Rok s rokom sa zrazil a ani to netrvalo dlho. Iba dvanásť mesiacov, ktoré sa z pohľadu čakania na ďalší, niekoľko dní po Karibiku sa plaviaci metalový spoj, plazili slimačím tempom. Veru bol to hodný náraz a človek opäť precitol na palube v celkovom poradí siedmej plaviacej sa obrovskej továrne na metal, v mojom poradí už tretej. Opäť 3000 fanúšikov vedno so 61 kapelami a početným personálom na jednom korábe. Z hodnoverného zdroja z prostredia posádky lode sme dostali informáciu, že tento rok bolo na lodi až pätnásť Slovákov, čoby hostí a jeden manažér lodnej spoločnosti, ktorej Independence of the Seas patrí.

Samotnému nalodeniu predchádzalo mnoho udalostí, ale aj starostí, z ktorých spomeniem len tie príjemnejšie. Niekoľko dní  pred nalodením sa udiali zaujímavé zmeny v line up-e. Zhruba týždeň pred akciou usporiadateľ oznámil, že zo zostavy vypadli spolky Gojira a Nile, ktoré mohli byť veľmi zaujímavým spestrením, ale pár dní na to pribudla náhrada viac ako adekvátna, a to patológovia Carcass a mliaždiči  Cryptopsy. Aj keď tá Gojira ma mrzí doteraz, nakoľko na Brutal Assaulte som ju vedome prepásol s vedomím, že na lodi bude dvojnásobná možnosť ich zažiť. Posledný víkend pred presunom na miesto činu ostávali už len posledné dve kapely. Usporiadateľ sa rozhodol pre bandu Allegaeon a top prekvapenie profesori thrash metalu Overkill, ktorým som sa obzvlášť potešil. Presun zo Slovenska do Miami aj napriek totálnemu kolapsu elektriky v aute tesne pred rampou parkoviska v Schwechate dopadol dobre. Taký adrenalín som dávno nezažil, keby sa to stalo niekde na diaľnici medzi Bratislavou a Viedňou tak neviem, neviem... Už vo Viedni na letisku sme stretli jedného týpka, ktorého cieľ bol rovnaký ako náš a v Dűsseldorfe už bolo omnoho väčšmi poznať, čo sa bude o pár dní v Miami diať. Už niekoľko dní pred vyplávaním na šíre more to na South Beach poriadne žilo, najmä v priestoroch baru a hotela Clevelander na 10th Street, kde sa oficiálne konala niekoľkodňová pre-party, ktorá vyvrcholila najväčšou metalovou beach party na svete deň pred nalodením sa. Možnosť zakúpenia trička s motívom a potlačou „WORLD BIGGEST HEAVY METAL BEACH PARTY MIAMI FL 2017“ bola úplná samozrejmosť, nálepky, pásky na ruky pre vopred nahlásených účastníkov, metalová diskotéka a dokonca aj nejaký ten merch. U mňa teda tradične zvíťazili LP-čky, napr. Unleashed „Where no life dwells“ a At the Gates „“ v cenách, ktoré sa dokonca dali zjednať, čo v onom kraji nie je zvykom. Veľa známych tvárí, ktoré boli už na predchádzajúcich ročníkoch alebo ich človek stretol a ešte aj stretne na iných akciách, napr. na Brutal Assault-e alebo dokonca na Gothoom-e, však, Kevin z Belgicka? Kompletizácia partie nám trvala dva dni, keďže sme sa postupne trúsili komu ako vyhovovalo alebo kto ako zohnal letenky a  hajde na loď!

