiku, ktoré si kapela okolo seba stihla nadobudnúť. Ubudlo cukrovej vaty a pribudlo členitejších štruktúr, z ktorých ceria zuby agresívnejšie momentky. Oželel by som však to otravné Velandovo chroptenie, ktorého je tu požehnane. Spevné polohy Ailyn sú tentokrát o poznanie rozmanitejšie. O slovo sa hlásia i čisté mužské vokály. Veľmi pozoruhodná je skladba “Ditt Endelikt” naspievaná v nórštine hosťujúcim Joakimom Naess, voči ktorému kontrastuje nežná Ailyn v rodnej španielčine. Ide mimochodom o skutočný bonbónik na albume, ktorý sa vryje pod kožu.

SIRENIA neprináša v žiadnom prípade nič neslýchaného. Poctivo piluje svoje tradičné remeslo podľa osvedčeného know-how skúseného kutila a sem tam priloží pod kotlom. A to je i prípad nového albumu, ktorý nám to sebaisto dokazuje. Prvý plán si plní dokonale, na ten druhý tu chýba viac odvahy vyčnievať z davu. Staršia sestrička TRISTANIA má na to predsa len sofistikovanejšie spôsoby.

7 / 10

Tracklist

01. Ducere Me In Lucem
02. Seven Widows Weep
03. My Destiny Coming To Pass
04. Ditt Endelikt
05. Cold Caress
06. Darkling
07. Decadence
08. Stille Kom Doden
09. The Funeral March
10. Profound Scars
11. A Blizzard Is Storming
12. Chains
13. Blue Colleen

Zostava

Morten Veland - gitara, vokál, basgitara, klávesy
Ailyn - vokál
Michael S. Krumins - gitara
Jonathan A. Perez - bicie

Informácie o albume

Žáner: Gothic Metal

Dátum vydania: 28.06.2013

Typ:

Dĺžka: 1:07:44

Vydavateľstvo: Nuclear Blast

Webová stránka:

Krajina: Nórsko

Informácie o recenzii

Uverejnené: 2013-07-26 23:55:17

Prečítané: 1251x

Autor: Mario Maslík

Mario Maslík

Názory redakcie

Chýba názor redakcie