TEN MILES WIDE - The Gross

TEN MILES WIDE - The Gross

Sedíte v požičanom aute kdesi na nekonečnej a legendami opradenej Route 666. V horúcom letnom vzduchu vám práve vypovedala klíma a vo vašom prehrávači chýba správne CD. Zastavíte sa v akomsi Bohom zabudnutom meste uprostred vyprahnutej krajiny a z miestneho obchodu, z koša lacných hlúpostí, vyťahujete CD, na obale ktorého sú na pozadí karmínovej červene vyobrazené ropné veže a medzi nimi detské pieskovisko. Obal vystihuje krajinu, v ktorej ste sa, ani neviete ako, ocitli trochu beznádejný. Prepotený až pod kosť sadáte do auta bez klímy a v opare rozvíreného prachu sa vydávate opäť na nekonečnú Route 666. Vložíte CD a v tom vás obarí príjemný opar zmesi Seattle zvuku a moderného rocku. Kto sú títo “Míliari“, čo znejú ako to najlepšie z CREED, PEARL JAM, SOUNDGARDEN, ALTER BRIDGE či NIRVANY? Približne takto si predstavujem blízke stretnutie prvého druhu s hudbou týchto rodených rockerov zo Seattle.

Investigatívnym snorením na nete zistíte, že v histórii Míliarov nastala v istom období menšia kozmetická zmena, ktorá má na svedomí zmenu názvu. Áno, chalani z TEN MILES WIDE boli pôvodne THE MOTHERSHIP, žánrovo úplne totožné zoskupenie, no pod inou hlavičkou a s jednou personálnou zmenou na poste sólového gitaristu. Materskú loď opustil Paul Fraser a v Míliaroch ho nahradil talentovaný Jake Carden.

Po úvodnej zoznamke prejdime priamo  k softwareovej zložke skupiny - k samotnému obsahu ich tvorby. V poradí prvá míľa, “Backburner“ je zvukom i štýlom spevu akoby vystrihnutá z britských rockových rebríčkov. Spev Johna Beckmana znie ako verná kópia Caseyho McPhersona (FLYING COLOURS) a v tých dramatickejších výškach ako makro kópia Andersa Fridéna (IN FLAMES). Skladba je príjemnou hitovkou á la britpop. Druhá prevodová rýchlosť v podobe skladby “Gotta Go“ nenechala kameň na kameni a prvotný britpopový dojem zmietla zo stola a ponúka nám rýdzu a moderne znejúcu vecičku, v ktorej Beckman už len čiastočne imituje Fridénov agresívny rev. Basa, dlaňové udieranie do strún a bublajúce bicie vytvárajú spolu s  Beckmanovým spevom dojem voľného pokračovania skladby “Black Hole Sun“ od SOUNDGARDEN, ale v oveľa drsnejšom a špinavšom a menej uhladenom zvukovom šate. Rýchlostný stupeň číslo tri, “A Pick Me Up“ pokračuje v drsnom a špinavom rockovom znení s uplakaným a utrápeným Beckmanovým spevom. Pozitívnym momentom povinného a poctivo odohraného alternatívneho rocku sú vkusné a tvorivé maličkosti, ktoré Míliari veľmi trefne poskrývali do útrob nie len tretej skladby v poradí. Oplatí sa objavovať.

Štvorka, titulná “The Gross“ je postavená na akordoch, ktorých prvotný dojem evokuje optimistické nálady. Následne sa na gitary nabaľuje výpravné blúznenie Beckamanovho hlasu, výrazná basa a hajtkujúce bicie. Beckmann svojim spevom hladí, plače a mieša svoj spev s náladami Devina Townsenda i Andersa Fridena. Refrén v druhej polovici skladby je akoby klonom zvuku i spevu IN FLAMES. Číslo štyri patrí k jednoznačným vrcholom chalanov zo Seattleu. Piaty prevodový stupeň s názvom “Dandruff“ je tým najlepším, čo alternatívny rock z amerického kontinentu môže ponúknuť. Nálady aranžmánov vdychujú do skladby atmosféry LINKIN PARK, NICKELBACK či mojich obľúbencov ALTER BRIDGE. “Dandruff“ je učebnicovým príkladom Seattle rocku s dokonalou paletou nálad. Paráda. Číslo šesť, “Psilocyborg“, začína gitarovým de javu a la DEADSOUL TRIBE, aby následne vhupla do nálad aranžmánov v duchu Devina Townsenda. Rytmická sekcia pracuje ako robustný stroj a pracuje na maximum. Nálada skladby je ponurá, mierne psychedelická. Bez občasných sprievodných vokálov by šlo o čisté inštrumentálne besnenie, čo v konečnom dôsledku besnením aj je. Sedmička, “Scroople“ je len akýmsi pól minútovým outrom, prípadne introm ďalšej skladby.    Číslo osem, “A Call To Shiva“ čerpá z úvodnej britpopovej nálady. Beckmannov spev sa v skladbe prehmkáva k sprievodným viachlasým vokálom a necháva sa unášať ponurými a nevyrovnanými náladami. Škodou je krátkosť skladby. 

Deväť, “Mothership“, je dvojkopákovým úvodom a následnou režúcou gitarou prefarbená do nálad IN FLAMES. V skladbe to pulzuje, nu-metalovo vrie, P.O.D. nálady sú prelievané náladami  IN FLAMES, gitarami DEADSOUL TRIBE a aranžmánmi, ktoré mierne evokujú atmosféru skladieb z albumu “Six Degrees of Inner Turbulence“ amerických DREAM THEATER. Skladbou “Mothership“ chalani veľmi jasne naznačujú, čo sa v tele pôvodnej premenovanej skupiny stále výrazne skrýva. Záverečná, “Inspirational Masturbation“ je len hovoreným úletom, ktorý je podfarbený bicími a aranžmánmi, pripomínajúcimi záverečné defilé v cirkusovej manéži.

Na záver len dodávam, že už dávno som si zmes grunge-u a moderného rocku tak nevychutnal. TEN MILES WIDE považujem za výborný alternatívny rock so sviežimi nápadmi, s poctivou muzikantskou prácou a výbornými náladami. 

8,5 / 10

Tracklist

1. Backburner 04:02
2. Gotta Go 03:41
3. A Pick Me Up 04:17
4. The Gross 04:03
5. Dandruff 04:37
6. Psilocyborg 04:13
7.Scroople 00:33
8. A Call to Shiva 02:38
9. The Mothership 05:37
10. Inspirational Masturbational 01:42

Zostava

John Beckman – spev, gitary
Jake Carden – gitary
Ryan Thornes - basa, spev
Will Andrews - bicie

Informácie o albume

Žáner: Grunge/Alternative Rock

Dátum vydania: 16.07.2016

Typ: CD

Dĺžka: 35:28

Vydavateľstvo:

Webová stránka: http://tenmileswide.bandcamp.com/releases

Krajina: USA

Informácie o recenzii

Uverejnené: 2016-07-25 12:56:12

Prečítané: 1489x

Autor: Radoslav Maďar

Radoslav Maďar

Názory redakcie

Chýba názor redakcie