Deň prvý 2.2.2017 štvrtok

Do prístavu sme sa dokotúľali zdieľanou dopravou už v plnej zostave a celkom včas so zámerom byť čo najskôr na palube. Čakajúc v rade na odbavenie vstupných formalít sme stretli podarenú partiu štyroch Slováčiskov zo srdca stredného Slovenska od Zvolena, ako aj postavičku nemenej dôležitú, ktorá, držiac plastové hovienko na telespopickej paličke v jednej ruke a v ruke druhej frajerku, tiež čakala na vstup. A takto to s touto postavičkou bolo počas celého festivalu, kde sa mihlo hovienko na paličke, bol aj týpek s frajerkou. Veľký obdiv, že tí dvaja to s ním tak dlho vydržali. Tento rok sa čakalo na vstup po vybavení vstupných ceremónií dlhšie ako minulý, obďaleč nás sa čakajúc zdržiavali aj kapely ako napr. Overkill a Death Angel. Po vstupe na loď a udomácnení sa sme svižko vkĺzli do víru pestrého života na lodi. Zatiaľ čo na pool deck-u technici pripravovali pódium, my sme si vychutnávali za slnečného počasia welcome beer a výhľady na Fort Lauderdale. Pri vedľajšom stole sedela partia okolo nemeckej skupiny Axxis a ako sa ukázalo, pri stole s nimi boli dvaja českí bratia čoby technici kapely, ktorí sa preveľmi čudovali a nešlo im do lebení, že sme zo Slovenska a nie sme na lodi v práci. Na palube sme natrafili aj na chalanov z Orphaned Land, ktorí sa ochotne s nami pofotili a prehodili pár slov. Prvý deň sa kvôli výstavbe pódia na pool deck-u vôbec nehralo, tak sme sa rozpŕchli v útrobách lode, kde si každý prišiel na svoje. Priebežné stretávky sa konali tradične v írskom pube, kde to nonstop žilo a kde sa v hojnom počte zdržiavali aj členovia kapiel. Foto v blízkosti írskeho pubu sme tiež ulovili s Jeffom Walkerom z Carcass, Tomim Joutsenom z Amorphis, bratmi Davidom a Joeom Haleyovými z Psycroptic. Vnútri v bare sme natrafili na veselo sa baviacich chalanov z Carcass-u, tak sme ešte dali foto s Billom Steerom, ktorého hippícky outfit nemal chybu a hlavne nezapadal do davu a bicmenom Danom Wildingom. Zhovorčivý Dan sa hneď dal do reči a okrem iného sa pochválil, že už hral na Slovensku s predošlou kapelou, ale nevedel si spomenúť ani mesto ani klub. Prvé, čo mi napadlo, bolo Collosseum Košice a on, že áno, jasné tam sme hrali! Pri presune na pool deck sme na schodisku stretli slnečnými okuliarmi a šiltovkou maskovanú Alice White Gluz, ktorá sa vraj nerada fotí s fanúšikmi, ale využili sme moment prekvapenia a kým sa spamätala a zmizla, pár záberov s ňou sme získali. Z kapiel, ktoré som si v tento deň strihol spomeniem najmä Amaranthe, ktorých u mňa ani tak nie hudba, ale frontmanka vie ako zaujať, ďalej moja thrashová srdcovka Death Angel, v poslednej dobe v silnej zostave Testament s atómovými hodinami za bicími na palube. Pár songov som dal aj od Arch Enemy a  Unleashed som ustál celý. Trochu som ochutnal Kalmah a začiatok Pain, potom padla na mňa ťažká únava, s ktorou som boj prehral. Do rána ešte hrali také bomby ako napr. Demolition Hammer a Psycroptic, ktoré som dal až na druhý pokus. Nedá mi ešte nespomenúť dve zaujímavé a zábavné stretnutia, a to prvé s rodákom z Liptova, ktorý bol z personálu lode jediný Slovák a pôsobil v pomerne vysokej funkcii. Druhé stretnutie bolo s týpkom pôvodom z Humenného, ktorý pracuje v Čechách a ktorý bol s českými priateľmi na potulkách po Karibiku a metalová loď, ako sa vyjadril, bola len jedna z ich zastávok.

