SOEN sú typickým príkladom progresívnej metalovej kapely, ktorá zakladá svoju tvorbu na silných výrazných piesňach. Už na svojej predošlej nahrávke bola badateľná snaha tvoriť priamočiarejšie a údernejšie skladby. Keď sa však zameriate na jednotlivé nástroje, tie sami o sebe nehrajú úplne jednoduché štandardy. No keď sa spoja do celku, fungujú v dokonalom súzvuku a preto znejú akoby veľmi jednoducho.

Typickým príkladom je „nenápadná“ hra basgitaristu Oleksij Kobela, inak nováčika v zostave kapely. Ten spolu s bubeníkom Martinom Lopezom tvoria rafinované rytmické podklady, ktoré sa vo výsledku javia veľmi priamočiaro. Samozrejme záleží od prípadu, keďže na albume nájdeme aj pomerne jednoduché party. Ich striedaním vytvárajú v skladbách zaujímavé pnutie. Príkladom je "Monarch", ktorej úvod sa nesie v typickom progmetalovom štýle. Dynamický úvod tvoria tvrdé gitarové riffy sprevádzané údernou rytmikou. Následne však kapela výrazne zjemní a hrá na svoje pomery až popovo. Toto však nie je u nich žiadna novinka, ktorá ale stále funguje.

Musím vyzdvihnúť aj spoluprácu gitaristov Cody Forda a Larsa Åhlunda. Larsova parketa sú predovšetkým dynamické a prepracované podklady, do ktorých sa pridáva Cody svojimi precítenými sólami. Tie čoraz viac pripomínajú štýl Davida Gilmoura z uhladenejšej éry PINK FLOYD. Sú prirodzene včlenené do štruktúry piesní a nevyznievajú ako samostatné prvky. Je to možno dané aj tým, že sú miestami sprevádzané úžasným spevom Joela Ekelöfa a tak prirodzene zapadajú do celkovej kostry. Jeho hlas je opäť ozdobou celej nahrávky. Ľahkosť s akou prespievava svoje party je obdivuhodná. Akoby to bola tá najjednoduchšia vec na svete. A pre neho to zjavne aj je, o čom som sa presvedčil na ich koncertoch. Všetci pokope fungujú ako dokonalý organizmus, produkujúci túto čarovnú hudbu. Jej výsledkom je osem vyrovnaných piesní, z ktorej sa mi ťažko vyberá favorit. Oproti predošlým nahrávkam sú o niečo menej komplikované a dokonca v nich badať miestami až popové aranžmány. Tie sú našťastie len doplnkovým „tovarom“ a sú použité veľmi vkusne a nenápadne. Texty piesní sú do istej miery neurčité a dávajú poslucháčovi možnosť, ako si ich vyloží. No v zásade pojednávajú o zmysle života a o negatívnych javoch v správaní človeka voči okoliu. Chamtivosť, nevšímavosť, závisť či intolerancia sú vlastnosti ľudí, s ktorými sa stretávame čoraz častejšie.

Aktuálna novinka SOEN je predovšetkým ukážkou skladateľského umu a zohratosti pätice vyzretých muzikantov. Čoraz viac používajú strohejšie postupy, no výsledok má stále svoju silu. Na druhej strane v porovnaní s albumami "Lotus" či "Lykaia" svoj tieň rozhodne neprekročili. Každopádne "Imperial" za vypočutie rozhodne stojí.