Brutal Assault 2014

Brutal Assault 2014

Brutal Assault je dnes už festival s prívlastkom legendárny. Na rok 2014 pripadla jeho 19. časť a my sme boli pri tom. Ako sa Josefovská pevnosť popasovala s rovnou stovkou kapiel vprataných do tri a pol dňa na troch pódiách, a to za účasti obrovskej masy metaluchtivých fanúšikov?

 

STREDA:

Po príchode na miesto činu, nájdení svojho, pomaly už obvyklého stanového miestečka, postavení všetkých „huskyov“, „colemanov“ a „vangov“, vtrhnutí do areálu, zorientovaní sa, zamenení žetónov, kúpení prvého piva a ďalšom zorientovaní sa… môžeme začať.
Ako prvých si beriem na starosť pánov z HIGH ON FIRE, ktorých vedie Matt Pike zo SLEEP. Skvelý štart! Hrali prevažne z nového albumu, ale zaradili aj dve staršie pecky "Devilution" a "Rumors Of War", ktoré boli z celého setlistu asi to naj. Malo to hlavu i pätu.

Prvý deň vďaka menám, ktoré vystúpili, nemôžeme rozhodne nazývať len zahrievacím. Mali sme totiž možnosť uvidieť hneď dve legendy, ktoré formovali žánre, v ktorých sa pohybujú, a to TERRORIZER a VENOM. Vidieť niektorú z týchto kapiel je posledné roky doslova umenie, preto streda ponúkla jednečnú príležitosť. Na koncertný set prvých menovaných sa názory pomerne rôznia. Legendu grindcoru zachraňoval predovšetkým fenomenálny bubeník Pete Sandoval, neskutočná mašinéria, ktorá ťahala vpred celú kapelu. Tá sa príliš nepredviedla najmä v prvej časti koncertného setu, ktorá bola poznačená problémami s gitarovou hlavou. Ani po jej výmene však TERRORIZER nejako extrémne neohúrili, až na spomínaného Sandovala. Kapele to síce odsýpalo, ale väčšina divákov mala po doznení posledných tónov zrejme zmiešané pocity.

Britskí VENOM svojím albumom "Black Metal" dali názov celému žánru, inšpirovali mnohých svojich nasledovníkov a pre niektorých sa stali doslova modlami. Na scéne sa pohybujú už neuveriteľných 35 rokov a ich živé vystúpenia sú, ako som už uviedla, pomerne vzácne, preto bola na mieste otázka, ako sa zhostia svojej úlohy headlinera. Z frontmana Cronosa, jediného pôvodného člena kapely, charizma doslova vyžarovala a VENOM nenechali publikum ani na chvíľu chladným. Zazneli všetky podstatné hity celým prierezom ich tvorby ("Black Metal", "Possessed", "Buried Alive", "Resurrection", "Welcome to Hell", "Warhead") a nechýbala ani pyrotechnika. Čerešničkou na torte bol výborný zvuk. VENOM svojím pekelným nasadením s ľahkosťou potvrdili úlohu headlinera nielen prvého večera, ale aj jedného z headlinerov celého Brutal Assaultu.

 

ŠTVRTOK:

Máme tu prvý plnohodnotný deň. Únava hneď z úvodu festivalu spôsobila, že kým som sa vymotal zo stanu, dal sa dohromady a patrične najedol, bolo poludnie. Rovno si dovolím podotknúť, že na festivale, akým je Brutal Assault, je nemožné vidieť všetky kapely, a to aj keby sa zameriavate len na hlavné pódiá. Apropo, tie sú tento rok opäť dva, organizátori však deklarovali, že aj ten tretí (MetalGate stage) bude plnohodnotný, už žiadne béčko. Ale k tomu sa ešte dostaneme…

Kapely si starostlivo vyberám a moja prvá na tento deň sa volá CHURCH OF MISERY. Ťažkopádna kadencia stoneru, ba až sludge, a na stejdži dlhovlasí Japonci. Frontman vyzeral ako Yoko Ono s fúzami, hudobne však predviedol veľmi kvalitné asmoferické vystúpenie. Hoci miestami na jedno kopyto.
Death/grinderi z Marylandu MISERY INDEX, ktorí majú na konte výbornú novinku "The Killing Gods", predviedli skutočne vydarené vystúpenie plné brutality a melodiky. Grindové sypanice striedajú chytľavé pasáže a hoci mi pracovné povinnosti velia počas setu odísť, nemôžem sa spod pódia vymaniť takmer až do konca setu. Jednoznačne pozitívne prekvapenie. 

Od MÅNEGARM som podľa ich štýlového zaradenia očakával melodickú show plnú vikinských rekvizít. V skutočnosti však išlo najmä o black metal, nekompromisný a samozrejme s nádychom ich mytológie. Žiadne corpsepainty, len rúbanica. A keď už máme ten Brutal, refrén skladby "Sons of War" nám evokoval jednu z fráz tohto ročníka - „United we stand“
Američania CROWBAR sa na Brutale predstavili opäť po dvoch rokoch a tentokrát to bolo lepšie. Kirk Windstein so svojou legendárnou bradou a južansky vyzerajucou partiou predniesli to najlepšie, čo za do 40 minút zmestilo. Zvuk bol dosť dobrý a vrcholom bol hit "Planets Collide". Opäť sme si potvrdili, že sludge a melodika k sebe pasujú.