Deň druhý 3.2.2017 piatok

Piatkové ráno, ako aj celé predpoludnie, sa nieslo v duchu nákupov festivalového merchu v minuloročných celkom brutálnych cenách. Tento rok súdruhovia nič nenechali na náhodu a festivalový merch predávali v určených hodinách hneď na troch miestach, z toho na dvoch, myslím, aj merch zúčastnených kapiel. Zrejme aby sa ušlo každému a proces predaja sa urýchlil, mohli si nákupuchtiví metalheads vybrať v termináloch svoje poradové číslo s časom, kedy môžu na vybranom mieste uskutočniť svoje nie lacné sny o festivalovom a kapelovom merchi zároveň. Čas sa dal kontrolovať napr. v kajute na televíznom monitore. Jedno predajné miesto len festivalového merchu a bez poradových lístkov bolo ako natruc takmer oproti írskemu pubu, čo určite v mojom prípade prinieslo predávajúcim svoje ovocie, keďže do radu som sa postavil s nesmelým plánom kúpiť si jedno tričko. Keď sa vyskytol jeden z mojich parťákov a začali sme si vlečúci sa čas čakania v rade krátiť striedavými návštevami írskeho pubu, razom sa nákupný apetít na festivalový merch zvýšil a skončilo sa to pre mešec neslávne. Popri vyčkávaní na blížiaci sa dobrovoľný osobný bankrot sme stretli aj nejaké tie hudobné hviezdy, napr. bubeníka z Pain-u v povznesenej nálade, zjavne ešte od včera, ale aj gitaristu, ktorý sa pochválil odetými fešnými tangáčmi, ktoré si zrejme zadovážil od nejakej prítulnejšej dámy... S megahviezdou Petrom Tägtgrenom sme si po naháňačke po schodoch strihli pár foto momentiek. Aj napriek skoro dva a polhodinovému čakaniu na krátke, ale o to intenzívnejšie nákupné vyvrcholenie (mešec to riadne pocítil), sme stihli Suffocation o 11:30 na pool decku, čím sa pre mňa druhý koncertný deň otvoril. Ešte sa vrátim k zlepšováku s poradovými lístkami. Ráno z terminálu obdržané poradie ešte podvečer nebolo ani zďaleka na dosah, takže tak! Snáď sa poradia dočkali všetci, alebo si odložia lístok na budúce. Späť na Suffocation v trochu obmenenej zostave (bubeník a gitarista pre mňa nové tváre) veselo  valcovali pool deck, čo boli veľmi výživné raňajky v čase obeda. Na skorý čas veľmi slušne fanúšikmi zaplnené „open air“ hľadisko na lodi. Jeden z najlepších setov, ktoré svojou dávkou energie a porciou zdravého nadhľadu nakŕmili death metalu chtivé persóny. Popoludnie počas koncertov kapiel ako Revocation, Avatarium alebo Therion sme opäť poniektorí strávili na dostrel od írskeho pubu, kde sa odohralo opäť zopár zábavných stretnutí s chalanmi z Death Angel (bubeník, basák a gitarista Ted), ktorí boli priateľskí a vôbec sa nezdráhali prehodiť pár slov a zapózovať hoci aj so slovenskou vlajkou. Pristavil sa pri nás aj spevák zo skupiny Amorphis, ktorý našu kamošku Janku už dobre pozná, keďže Janka má za ich vystúpeniami precestovaný kúsok sveta a Amorphis je jej veľká srdcovka. Podarilo sa mi natrafiť aj na Johnnyho z Unleashed, jedného z kľúčových tvorcov nielen švédskej, ale aj svetovej death metalovej scény. Chvíľu sme pokecali ťukli si s pivom, dali fotečku a Johnny, inak divoch na pódiu, pokračoval vo venovaní sa svojim blízkym (zrejme manželka alebo partnerka a ich spoločná ratolesť), s ktorými bol na lodi. Keď som sa bol trochu prevetrať na jednej z nie veľmi frekventovaných