THE NEAL MORSE BAND - The Similitude Of A Dream

THE NEAL MORSE BAND - The Similitude Of A Dream

Neal Morse - osobnosť, ktorú zrejme nie je potrebné predstavovať žiadnemu progovému fanúšikovi, dokonca si myslím, že patrí k veľmi významným hudobným osobnostiam aj krížom hudobným spektrom, už určite len kvôli tomu, akou várkou materiálu nás za posledné obdobie zásobuje. Po väčšine je to so svojou formáciou The Neal Morse Band a netrvalo to moc dlho, do rúk sa nám dostáva ďalšia nahrávka, a to v podobe koncepčného dvojalbumu, The Similitude Of A Dream. Povedal by som, že album bol veľmi očakávaný, ale zaujímavé je, že ani nie tak kvôli tomu, že by nám Neal a jeho banda predstavovala na posledných fošniach nejaké extra nové postupy, nápady, či texty. Kapela tento materiál doslova prezentovala ako album ich kariéry, toto si dokonca vylepil na svoj profil na jednej zo sociálnych sietí aj Mike Portnoy a ak to už napísal Mikey, ktorý má na svojom konte také legendárne kúsky s Dream Theater, tak pozornosť všetkých pravidelných, nepravidelných, občasných aj náhodných poslucháčov rástla každým dňom do vydania. Dočkali sme sa teda naozaj albumu, ktorý by mal patriť k tomu najlepšiemu, čo dali parťáci od Neala dokopy?

Ako som spomenul, celý materiál je koncepčným dielom, čo v podstate pri Morse-ovi ani nie je nejakým prekvapením, pretože, ak aj posledné albumy neboli priamo, čistokrvne koncepčné, vždy sa texty, aranžmány, celkový zmysel albumov niesol v konštantnom duchu, čo bolo veľa krát na škodu a prílišné opakovanie nápadov pôsobilo niekedy dojmom, že v podstate ani nevieme, ktorý materiál sa nám práve toči v prehrávači, pretože nenastal skoro žiadny posun, či v otázke textov, mixu, zvuku. Svetlou výnimkou za uplynulé roky bol posledný materiál The Grand Experiment, ktorý miernym experimentom naozaj bol a to pomerne vydareným.

The Similitude Of A Dream mierne nadväzuje na posledné roky tvorby celej bandy. Čo sa týka hudobného spracovania, namixovania celého materiálu, opäť sa jedná o prvotriednu prácu, dokonca nastal aj určitý posun v spracovaní aranžmánov a doplnení nálad jednotlivých pasáží, ktoré naozaj dostali obrovský priestor a sú pomerne výrazným výrazovým prostriedkom, ktorý sa nesie celým materiálom. Zvuk jednotlivých nástrojov je veľmi dobre vyvážený, basovka v podaní Randy-ho George-a šlape naozaj na plné obrátky a s Mikom Portnoyom jasne udávajú celý rytmický ráz, ktorý je pomerne jasný a zreteľný, nesie v sebe určité inšpirácie, či už od Dream Theater (pre mňa najviac zo všetkých albumov Neal-a Morse-a), jednoznačne sú zreteľné aj Yesácke, Floydovské plochy, ktoré k týmto pánom muzikantom proste patria. Nejedná sa ale o žiadne vykrádanie, ale skôr o jemné inšpiratívne začlenenie do tvorivého procesu :) Album v sebe skrýva presne tie prvky, ktoré sme očakávali, od krásnych silných melodických pasáží, po tvrdšie progovo - jazzovo - bluesové vyhrávky, inštrumentálne bláznenie, v ktorom nie je problém sa veľmi rýchlo stratiť a jediná cesta von vedie cez opätovné započutie sa do celého matroša. Na albume si zasóluje naozaj každý z prítomných, aby sme sa opäť vrátili k jasnej, vypovedajúcej myšlienke celej skladby. Áno, takýto popis v podstate sedí na drvivú väčšinu albumov od Neala Morse-a, ktoré už tak dôverne poznáme. Aj tak nám ale Similitude ponúka o niečo väčšie množstvo nových nápadov, na aké sme boli zvyknutí. To, či je tých nápadov dosť, či to povestné slovo PROG, teda nejaký progres, posun, hocijakým smerom bolo naplnené, na to si každý musí odpovedať sám.

The Similitude Of A Dream je perfektnou, dokonale nahratou ukážkou progresívneho rocku, priam, vo všetkých jeho možných podobách. Každý si na albume nájde niečo svoje, čo sa mu vryje do pamäti a kvôli čomu sa k tomuto kúsku bude vracať, naozaj si to zaslúži. Ak ale čakáte niečo nové, prelomové, čo nám ešte Morse a jeho partia neponúkli, tak týmto smerom sa album neuberá. Je to dielo, ktoré je výborné, len sa drží v líniách, ktoré sú jasne definované už nejakú dobu, aj keď občas sa podarí vybehnúť mimo trasu. Ja by som chcel byť mimo trasu o niečo častejšie! 

9 / 10

Tracklist

Disc 1 (51:59)
1. Long Day (1:42)
2. Overture (5:51)
3. The Dream (2:28)
4. City Of Destruction (5:11)
5. We Have Got To Go (2:29)
6. Makes No Sense (4:10)
7. Draw The Line (4:06)
8. The Slough (3:03)
9. Back To The City (4:19)
10. The Ways Of A Fool (6:48)
11. So Far Gone (5:21)
12. Breath Of Angels (6:32)

Disc 2 (54:36)
13. Slave To Your Mind (6:27)
14. Shortcut To Salvation (4:36)
15. The Man In The Iron Cage (5:16)
16. The Road Called Home (3:24)
17. Sloth (5:48)
18. Freedom Song (3:59)
19. I'm Running (3:44)
20. The Mask (4:28)
21. Confrontation (3:59)
22. The Battle (2:57)
23. Broken Sky / Long Day (Reprise) (9:58)

Zostava

- Neal Morse/ gitary, klávesy, spev
- Eric Gillette / gitary, spev
- Bill Hubauer / klávesy, spev
- Randy George / basová gitara
- Mike Portnoy / bicie, spev

Informácie o albume

Žáner: Symphonic Prog

Dátum vydania: 11.11.2016

Typ: CD/Digital

Dĺžka: 106:35

Vydavateľstvo: Radiant Records,Metal Blade Records/Sony Music Ent

Webová stránka: http://nealmorse.com/

Krajina: USA

Informácie o recenzii

Uverejnené: 2017-01-15 09:41:57

Prečítané: 1192x

Autor: David Švrčina

David Švrčina

Názory redakcie

Chýba názor redakcie