To OBITUARY sa naposledy na Brutale moc nepredviedli, tak žeby teraz? Pravdupovediac, bolo to dosť rozporuplné vystúpenie. Americkí deatheri zahrali mnoho starých hitov, či zo "Slowly We Rot", či z "Cause of Death", ale kto nepozná ich tvorbu, mal problém čo i len určiť, kde jeden song končí a druhý začína. A spevák John Tardy - jeho hlas je síce stále perfektný, ale setlist bol poskladaný tak, že väčšinu času ani nespieval.
S Fajom môžem v otázke minulého vystúpenia OBITUARY len súhlasiť - nuda, nuda, nuda, avšak v otázke ich vystúpenia v roku 2014 sa už nezhodneme. Perfektný setlist zložený z klasických hitov a veľká dávka energie ako pomyselná spomienka na najlepšiú éru týchto deathmetalových legiend. Veľmi dobré vystúpenie, pričom fanúšikom ponúkli aj ochutnávku z chystanej novinky "Inked In Blood", ktorá taktiež znie veľmi sľubne.

Nasleduje oddych pred hlavnou death metalovou hviezdou tohto dňa. Áno, mám na mysli SUFFOCATION. To, čo sa strhlo v Josefove od 19:45, si budeme dlho pamätať! Páni začali so starou klasikou "Catatonia" a pokračovali prierezom zo všetkých starších albumov, plus načreli aj do toho najaktuálnejšieho, "Pinnacle of Bedlam". Zo strany divákov nechýbali moshpity, circle pity a iné pity, zo strany kapely mohutný zvuk, ktorý rozmlátil všetko navôkol. Do toho Frankov bezchybný vokál, Derekova o zem opretá basa, Terenceove choré sóla, no proste všetko, čo treba vo vystúpení SUFFOCATION. Vskutku pecka!

Keďže sme v prvom rade metalový webzine, kapela BRING ME THE HORIZON nás nezaujímala. Z rozprávania ľudí však vieme, že to bola riadna bieda, najmä čo sa vokálneho prejavu týka. Darmo, niekto si hlasivky vykričí už v mladom veku a potom, aby koncert uspieval, nechá polku setu spievať divákov.
Keďže BRING ME THE HORIZON som po sklamaní z ich vystúpenia na With Full Force celkom rada oželela (a tobôž po informácii, že počas autogramiády vybrali len „pár vyvolených“ a ostatní mali smolu… nerada podporujem takéto primadonovské správanie), moje kroky smerovali k MetalGate stage, kde práve hrali kolumbijskí blackmetalisti INQUISITION. Kapela, ktorá je kvôli vokálom často prirovnávaná k IMMORTAL, zrejme stúpa na popularite, pretože tretí stejdž bol úplne natrieskaný, vzduch bol vydýchaný a zo zadných rád človek na pódium uvidel len s problémami. Hoci INQUISITION vystupujú len vo dvojici, predviedli dôstojné vystúpenie, hoci nazvučenie rozhodne nebolo ideálne.

O niečom inom mal byť absolútny headliner celého fesťáku, americká thrashmetalová veličina SLAYER. Splnený sen v prvom rade pre Shindyho a spol. prišiel podľa niektorých neskoro, veď z pôvodnej zostavy zostali v kapele prítomní (a nažive) už len dvaja členovia. Od prvých tónov otváračky "Hell Awaits" bolo jasné, že sa páni zamerajú na prierez starými klasikami. Aj tak bolo - dostatočný priestor pre päť tradičných albumov a len niečo málo z éry po roku 1991. Či už "Mandatory Suicide", "War Ensemble", "Postmortem", "Seasons In The Abyss", "Black Magic" a mnohé ďalšie - SLAYER vedia, čo ich fans chcú. No tí chceli aj poriadnu show, nadštandardnú komunikáciu a ktovie, čo ešte. Viacerí boli sklamaní. Žeby prílišné očakávania? Povedzme si pravdu: na Kerry Kingovi je vidno, že už len prišiel do roboty a Tom Araya pre zmenu už začína strácať hlas, ale sú to stále oni, verím im to. Araya kecal pomenej, zato nás obdaril dlhokánskymi úsmevmi od ucha k uchu, až som mal pocit, že on sám je dojatý z vrelého prijatia, akého sa mu v Josefove dostalo.