vonkajších palúb, stretol som nadpolovičnú väčšinu chalanov zo Suffo. Síce Terrance a Frank tam neboli, ale aj tak scénka mala svoje čaro. Pochválil som ich obedňajší set a spýtal som sa ich, či poznajú Slovenku Moony Angel, na čo oni, že áno samozrejme a zobrali mi vlajku, že aby som ich pofotil. Z kapiel, ktoré som popri víre života na lodi v tento deň stihol absolvovať, spomeniem napr. Mänegarm, Dying Fetus, Overkill, Amorphis, Carcass, Cryptopsy a Grave. Mänegarm zrejme asi preto, lebo časť partie orientovaná na podobný štýl ich chcela vidieť. Zároveň bolo treba naštartovať vnímanie po prehýrenom dni na koncertnú zložku diania na lodi. Ideálna kapela na prehodenie výhybky. Pokračoval som vystúpením tria BDM amíkov Dying Fetus, ktorí nekompromisne rozhrnuli a zavalcovali priestor aj s osadenstvom, ktorý im bol na trištvrte hodinovú prezentáciu poskytnutý. Ihneď po DF nasledovali páni thrasheri z New Jersey, ktorí dozrievajú od albumu k albumu ako dobé vínečko alebo ako single malt whisky bez zbytočného miešania. Formácia Overkill nedokáže naživo sklamať, aj keby veľmi chcela. Blitzov charakteristický škrekľavý hlas v kombinácii s Verniho zvonivou basou, gitary a bicie nevynímajúc, pôsobia ako preventívny liek na ušné ústrojenstvo. Carcass vo výbornej forme s úsmevom na tvári ukázal ako sa robí death metal, čo bolo predzvesťou, že ani počas ich druhej show nezostane človek ľahostajný. Po Carcass som dal pred Anthraxom na pool decku prednosť nežnejšej formácii Cryptopsy, ktorá svojou šialenou rýchlosťou hravo rozšalovala najmenší hrací priestor na palube. Bola to komorná rozbíjačka v klubovom duchu bez vyvýšeného pódia, kde muzikantov od fans delili iba oceľové zábrany a dobrosrdečný ujo ochrankár. Po Cryptopsy tesne pred polnocou som si ešte pozrel švédskych Grave, ktorých prvé albumy stále žeriem. Žiaľ ich koncerty mi v poslednej dobe prídu dosť kŕčovité, akoby chlapi vyhoreli a vytratila sa z nich radosť z hrania.  Po Grave som bol v domnení, že to zabalím, nakoľko únava z celého sa už hlásila a nasledujúci deň mala byť prestávka na Haiti, ktoré som si chcel užiť, ale opak bol pravdou. Koncerty veselo bežali do rána už mimo mňa a my sme sa partia, ja sám ani neviem, ako, ocitli v írskom pube s klávesákom z kapely Amorphis Santeri Kalliovim. Týpek to bol mimoriadne zábavný a výrečný so slušným apetítom k pitnému režimu. Sedeli sme hodne dlho, môj plán na oddych a spánok sa rozsypal ako domček z karát, keď nás Santeri chytil do parády so svojimi historkami z koncertov, najmä tie ruské boli zábavné, keď napodobňoval ruskú angličtinu v rôznych situáciách, ktoré podľa rozprávania zažil. Čas zbehol rýchlo nálada bola výborná v pube a jeho blízkom okolí sa stihli mihnúť hviezdy ako basák z Dying Fetus, spevák a gitarista v jednej osobe z Revocation, ktorého som potrápil s koncertami v Banskej Bystrici, kde predskakovali pár rokov dozadu Cannibal Corpse a aj v Košiciach, kde hrali nedávno s Obscurou. Ukázal sa aj Mark Osequeda z Death Angel a Daniel Erlandsson a Sharlee D'Angelo z Arch Enemy. Santeri bol s historkami aj s príslušenstvom na nezastavenie, ale zafungoval pud sebazáchovy, ktorý zavelil na odchod do kajuty trochu spočinúť pred relaxom na Haiti.

