THE RED CHORD - Clients

THE RED CHORD - nová akvizícia nahrávacej spoločnosti Metal Blade si robí zálusk na predné pozície medzi relatívne čerstvými kapelami ťažkotonážnej muziky. Aj napriek tomu, že na prvé kroky ku Svätému Grálu (rozumej podpis nahrávacej zmluvy) sa TRC vydali už pred viac ako šiestimi rokmi, stále ich možno považovať za kapelu v Európe málo známu. Aby sa však stali v rodných Štátoch ťahákmi rôznych festivalov, museli si TRC prejsť strastiplnú cestu po zapľuvaných kluboch a podnikoch, až kým sa im nepodarilo prepracovať k prvému checkpointu – debutovej doske „Fused Together In Revolving Doors“. Ako to už v tých lepších prípadoch býva, úspech na seba nenechal dlho čakať – 25 000 predaných nosičov bolo pre piatich mladíkov prísľubom lepších zajtrajškov. Tie sa mali začať niekoľkými personálnymi zmenami a príchodom bubeníka Brada Fickeisena z black-metalových EVISCERATE. Rok 2004 sa niesol v znamení novej éry skupiny, ktorú odštartovala zmluva s gigantom Metal Blade a počiatočne práce na druhom počine. Nový materiál vyšiel v máji tohto roku a dostal názov „Clients“.

Ak by som mal čo najvýstižnejšie charakterizovať hudbu TRC, asi by som siahol po výraze HC/grind. Ani ten však dostatočne nepopisuje zmes rôznych žánrov a podžánrov metalovej hudby, ktoré vo svojej tvorbe TRC využívajú. Od crossoveru, cez death-metal, hardcore až ku grindcoru – približne takúto turistickú atrakciu nám ponúka album „Clients“.

Predstavte si veľkú party, na ktorej sa zabávajú veličiny ako NAPALM DEATH, AGNOSTIC FRONT, BIOHAZARD, MADBALL, NASUM a za barovým pultom sa motá aj George Fisher z CANNIBAL CORPSE. Teraz si domyslite piatich mladíkov, ktorí to všetko sledujú spoza plota, navštívia štúdio a v eufórii nahrajú „Clients“. Nenarážam tým na nijaké bezcharakterné plagiátorstvo, naopak – tvrdím, že TCR sa pod vplyvom menovaných kapiel vytiahli a spústu originálnych nápadov pretavili do skutočne kvalitnej hudobnej konzervy.

Okamžite po niekoľkých sekundách úvodnej režby „Fixation On Plastics“ prichádza zistenie, že sa banda so zmenou tempa a štýlovými akrobaciami kašlať nebude. Zbesilý grindový úvod, death-metalové chroptenie striedané hard-core zasekávačkami, dnes to bude riadne pestré. Aj spevák Guy Kozowyk je raz hlasovo podobný Rogerovi Miretovi z MADBALL, inokedy by si mohol potykať z Corpsegrinderom z CANNIBAL CORPSE. Keď k tomu pripočítame gitary, ktoré ako keby hral Vinnie Stigma z AGNOSTIC FRONT, musí každého poctivého hardcoráka hriať na potetovanom srdci. V dvojke „Lay The Tarp“ sa chalani trošku viac naviezli do old-chool hardcoru a najviac sa v tom vyžíva unikátny bubeník, ktorý dáva kopákom riadne zabrať. „Black Santa“ – deathmetalová spúšť striedaná klasickým HC, opäť klasická zmena polohy hlasu raz do growlingu, inokedy do „biohazarďáckeho“ rapu. Prvá polovica „Antman“ sa nesie v death-grindovom duchu, následne pár vyhrávok prechádza do našliapnutého metal-coru, ktorý vám nedá vydýchnuť. Skvelá súhra gitary, basy a bicích funguje ako švajčiarske hodinky – tak to má byť. Myslím, že netreba ani pripomínať, že koniec skladby sa nesie v najhrubšom grindovom duchu. Titulná „Clients“ je minútový grindcore nášup, ktorý prechádza do nasledujúcej hrátky „Upper Decker“. Rytmus skladby je veľmi rozhádzaný a za premenlivé tempo by sa nemuseli hanbiť ani schizofrenici DILLINGER ESCAPE PLAN. Keď je však skladba v najlepšom, preruší ju mimoriadne magický motív, hraný bicími a doprevádzaný decentným brnkaním gitary – následný prechod by sa dal nazvať grindovou erupciou. Práve tak pôsobilo vyslobodenie z psychedelickej momentky a práve takéto detaily robia z tohto albumu výnimočnú záležitosť. „Hospice Residence“ – zas nejaký ten death, obzvláštnený kvílením gitary, prechádza do brilantného riffu, doprevádzaného fatálnym flegmatickým hlasom. „Dragon Wagon“ pokračuje v načrtnutej death-metalovej línii a sem-tam ju obzvláštni parádny rýchly nájazd. Naproti tomu „Love On The Concrete“ je HC/grind ako vyšitý, opäť striedaný experimentálnymi pasážami, aby sme si dopriali nejaký ten psycho pôžitok. Predposlednou v poradí je „Blue Line Cretin“, zo začiatku trošku pomalšia (v rámci celého albumu) záležitosť, prerušovaná zúrivými nájazdmi. Na záver tu však máme čerešničku na torte – vymakanú inštrumentálku „He Was Dead When I Got There“, ktorá si ma úplne získala. Niektoré riffy pripomínajú tie najlepšie vyhrávky od FEAR FACTORY, inokedy mám pocit, že sóla zložil Kirk Hammett z bandy METALLICA. Naozaj brilantná ukážka majstrovstva TRC, ich muzikálnosti a inštrumentálnej vyzretosti. Lepšie zakončenie si pre album „Clients“ (ako koniec koncov pre akýkoľvek metalový album) hádam neviem predstaviť, proste paráda.

Nebudem sa tu viac rozpisovať o tom, čo treba jednoducho počuť. THE RED CHORD ma svojou doskou veľmi príjemne prekvapili a vidím v nich istý potenciál. Ak je „Clients“ len začiatok, tak sa ešte máme do budúcnosti na čo tešiť...

9 / 10

Tracklist

01. Fixation On Plastics
02. Lay The Tarp
03. Black Santa
04. Antman
05. Clients
06. Upper Decker
07. Hospice Residence
08. Dragon Wagon
09. Love On The Concrete
10. Blue Line Cretin
11. He Was Dead When I Got There

Zostava

Guy Kozowyk - vokály
Kevin - gitara
Mike McKenzie - gitara/vokály
Gregory Weeks - basa
Brad Fickeisen - bicie

Informácie o albume

Žáner: Hardcore/Grindcore

Dátum vydania: 17.05.2005

Typ:

Dĺžka: 37:24

Vydavateľstvo: Metal Blade Records

Webová stránka:

Krajina: USA

Informácie o recenzii

Uverejnené: 2005-06-03 00:52:57

Prečítané: 886x

Autor: Tomáš Binčík

Tomáš Binčík

Názory redakcie

Chýba názor redakcie