Pri legende legiend, akou sú SLAYER, fanúšik očakáva skutočne veľa. A právom, veď SLAYER sa pýšia titulom jednej z najväčších metalových kapiel súčasnosti. Verejným tajomstvom zároveň bolo, že ich vystúpenie na Brutale je tajným Shindyho prianím. Pre mňa však v ten vešer boli sklamaním a už pri prvých skladbách som spozorovala, že zo zašiatku vlažne reagovali aj prvé rady. Rozčarovaná som bola najmä z výkonov Bostapha a Arayu, naopak, najväčšie nasadenie ukázal Gary Holt. Tom Araya namiesto úlohy frontmana, ktorý by mal strhnúť davy, pôsobil vlažne, ako by ho to už ani nebavilo. Pôsobili ešte unavenejšie ako na Rock Im Park dva mesiace predtým, uznávam, že sa pod ich výkon mohla podpísať aj vyčerpanosť, no mala som z nich pocit, že už sú len mašinériou na peniaze a akousi povinnou jazdou. Cítila som z kapely ako celku minimálnu energiu či nadšenie… Nechcem ešte SLAYER úplne pochovávať, ani nie som jedna z tých, pre ktorú umreli s Hannemanom, v ten večer ma však nenadchli. (Rada sa nabudúce nechám presvedčiť o opaku.) Okrem toho ma v ich prípade nenadchol ani zvuk.

Nasleduje fínska melodická zverinka CHILDREN OF BODOM. Pred štyrmi rokmi bol Alexi dosť ožratý a chalani to vtedy viac-menej posrali, dnes si však napravili reputáciu. "Silent Night, Bodom Night" na úvod veštil ďalší „best of“ setlist zo starších skladieb. Napokon dostal aký-taký priestor aj nový album "Halo of Blood", na druhej strane chýbalo viac peciek z "Follow The Reaper", ale napríklad aj hitovka "Are You Dead Yet?". Zato Alexiho nekonečné fuckovačky, tých bolo ako šafránu (ako vždy). Za väčšie negatívum však považujem občasné rytmické vybočenia jeho kapelníkov.

Miesto CHILDREN OF BODOM dávam prednosť GOD IS AN ASTRONAUT na treťom pódiu a musím konštatovať, že ich nádherná, éterická hudba bola krásnym prianím na dobrú noc pre tých, ktorí sa už ukladali na spánok. Ukľudňujúce, atmosférické, emotívne so skvelým zvukom, jednoducho si ma podmanili. To však rozhodne nemôžem tvrdiť o Nóroch GEHENNA, ktorí nasledovali po nich. Pôsobili pomerne unavene a nepresvedčivo.

Vzhľadom k tomu, že nie vždy všetko šlape jak hodinky, musí mať niekto aj smolu. Tú si pre tento večer vybrali švédski melancholici KATATONIA. Jonas a spol. už všetci stáli na pódiu pripravení začať, ale za zvukov intra sa čosi porúchalo s bubeníkovou technikou (žeby káble?) a to znamenalo zdržanie 15-20 minút. Darmo sa páni potom snažili, dali pár nových vecí, ale aj pecky z dosky "Viva Emptiness", či dve z "The Great Cold Distance". Psychika už bola zoslabnutá a vystúpenie malo veľa medzier, nebolo to proste ono. Švédi nemali naplánovaný ani „meet 'n' greet“, takže ďalšie mínus.

 

PIATOK:

Dobré ráno s FLESHLESS! Aby sme sa trochu prebrali, museli sme si od 12:15 pozrieť tento brutálny kult z českého Děčína. Vladimír a spol. hrajú svoj typický hopsavý death metal s klepačkami a „íčkami“, ale hrajú ho výborne. Klasické koncertné šmaky ako "Scream of Decapitated" sa tak s radosťou prestriedali s pár novými vecami. 

Najpodstatnejšie na piatku ako druhom plnohodnotnom dni je fakt, že som sa už aj ja ocitol na MetalGate stage. No ešte, než k tomu dôjde, sa pozrime na niekoľko okamihov z prostredia hlavnej plochy. Napríklad na Fínov MORS PRINCIPIUM EST, od ktorých som očakával pravý melancholický melodeath, no v skutočnosti sa jednalo o moderne, priam až do core spracovanú nezáživnú muziku. 
Určite lepšie na tom boli SKELETONWITCH - ich thrash metal splnil všetky atribúty správneho thrashu a masa pravoverných fans sa mala dôvod hýbať (headbangovať i pogovať). 

Vrcholom piatkového poobedia na Metalshope boli určite Taliani FLESHGOD APOCALYPSE. Kto pozná ich tvorbu, vie, že v posledných rokoch pomohli de facto roztvoriť štýl zvaný symphonic death metal. Čo k nim? Posledný album "Labyrinth" vyznel naživo lepšie než z CD, a predsa vyhrali veci z predošlého "Agony". Nič staršie sa nehralo. Treba tiež spomenúť novú „live posilu“ v zostave. Volá sa Veronica, je to operná speváčka a svojej role sa zhostila veľmi dobre. Až na to, že zvuk jej spevov už ku koncu začal byť akýmsi rušivým prvkom - tie boli totiž stále približne o tom istom.

