Metal Blade miesto vo svojom stáde ponúkajú aj mladým kapelám. A v rámci svojej série The New X-treme sa pozornosť tohto už legendárneho vydavateľstva ušla aj americkej šestici Whitechapel. Mnohých svetových fans určite upútali svojím celkom hustým debutom „The Somatic Defilement“, a tak bol jeho nasledovník „This is Exile“ vrelo očakávaný. A že sa očakávanie vyplatilo! Hneď otvárak „Father of Lies“ začne pekne zostra. Mohutné riffy udierajú obrovskou silou, ktorá je podporená absolútne geniálnym, výrazným zvukom. Do rezačiek a sekačiek občas prenikne melódia či sólo. Nie je to žiaden heavík ani melodeath, len svojská a vo svojej podstate dosť deathmetalová melodika. Výhodu troch gitaristov, ktorí sú v zostave Whitechapel, na nahrávke nie je veľmi počuť, keďže ani pre jedného gitaristu nie je problém nahrať trebárs aj desať gitár. Naživo to však výhoda byť musí, keďže si môžu dovoliť zahrať všetky melódie s dvojhrami aj s podkladom bez akéhokoľvek ochudobňovania a  breakdowny a coreové hojdačky zároveň musia znieť ako obrovská nepriepustná zvuková stena. Keď do nich ešte niekto ručí tak zversky ako vokalista Phil Bozeman, musí to byť radosť počúvať. 

Na albume sa nachádzajú aj dva inštrumentálne kúsky, založené nie na nejakých sólových úletoch, ale skôr na atmosférických melódiách. Druhá z nich, „Of Legions“, plynule prechádza do záverečnej „Messiahbolical“, kde sa k slovu dostane aj skutočne pomalé tempo a ku koncu aj trošička elektroniky a klávesov. Fakt honosný záver výborného albumu rozdeleného na death metal a deathcore tak v pomere 40:60.