Deň tretí 4.2.2017 sobota

Sobotný deň sa niesol v nefalšovanom dovolenkovom duchu a bez koncertov. Aj od náporu koncertov a bujarého života na lodi si treba oddýchnuť a Labadee na Haiti bolo miesto ako stvorené pre relax. Rezort, ktorý patrí spoločnosti prevádzkujúcej loď´, na ktorej sme sa plavili, bol vybavený rôznymi atrakciami, z ktorých sa najviac vynímala Dragon´s Breath Flight Line, čo je lanová dráha, na ktorú ťa zavesia v špeciálnej sedačke a pustia zo štartu na kopci smerom ku pláži kde sa nachádza cieľ. Pointa je v tom, že sa má jednať o adrenalínový zážitok z rýchlosti (40 – 50 mph), ktorou sa rútiš pri prekonávaní približne stopäťdesiatmetrového prevýšenia. Dráha je údajne jedna z najdlhších na svete. Pri vyloďovaní sa k nám nenútene pridal Mauricio z Chile, prívetivý a vtipný týpek, ktorý tiež reportoval dianie na lodi pre metalový chilský web a nakoniec s nami pobudol celý deň na pláži.  Ja osobne nejako nepreferujem váľanie sa na pláži, ale raz za čas to dobre padne, najmä v takom nádhernom prostredí a príjemnej klíme, aké boli v Labadee. Lodná spoločnosť sa postarala o jedlo na pláži, ktoré zabezpečila formou švédskych stolov v cene, čo ma síce príjemne prekvapilo, ale radšej sme po noci strávenej v bare so Santerim využívali služby miestnych plážových šenkov kde sa podávali kvapaliny. V okolí sa nachádzalo množstvo stánkov a obchodíkov, v ktorých sa miestni občania snažili predať bohatý sortiment miestnej produkcie. Za účelom biznisu k zákazníkom pristupujú veľmi špecificky a volia rôzne psychologické postupy, ale niet sa čo čudovať, veď sa jedná o jeden z najchudobnejších štátov sveta a aj miestni ľudia sa snažia z niečoho vyžiť. V jednom stánku sa ma pýtal predavač odkiaľ som a keď som odvetil, že Slovakia, tak on zareagoval, že Marek Hamšík. Počas nákupov a dokumentovania terénu som narazil na vždy dobre naladeného a vysmiateho Marka Osequedu, frotnmana jednej z mojich top kapiel, Death Angel. Spoločná fotka z Haiti musela byť. Okrem aktivít, ktoré som už spomenul sa dalo riešiť nejaké to šnorchlovanie, člnkovanie na kajakoch, prípadne iné činnosti podľa miestnej ponuky. Príjemné bolo stretnutie s Američankou s ázijskými črtami a so slovenskými koreňmi, ktorá nás oslovila počas čvachtania sa v mori, keď podľa reči správne identifikovala, že sme Slováci. Pochválila sa nám, že jej predkovia pochádzali zo Slovenska. Cestou z pláže späť na loď sme boli svedkami „wheelchair story“, kde sa partia veselých metalistov rozšafne vozila na invalidnom vozíku, až musela výchovne zasiahnuť miestna ochranka a zrobiť poriadky. Do toho sa ešte nejako zamotali chalani z Cryptopsy, ktorí náležite ocenili moje tričko. Ešte sa pri východe na mólo smerom k lodi primotal sa aj John Gallagher z Dying Fetus. Zvečnenie týchto vzácnych stretnutí bolo samozrejmosťou a hajde na koncerty, ktoré začínali podvečer o piatej hodine. Keďže som bol v stave „na nohy“, preštrikoval som sa vystúpeniami kapiel Overkill, Testament, Stam1na, Demolition Hammer, Marduk a Psycroptic. Stam1na band veľmi životaschopné prekvapenie večera s fínskymi textami. Prečo som sa dovtedy tejto kapele nevenoval??? Na old school thrash dedov Demolition Hammer som bol obzvlášť zvedavý a rozhodne som dobre volil, že som im venoval set v stoji na sedačke v stave „na nohy“. Chlapi vsadili na nefalšovaný agresívny hryzavý thrashmetalový koncept, ktorý im určite nikdy nezabudnem. Blekoši Marduk sa môžu poďakovať za výrazne lepší zvuk ako pri prvom sete Dušanovi, ktorý trochu pred koncertom pobesedoval so zvukármi, ktorí si túto debatu vzali zodpovedne k srdcu. Šialených Tasmáncov Psycroptic som absolvoval ležmo v pohodlnej sedačke bez obrazu iba so zvukom, nakoľko stav „ na nohy“ už bol neúnosný. Tradične výborná prezentácia schopností tejto chásky ma len utvrdila v tom, že túto kapelu neradno vynechávať, keď sa koncertne vyskytne v mojej blízkosti. Žiaľ po tejto hudobnej vsuvke ma náročný stav „na nohy“ úplne odrovnal a šiel som spočinúť do našej „priestrannej veľkoryso riešenej kajuty s obrovským balkónom a panoramatickým výhľadom na šíre more“...   