Jedným z najmilších prekvapení celého Brutalu boli pre mňa Švédi UNLEASHED, ktorí si spomenuli aj na staršie kúsky napríklad z albumov "Victory" alebo "Hell's Unleashed". Títo páni oslavujú už štvrťstoročie svojej existencie a nezabudli dodať, že sú pripravení na ďalších 25 rokov. Priam učebnicový deathmetalový set symbolicky uzatvárala skladba "Death Metal Victory" z albumu "Warrior".

Ako ďalších si z toho mora kapiel beriem na starosť SIX FEET UNDER. Živáky tejto americkej stálice bývajú väčšinou o tom istom a nebyť Chris Barnesa, s dredami pripomínajúcimi strom, aj by som ich oželel. Jeho vokálny prejav bol však opäť výborný, či už hlboký growl, alebo jedovaté škreko-kvíky. Hudobne nič nové, hoci zaznel prierez (aj) staršími vecami, napr. "Beneath A Black Sky". Na záver došlo na jednu známu chuťovku, ktorú Chris nahral ešte s CANNIBAL CORPSE. Asi každý deathmetalista ľahko uhádne, ktorú. 
Je pre mňa záhadou, ako sa Poliaci BLINDEAD dostali na hlavné pódium v tak výborný čas, o 19:55. Publikum sa dosť preriedilo, ale keď už, stálo to zato. Nemám ich tvorbu naštudovanú, hrali však poriadne atmosferickú fúziu sludge, post, až doom metalu. Atmosférou mi to trochu evokovalo minuloročný FIELDS OF THE NEPHILIM - aj v tomto prípade uspávanka, síce kvalitná, ale so slabou odozvou publika.

Najočakávanejším piatkovým momentom bolo pre mňa jednoznačne vystúpenie kanadského mága DEVIN TOWNSENDa. Okrem dokonalého hudobného prejavu si publikum podmanil svojimi svojskými ostrými vtípkami (vrátane tých na adresu metalistov). Devin je svojím zmyslom pre humor doslova povestný, čo dokazovali nielen vtipné hlášky, ale aj niektoré výjavy vo videoprojekcii. Vtipné momenty striedali emotívne (najmä pri skladbe "Deadhead" som sa nechala so slzičkami v očiach doslova unášať atmosférou) a čerešničkou na pomyselnej torte bol perfektný zvuk. Taktiež musím pochváliť výber skladieb, keď zazneli nielen novšie počiny, ale Devin siahol aj po svojich starších sólovkách, čo ma jednoznačne potešilo (najmä skladby z "Ocean Machine"). Emócie až do morku kostí a ak už vystúpenie tohto sympatického Kanaďana nezanechalo vo vás silné emócie, minimálne vás muselo nabiť obrovskou dávkou pozitívnej energie.

AMON AMARTH sú v kruhoch nás, metalových redaktorov, považovaní za jednu z najpreceňovanejších kapiel súčasnosti a tento názor sa ani po Brutale nemení. Čo si ale švédski potomkovia Vikingov dnes pripravili, sa naozaj často nevidí. Dve obrovské dračie hlavy (akoby z lodí), na ktoré v rôznych intervaloch vyliezali, k tomu prepracovaná fireshow (všetky možné ohňostroje, delobuchy), výborný zvuk a presvedčivá komunikácia. Celé ešte o triedu lepšie než na nedávnom Nova Rocku. V setliste zazneli všetky povinné jazdy ako "Twilight of The Thunder God", či "The Pursuit of Vikings". Darmo, keď už kapela nemá čo viac ponúknuť hudobne, ponúkne aspoň impozantnú pódiovú show. 

Špeciálnou udalosťou pre festival bol príchod kapely MANES, ktorá sa rozhodla rozdvojiť to rovno na dva (respektíve dva a pol) koncerty. Jednalo sa vôbec o ich prvý koncert mimo domáce Nórsko.
A na Brutal Assault prišiel aj SHINING, avšak nie ten pravý, ktorý by sa sem hodil viac. Nórski avantgardisti môžu byť radi, že na nich Kvarforth ešte nezaútočil za kópiu mena. Inak sa snažili, no je vidieť, že aj v tomto progresívne ladenom štýle sa dá byť nudný. 

Na belgických blackmetalistov ENTHRONED hrajúcich na treťom stejdži som sa skutočne tešila, moje nadšenie však bolo schladené naozaj brutálne dlhým zvučením kapely, ktorá ladila svoje nástroje ešte pol hodiny po avizovanom začiatku. A nebola som sama, ktorá bola rozčarovaná, keďže množstvo nahnevaných fanúšikov opúšťalo „cirkusový stan“ s frflaním typu „čo si o sebe myslia, princezné“. Škoda, perfekcionizmom prišli o množstvo priaznivcov pod pódiom. Ich pekelné vystúpenie nebolo ani zďaleka zlé, no škoda, že sa sústredili len na posledné štyri albumy. Mojím osobne najobľúbenejším od nich je počin "XES Haereticum", no napriek tomu som si chcela vypočuť ich set až do konca.
Na hlavnom stejdži však lákali BROKEN HOPE, ktorí boli dôvodom, prečo množstvo fans opustilo stan už pred začiatkom setu ENTHRONED. Určite neľutovali, a ani ja nie, hoci som videla len posledné tri skladby. Ich sekačky museli potešiť každého deathmetalového fanúšika. Nejde o žiadne recyklovanie mŕtvol, v novej zostave to BROKEN HOPE sakramentsky šlapalo.