Deň štvrtý 5.2.2017 nedeľa

Posledný deň som si dal skromný plán. Do tretice si nenechať ujsť Belly Flop, čo je súťaž v skákaní pupkáčov do bazéna, ktoré hodnotí porota zložená z členov zúčastnených kapiel a vidieť All Stars Jam show Jeffa Watersa s príznačným názvom Jamming With Waters In International Waters, ktorá má tiež svoju históriu. Ale pekne po poriadku. Ráno som sa vyčochral z kajuty pomerne zavčasu a vo frišnom stave, čo bol základný predpoklad úspešného posledného celého dňa na palube. Prešiel som si aj športové zákutia lode, kde by som inak zrejme nezablúdil, ale nie je čo ľutovať. Veď zahádzať si sám na basketbalový kôš na metalovej lodi, keď ešte väčšina hostí spí, sa mi už asi nestane. Následne relax vo vírivke a v bazéne s lahodným nektárom v ruke na pool decku za tónov nemeckých hevíkov Axxis sa nedá porovnávať s neprístojnosťami, ktoré sa bežne zvyknú diať v domovine v nedeľu predpoludním. Spolu s čašníčkou z baru, ktorý bol asi päť metrov od vírivky sme skonštatovali, že hudba fajn, ale spev nám nerezal. Teplota vody vo vírivke zapríčinila presun do bazéna, v ktorom teplota vody bola príjemnejšia a bolo aj viacej ľudí na konverzáciu. Amaranthe sme si teda bez obrazu vypočuli z pohodlia bazéna a zároveň sme si zaistili dobrý výhľad na Belly Flop. Porotu tvorili hudobníci z účinkujúcich zoskupení v zložení: Per Nilsson – Scar Symmetry, Dianne van Giersbergen – Xandria, Kobi Farhi - Orphaned Land, Jason Preppiatt – Psycroptic, Alea – Saltatio Mortis, Felipe Andreoli – Angra, Chris Boltendahl - Grave Digger a Van Williams (Ghost Ship Octavius). Ich úlohou bolo bodovať choreografiu skokov bruchajov do bazéna a zrejme aj mohutnosť výšplechu vody z bazéna na prizerajúcich sa divákov. Prihlásiť sa mohol ktokoľvek, kto mal v sebe správnu dávku exhibicionizmu, adekvátne telesné proporcie alebo vycibrenú techniku. Väčšina súťažiacich boli chlapi, ale zúčastnili sa aj ženy a dokonca aj pár detí. Niektorí súťažiaci sa svoj telesný hendikep, prípadne slabšiu techniku snažili dohnať maskami a kostýmami, v ktorých skákali do bazéna. Najlepšie pupkáče boli spravodlivo obodované odbornou porotou, ktorá neostala suchá a následne odmenené cenami. Takisto deti, myslím, že presne dve nabrali odvahu sa predviesť a spestriť program, boli tiež ocenené. Po tomto spestrení posledného dňa nasledoval presun do divadla, kde sa za hodinu a pol odohrali covery najznámejších metalových hitov v podaní vybraných hviezd zúčastnených kapiel. Medzizastávkou počas presunu bol pool deck, kde svoj druhý avskutku súci set odkrútili izrealskí mierotvorcovia Orphaned  Land. Programom nás previedol Jeff Waters z Annihilator a veru musím uznať, že dramaturgia bola zvládnutá tradične na vysokej úrovni. Zazneli rôzne cover bomby od hudobných velikánov, z ktorých spomeniem napríklad Van Halen, Black Sabbath, Dio, Ozzy Osbourne, AC/DC, Iron Maiden, Def Leppard, Judas Priest, Motörhead, W.A.S.P. Cannibal Corpse, Metalica a to je vlastne všetko. Moji favoriti medzi odprezentovanými covermi boli jednoznačne: AC/DC skladba Riff Raff v podaní Marc Osegueda - vocals (Death Angel), Will Carroll – drums (Death Angel),  Alex Skolnick – guitar (Testament), Jeff Waters – guitar (Annihilator), Fabio D´Amore – bass (Serenity), Cannibal Corpse s bitúnkom Hammer Smashed Face v top zostave John Gallagher - vocals (Dying Fetus), Gene Hoglan – drums (Testament), Terrance Hobbs – guitar (Suffocation), Ben Ash – guitar (Carcass), Aaron Homma – bass (Annihilator), starinu Metal Militia od skupiny Metallica odpálili opäť Mark Osegueda - vocals (Death Angel), Gene Hoglan – drums (Testament), Homma – bass (Annihilator) a vypomohli im s ňou starí thrashoví veteráni Scott Ian – guitar (Anthrax) a DD Verni – bass (Overkill), Killed by Death od Motörhead odspievali rovno dve vokalistky Lisa Cuthbert (Draconian) a Elize Ryd (Amaranthe) – vizuálny zážitok, nástroje obslúžili Janne Kusmin – drums (Kalmah), Esa Holopainen – guitar (Amorphis) a Steven Wussow – bass (Xandria). Ostatné covery nijako kvalitou ani tuningom nezaostávali, ale z môjho pohľadu počuť doslova zverský škrekot Marka Oseguedu v coveri AC/DC a Metallici bol pre mňa vypínač a najmä zažiť Gene Hoglana búchať namiesto Larsa Ulricha a Paula Mazurkiewicza bol a určite aj zostane originálmi neprekonaný a neprekonateľný zážitok. Nedeľa sa niesla v znamení rôznorodých masiek a kostýmov, v ktorých bola značná časť osadenstva lode odetá. Do budúcna bezpochyby netreba túto zložku zábavy na lodi podceňovať...Po All Star Jam som sa urýchlene evakuoval opäť na pool deck, kde svojú druhú show práve končil Unleashed. Videl som ich síce len pätnásť minút, ale aj tak stáli za to. Následne som sa cez pool deck odetý v tričku Death Angel  predieral smerom do pekelných útrob lode, išiel oproti mne bubeník Will Carroll a so širokým úsmevom na tvári ma potľapkal po pleci s poznámkou „Nice T-shirt!