Kde až sú hranice metalu? Túto otázku sme si v Josefove kládli už neraz, v minulosti napríklad pri vystúpení ULVER. Nórski industrial/aggrotech „takmer-metalisti“ COMBICHRIST sú ďalšia kontroverzná záležitosť, no nás prilákali. Masaker skrz pódiové šialenstvo, ako napríklad skopnutie mikrofónov, nonstop behanie a skákanie po pódiu, burcovanie publika a skladby s názvami typu "What The Fuck Is Wrong With You?" či "We Were Made To Love You". Áno, stálo to za to!
Na záver večera (vlastne už noci) bolo mojou povinnosťou prísť si vypočuť pravý nefalšovaný funeral doom metal. WORSHIP z Nemecka nepatria medzi klenoty tohto žánru, ale nahrávky majú kvalitné. Čo sa živáku týka, dostal som presne to, čo som očakával. Temnota, menachólia a pomyselná „zaDoomanosť“ sa len tak plížili útrobami šapitó. Áno, páni nám zahrali na MetalGate pódiu a dokonale sa to tam hodilo. Piatok bol však pre mňa aj napriek tomu hudobne najslabším dňom.

Z kapiel je to nateraz všetko, no predsa musím spomenúť esťe jednu nemilú udalosť. Organizátori nás každý rok varujú, aby sme si dávali pozor na podozrivé osoby, lebo v neoficiálnych stanových mestečkách, mimo VIP zóny, už bolo pár vykradnutých stanov. A po siedmych Brutaloch sa toto stalo takmer aj nám. Neznámy Čech prišiel uprosted noci k nášmu miestu, že si máme dávať pozor, lebo tu niekto vykráda stany a že jemu zmizli nejaké veci. Po párminútovej konverzácii, počas ktorej som nenadobudol žiadne podozrenie (moji súputníci našťastie áno), k nám s baterkami prišla dvojica SBS-károv skontrolovať, či máme na rukách festivalové pásky. Dotyčný ju samozrejme nemal a bolo to jasné - „sekuriťáci“ ho už mali vytipovaného a razantným spôsobom ho vyviedli preč z dosahu stanových plôch. Takže ľudia, je to pravda, na Brutal Assaulte si, pokiaľ stanujete, naozaj dávajte pozor na veci a cennosti noste vždy pri sebe!

 

SOBOTA:

Posledný deň festivalu sa pre mňa po stresujúcej noci a ťažkom, no o to dlhšom spánku, začal kapelou SEVERE TORTURE. Brutaldeathoví Holanďania priniesli náklad v podobe growlu, rýchlych, miestami slammových gitár a skladieb z asi všetkých svojich albumov (zas tak veľa ich nie je), kde nutno pochváliť, že sa nezlievali jedna do druhej, ako sa to pri tomto štýle často stáva. Celkom dobrý štart o 13. hodine.
Zo severu k nám prúdi nejak veľa kapiel, IMPALED NAZARENE sú pre zmenu z Fínska. Ich skočný black metal, postavený na tradičnom old-schoolovom cítení, bol viac-menej oddychovkou a pôsobil tak trochu netypicky. Ale veci z úžasne pomenovaných albumov "Suomi Finland Perkele" či "Pro Patria Finlandia" nemôžu chýbať! 

Po povinnom odpočinku sa odoberám do šapitó, kde to odpaľujú páni z IN MOURNING. Dobre som zvolil: opäť veľmi zvláštna, priam jedinečná hudba, plná atmosféry, no u nich sa už prejavil problém, o ktorom mi v prvé dni rozprávali ďalší návštevníci - zlý zvuk. MetalGate stage zvukovo trpel, zrejme kvôli celkovému šíreniu zvuku po stenách šapitó. IN MOURNING to s tromi gitarami mali ešte o to ťažšie, napriek tomu hlásim veľmi pozitívny dojem zo švédskych progresívnych melodikov. 
Po tejto melancholickej jazde sa vraciam do reality na nemeckú legendu SODOM. Tunajší fans ich už za tie desaťročia majú dokonale prečítaných, a to aj na Brutal Assaulte. Onkel Tom Angelripper s rodinou nám nadelili nejednu starú hitovku - spomeňme "Agent Orange", "Outbreak Of Evil", či "Sodomy And Lust". Publikum je samozrejme nadšené, no predsa tomu niečo chýbalo. Možno ten istý problém ako u SLAYER, súvisiaci s vyšším vekom protagonistov.
SODOM už rozhodne nie sú mladíci, to je pravda, no ich set ma bavil viac, než ten slayerovský, čo by mnohí nadšenci v circle pite počas ich setu snáď potvrdili. Setlist bol postavený prevažne na osvedčených klasikách (z novinky zaznela prekvapivo len jedna skladba), ktoré však neomylne fungovali. A hlavne, z chlapov som cítila nadšenie a energiu, ktorá žiaľ podľa môjho názoru headlinerom chýbala.

Do vojenskej pevnosti nás prišli pozrieť aj Švédi SOILWORK. Ich moderný melodeath s prímesou metalcoru spĺňa všetky klišé daného štýlu, naživo to však nie je príliš na odpadnutie (za mňa až priveľa prvkov ich krajanov IN FLAMES). Avšak pravoverní fanúšikovia si myslia niečo iné a SOILWORK tu majú veľmi slušnú kulisu. V setliste okrem pár noviniek z aktuálneho CD "The Living Infinite" dominujú skladby éry od roku 2003 vyššie, zo staršej zaznel tuším len jeden. No a z vizuálneho hľadiska to veľmi metalové nebolo - proste moderna.

Pri rozhodovaní SICK OF IT ALL versus REPULSION dávam prednosť grinderom, o ktorých sa veľmi usiloval Čurby, aby ich dostal na svoj festival Obscene Extreme. V pomyselnom súboji grindových legiend na Brutal Assaulte, teda REPULSION vs. TERRORIZER u mňa jednoznačne vyhrávajú prví menovaní. Skvelý koncert!

Comeback najväčšej československej deathmetalovice KRABATHOR bol pre mnohých udalosťou roka a sprevádzalo ho masívne promo zo strany tunajších médií. Nie náhodou, veď Brunovci si to zaslúžia. Ešte pred štartom som neprehliadol, že mali aj vlastných technikov, čo im zvučili nástroje (hlavne Vlasa - Brunov kolega z HYPNOS). Zostava z roku 1994 (v štýle „20 rokov po“), čiže Christopher-Bruno-Pegas, začala skladbou "Psychodelic". Pegas na svojich Mapexoch klepe s presnosťou snipera a navyše si na túto príležitosť obliekol tričko Gothoom (pravý Slovák). Bruno bez trička už od úvodu statočne headbanguje a spolu s Christopherom si vymieňa vokálne party. Je však počuť, kto s hudbou už pred časom skončil a kto spieva ďalej. V „best of“ setliste postavenom na štyroch biblických doskách sa objavil každý podstatný hit, či už "The Truth About Lies", "In The Blazing River" i vrchol vystúpenia, "Orthodox". Bruno ako hovorca spomenul zakopanie vojnových sekier, svoju čerstvo vydanú knihu "Revoltikon", s dojatím ďakoval početnému publiku a samozrejme Tomášovi Fialovi, ktorý ich k tomuto návratu presvedčil. KRABATHOR si pozíciu jedného z headlinerov právom zaslúžili!

DOWN, čiže Phil Anselmo (ex-PANTERA), ďalšia očakávaná partia. Na večer to bolo dosť náročné sústo, najmä keď po emotívnom prejave chlapov z KRABATHOR sa s nami Anselmo rozprával jak s poslednými kokotmi (pardon za vulgarizmus - používam jeho slovník). Zvláštna to persona, ale je to jeho prejav. Hlasovo už dávno nezvláda to, čo v rokoch 90-tych, najväčší hit "Stone The Crow" bol toho jasným príkladom. Po skončení setu ešte kričal smerom k druhému pódiu na zvučiacu sa kapelu, aby stíchli, že chce niečo (do)povedať.
Philip Anselmo je presne tým frontmanom, na ktorého sedí to otrepané klišé - buď ho milujete alebo nenávidíte. A presne tak odlišné boli aj názory na vystúpenie DOWN. Je pravda, že Phil už hlasovo nemá na to, aby odspieval legendárne kúsky z "Cowboys From Hell" a môžem tvrdiť s úplnou istotou, že dnes by už s ALICE IN CHAINS rozhodne nezvládol skladbu "Would?", ako to dokázal kedysi. V minulosti jeden z najkomplexnejších spevákov svoj hlas stráca, to je pravda. Dnes mu sedia skôr sabbathovské polohy, aké prezentuje v DOWN a nasratý thrash až na hranici death metalu (ako to predviedol so svojou sólo kapelou na francúzskom Hellfeste mesiac a pol pred Brutalom). Preto v ten večer zaznelo niekoľko falošných tónov, to však Phil nahrádzal energiou. Pre niekoho buranské chovanie, pre niekoho zase nestrojený underground. Anselmo rozhodne triezvy nebol, však pekne pohol s fľaškou (ktorú otvoril zubami) aj priamo na pódiu. Napriek tomu, že bol spevákom kapely, ktorá bola v 90. rokoch obrovskou mašinériou a jednou z najväčších metalových kapiel sveta, ostáva tým správnym týpkom z undergroundu. Jeho správanie môže niekomu pripadať už cez hranice, mňa však bavil. A hlavne aj cez ten vulgárny prejav dokázal strhnúť dav a vytvoriť neopakovateľnú atmosféru. Čo vlastne čakáte od frontmana PANTERy? Jeho drsné správanie bolo podobné už vtedy, Phil je proste svojský. Na rozdiel od mnohých, ktorí sa len snažia vyzerať drsne, on je naozaj sám sebou a ja mu to papám aj s pár falošnými tónmi. S fungujúcou kapelou za chrbtom, ktorá sa evidentne bavila a energia z nej doslova sršala, sa pre mňa DOWN stal jedným z highlightov ročníku 2014.
(Phil sa nezaprie ani počas setu nasledujúcich SATYRICON, keď počas "Now, Diabolical" vezme Satyrovi mikrofón…)