“. Pain som si už nenechal utiecť a dal som si celý set. Bol tradične výborný a výnimočne okorenený polmetrovým dildom, ktoré sa na pódiu ocitlo, zrejme od týpka, ktorý ním pravidelne na koncertoch hrozieval. Basák dildo uchopil do ruky a čestne ho vrátil do nadšeného obecenstva, ktoré v prvom rade zdobila dáma s drakulovskými zubami a odhaleným mohutným poprsím. Carcass svojou druhou show na lodi na pool decku a pritiahol veľké množstvo osadenstva lode. Veľké pódium im seklo a ukázali ako sa robí hudba a že ešte ani zďaleka nepatria do kovošrotu. Keď som fotil, tak sa medzi plavcami niekoľkokrát objavil aj týpek na invalidnom vozíčku s neuveriteľne šťastným výrazom na tvári – toto je tá metalová súdržnosť a ohľaduplnosť – kto mohol, pomohol, aby si aj on užil koncert naplno. Veľký rešpekt!!! Po Carcass-e dostali pred Angrou prednosť borci Stuck Mojo, ktorí v mini klube vytvorili výbornú atmosféru. Interakcia a komunikácia hudobníkov s publikom bola podarená a gitarista si sem-tam odskočil zahrať a zahopsať priamo do kotla. Ich skákavý a výbojný set sa mi veľmi ľahko dostával pod kožu, až mi bolo ľúto, že som sa nich viacej nezameral. Proste vec, ktorá vás okamžite chytí svojou nevtieravou dravosťou! Žiaľ Stuck Mojo som sa pred koncom aj napriek spomínanej chytľavej kvalite rozhodol opustiť, lebo stručne povedané Suffocation! Druhý set. Víťazný. Pred prvým vystúpením jediného člena Big Four supiny Anthrax na pool decku, ktorý sa na lodi zatiaľ vyskytol, píšem zatiaľ, pretože dúfam, že sa podarí dostať tam ešte aspoň Slayer, som dal prednosť iným vystúpeniam s tým, že Anthrax si doberiem neskôr. Bol to môj predposledný koncert na lodi, ktorý som videl a bol famózny. Anthrax hrali vo vnútri v priestore divadla, ktorého kapacita bola naplnená na prasknutie. Je to ozajstný zážitok vidieť a zažiť kapelu tohto formátu z bezprostrednej blízkosti a na takom nezvyčajnom  mieste akým loď bezpochyby je. Nebudem opisovať detaily výkonu hudobníkov, väčšina ste ich videli a zažili a dovolím si konštatovať, že im členstvo v Big Four právom patrí. Po Anthraxe, resp. medzi setom Anthrax a definitívne posledným uzatváracím koncertom starej thrashovej  gardy, skupiny Death Angel, hrali na palube švédski symfonici Therion, počas ktorého Skipper Andy Piller (usporiadateľ) vystúpil s ďakovnou rečou a pozdravil všetkých zainteresovaných, či už fanúšikov, kapely alebo tých, ktorí sa na tejto akcii podieľali pracovne a zároveň oznámil termín a cieľ budúcoročnej plavby. Záverečným koncertom tohto skoro päť dňového maratónu bol, ako som už spomínal, set thrashových matadorov Death Angel, ktorí by podľa môjho názoru mali tiež do Big Four patriť. Tak ako Anthrax, aj Death Angel odkrútili svoju druhú šou na lodi a v prípade DA aj celkovo poslednú v divadle. Death Angel svojím prejavom plným energie ostrým ako mačeta s prehľadom udržal publikum v strehu, dokonca by som povedal, že nabudil k životu a kalbe až do rána do samotného vylodenia sa. Celá nedeľa sa niesla v duchu rôznych masiek, ktoré si fans poobliekali a premávali sa v nich až do pondelka rána. Vraj sa to aj volá, že „Noc masiek“. Párty pokračovala výklusom v írskom pube, kde sme trochu bilancovali a následne na karaoke show na pool decku, kde sme s ostatnými námorníkmi a členmi kapiel balancovali do rána, až kým personál doslova pred nosom nezatiahol roletu na bare a nevypol hudbu. Hmlisté spomienky na stretnutia pri bare s klávesákom z Amorphis a bicmenom Death Angel. Nasledoval odchod na raňajky, počas ktorých sme za východu slnka vplávali do prístavu.  Po raňajkách asi tak hodina spánku, pobaliť švestky a nastávala najsmutnejšia kapitola výletu, vylodenie sa tam, kde sme pred pár dňami začali, vo Fort Lauderdale a veselý presun presun smer South Beach, kde sme ešte deň pobudli.