O blackmetalistoch SATYRICON je známe, že majú veľmi kvalitné živé vystúpenia, posledný album mal však rozporuplné hodnotenia. Aké to teda bude? Priestor dostali len pečlivo vytipované dosky, ktoré ľudia najviac chcú, takže sa hrá z "Nemesis Divina", "Now, Diabolical", "Volcano", prípadne niečo iné (nové). Satyrovci hrali dlhšie, než by mali, no nikomu to neprekážalo. Záver podľa očakávania obstarala "Mother North" a bola to riadna víchrica. Nóri by si ju kľudne mohli dať patentovať ako štátnu hymnu.
SATYRICON ma ešte ani jeden jediný raz naživo nesklamali. A fungovalo to aj tentokrát. Opäť neuveriteľná kombinácia emócií a sily. Chalani sú jednoducho perfekcionisti a je to vidieť. Charizmatické vystúpenie bolo opäť podčiarknuté výborným zvukom.

Kto sa pri čítaní dostal až sem, vie, že ja sa hardcoru vyhýbam, ako sa len dá, a výnimka nenastala ani pri vystúpení CONVERGE. Miesto toho som stihol JESU na treťom stejdži a bolo to správne rozhodnutie. Angličania sa úplne vykašľali na nové albumy, ktoré majú skôr vlažnú kritickú i fanúšikovskú odozvu, a zahrali veci takmer výlučne z albumov "Jesu", "Silver" a "Conqueror". Bolo to takmer nenormálne, samé veľké veci, psychedelické tripy a nakoniec to zaklincovali industriálnejšou jebou "Friends Are Evil", miestami evokujúcou GODFLESH. 

Rýchlo šprintujem cez skratku naspäť na Jägermeister stage, kde to o malú chvíľu odpáli kapela, ktorá definovala štýl zvaný doom/death metal - MY DYING BRIDE. Dáma a páni sa dostavili zarovno s príchodom atmosferického chladu a začali skladbou "Like Gods Of The Sun", čím sa len potvrdilo, akým smerom sa dnes chcú uberať. Aaron prišiel v bielej košeli s kravatou a v kombinácii s úplne krátkym zostrihom pôsobil sťaby nejaký podnikateľ. Hlasové kvality má však enormné, ako vždy. Bez zbytočných kecačiek sme sa pozreli na staré doomové klasiky "The Thrash Of Naked Limbs", "From Darkest Skies" a pri "The Cry Of Mankind" vyhrkla nejedna slza. Z tvorby po roku 2000 zaznel len jeden song, ale tak je to asi správne - na fesťákoch sa treba zamerať na osvedčené hity, veď času je málo (hlavne pri doom metale). No k dokonalosti ešte čosi chýbalo. Zvuk, ten je pri hudbe Angličanov nesmierne dôležitý. Dnes síce nebol 100%, i tak ale nesklamal. Stačí sa postaviť na nejaké rozumné miesto, v spleti hlukov počujete jednotlivé tóny gitár, klávesy i husle a ste spokojní. Spokojní a pritom „zaDoomaní“. Poslednou skladbou "Turn Loose The Swans" to „Brajdi“ zaklincovali a zobrali si kúsok mojej duše. Ťažko sa mi po skončení prechádzalo k vedľajšiemu pódiu.

Tam sa v rámci zvučenia a využitia času rozkecal Martin van Drunen, aby sa všetkým fans HAIL OF BULLETS ospravedlnil za neúčasť hlavného gitaristu, ako aj faktu, že im nedorazili nástroje (tie im požičali KRABATHOR). Napriek tomu si jeho ansábel o chvíľku strihol kvalitný set, čomu však už tradične dominoval práve Martin a jeho charizma plus nestarnúci vokál. Viac než obstojný záver festivalu!



Zhrnutie:

Brutal Assault 19 bol až nečakane perfektný. V organizácii sa udialo niekoľko zmien, z ktorých spomeniem hlavne novú lokáciu Octagon, vďaka ktorému sme nahliadli do útrob pevnosti. Tá zároveň slúžila ako „press zóna“ pre akreditovaných novinárov, na autogramiády a chránila ľudí v prípade dažďa. Ten sa však nekonal a tu rovno odbočím. Počasie bolo viac než ideálne. Nepršalo, nesnežilo, nemrzlo, no na druhej strane ani príliš nepieklo. A keď aj v jeden deň áno, organizátori k nám pritrepali veľké hasičské auto a rozprašovali medzi ľudí vodu. 