Deň piaty 6.2.2017 pondelok

V pondelok popoludní až do večera sa ešte konala after party v Riptide Tiki bare vo Fort Lauderdale, ktorú organizovala tá istá osoba, čo mala na svedomí pre party v priestoroch hotela Clevelander a na South Beach pred plavbou. Akcia bola zrejme mienená pre nezmarov, ktorí po plavbe ešte stále nemali dosť. My sme pokračovali solo na South Beach, kde sme sa postupne rozlúčili a každý z partie sa pobral svojim smerom. Ostali sme traja, ktorých v utorok popoludní spoločne čakal návrat domov. Ešte v pondelok večer sme sa boli pomotať po South Beach a v známej uličke volajúcej sa Española way, kde je plno reštaurácií a barov, sme stretli Johnnyho z Unleashed prechádzajúc sa s rodinkou a s partiou.

Záver

Nezostáva nič iné ako celú akciu zhodnotiť len veľmi pozitívne. Zaujímavé stretnutia s ľuďmi z celého sveta, medzi ktorými už máte známych, ktorých stretávate a podľa festivalových tričiek rozoznávate na rôznych festivaloch a koncertoch v rámci blízkeho okolia majú čo to do seba. Na fb vznikla skupina 70K at Brutal Assault, na ktorej sú v kontakte ľudia, ktorí boli na loďke a stretnú sa aj v auguste v Jaroměři. Kevin z Belgicka, ktorý chodí na Gothoom festival, chodieva aj na 70K. V Bielsko Biale nás nedávno v klube podľa tričiek identifikovala poľka Dagna, ktorá bola tiež na tomto ročníku. Ale vráťme sa ešte k festivalu. Každá zo zúčastnených kapiel odohrala dva rôzne sety, čo je zjavne podmienkou usporiadateľa. V reporte uvádzam len fragment toho, čo sa na lodi a v súvislosti s ňou udialo. Ak by mal človek detailnejšie popísať celé dianie, nestačilo by ani desať takýchto reportov a niektoré gagy a skeče by boli obtiažne publikovateľné. Z programu na lodi mi nedá nespomenúť hudobnícke kliniky, ktoré sa udiali posledný deň plavby:  

Guitar - Electric a Acoustic Flamenco Guitar Seminar with Uli John Roth

Bass a Vocal – Fabio D´Amore (Srenity)

Guitar – Christian Vidal (Therion)

Drums – Tuomo Latvala (Omnium Gatherum)

Drums – Flo Mounier (Cryptopsy)

Arcade „Test Your Might“ With members of Powerglove.

Usporiadateľ nezabudol ani na športové aktivity a fandom amerických športov vyčlenil Air Club na sledovanie Big Game – významného zápasu v americkom futbale. Keďže v partii sme boli dvaja fotiaci, v porfóliu sú aj obrázky ostatných kapiel, ktoré som nestihol vidieť alebo boli mimo môj žánrový záber. Na budúci rok sa plavba uskutoční v termíne od 1.2. do 5.2.2018 a cieľom splavu bude karibský ostrov Grand Turk, Turks and Caicos. Dúfam, že tam nebudeme chýbať...

Autor: Mišo Patz

Foto: Mišo Patz, Martin Kysel 

P.S.: tieto riadky dopisujem v čase, keď už naplno prebieha búking ďalšieho ročníka a sú oznámené aj prvé kapely...napr. Septicflesh, Necrophobic, Enslaved, Dark Tranquillity, Meshuggah, Obscura, Cannibal Corpse, Goatwhore a ďalší...