Späť k areálu: vzhľadom k novým priestorom sa na mieste, kde bol ešte minulý rok „meet 'n' greet“, vybudovalo tzv. Marshall City, kde si skúsení borci mohli zahrať na gitare, dozvedieť sa niečo nové zo sveta tejto značky, ale na podpisovačku sa tu objavilo aj pár známych tvárí (napr. Alexi Laiho). V tejto zóne bolo aj pokrytie Wi-Fi, dostupné pre všetkých návštevníkov, a nechýbalo ani už tradičné kino "Horror Cinema". Ešte musím spomenúť viac nových miest na sedenie v rámci celého areálu - to dosť poteší.
V areáli sa tiež objavilo o niečo viac stánkov s merchandise a to isté možno povedať aj o fast-foodoch. Veru, najesť i napiť sa bolo kde. Trochu sme mali problém dostať sa k novým vratným pohárom s motívom 2014. Na toto všetko slúžia žetóny, u ktorých ma tento rok zaskočil nepomer prepočtu medzi € a Kč. Inak ceny za jedlo/pitie boli pre našinca vcelku prijateľné. Sprchy som v areáli neriešil, ale aj tie vraj boli nové. 

Dramaturgicky sa Brutal Assault už dávnejšie predral do kombinácie metal/hardcore, hoci občas by som použil slovo „versus“. Pre metalistov ostáva veriť, že počet coreových kapiel v budúcnosti nepredbehne metal - pri všetkej úcte k formáciam typu SICK OF IT ALL.
A poďme na najväčšie (jedno z mála) mínus a tým je prerobený tretí (MetalGate) stejdž. Neforemný zvuk v šapitó sme už spomínali, mne taktiež vadilo, že bolo od hlavnej časti areálu vzdialené ešte viac, než pred rokom. Iní zas mali problém, prečo naň bolo umiestnených toľko hlavných kapiel. Ono dobre, Shindy proklamoval, že budú všetky pódiá plnohodnotné, ale ťažko si na to človek zvykne. 
Na záver pogratulujme organizátorom, že všetko tak dobre prichystali a tešme sa aj o rok! Zopár prvých kapiel je potvrdených už teraz.


Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre Obscure Promotion.


TEXT: Marek "Fajo" Falat  /  Adela Melová
FOTO: Sachtikus (oficiálny fotograf festivalu)

Informácie o koncerte

Názov: Brutal Assault 2014

Dátum: 06.08.2014 - 09.08.2014

Miesto: JAROMĚŘ - Pevnost Josefov

Kapely: SLAYER – AMON AMARTH – BRING ME THE HORIZON – CHILDREN OF
BODOM – DEVIN TOWNSEND Project – DOWN – KRABATHOR – VENOM –
The AGONIST – AOSOTH – ARCHITECTS – ARSONISTS GET ALL THE GIRLS – AUGUST BURNS RED – BENEDICTION – BLINDEAD – BROKEN HOPE – BRUTALITY WILL PREVAIL – CHTHONIC – CHURCH OF MISERY – COMBICHRIST – CONVERGE – CRIPPER – CROWBAR – CRUACHAN – DEW-SCENTED – ENTHRONED – EXIVIOUS – FEASTEM – FLESHGOD APOCALYPSE – FLOTSAM AND JETSAM – GEHENNA – GOD IS AN ASTRONAUT – GORGUTS – GRANDEXIT – H2O – HACKTIVIST – HAIL OF BULLETS – HAMMERCULT – HAVOK – HIGH ON FIRE – IGNITE – IMPALED NAZARENE – IN MOURNING – INQUISITION – IWRESTLEDABEARONCE – JESU – KATATONIA – KHOLD – KRAKÓW – MÅNEGARM – MANES – MARTYRDÖD – MGŁA – MISERY INDEX – MODERN DAY BABYLON – MORS PRINCIPIUM EST – MY DYING BRIDE – NERVECELL – NIGHTFALL – OBITUARY – The OCEAN – OKKULTOKRATI – ONSLAUGHT – PENTAGRAM CHILE – PYREXIA – RED FANG – REPULSION – RINGWORM – SATYRICON – Schirenc plays PUNGENT STENCH – SEVERE TORTURE – SHINING – SICK OF IT ALL – SKELETONWITCH – SODOM – SOILWORK – STRIFE – SUFFOCATION – TERRORIZER – TESSERACT – TEXAS IN JULY – UNLEASHED – WORSHIP

Informácie o reportáži

Uverejnené: 2014-08-19 19:54:38

Prečítané: 526x

Autor: Marek "Fajo" Falat

Marek

Názory redakcie

Chýba názor redakcie