Prinášame vám záverečnú časť nášho fotoreportu, v ktorom spomíname na tohtoročný Brutal Assault.
Prvú, druhú a tretiu časť si naďalej môžete pripomenúť na našich „stránkach“.

SOBOTA:

Máme tu záverečný deň festivalu, síl pomaly ubúda, ale bola by škoda vynechať koncerty, na ktoré sme sa tešili. Dnešný hudobný program sme odštartovali už ráno od 11:45, kedy na hlavnú plochu Emperor's Square dorazil DJERV. Nenápadná nórska hard 'n' heavy banda s občasnými zábleskmi blacku zaujala hlavne vďaka speváčke. Za mikrofónom sa predstavila Agnete Kjølsrud, čarodejnica s unikátnym vokálom, ktorú si možno pamätáte z piesne "Gateways" od DIMMU BORGIR. Okrem nej boli na scéne prítomní až traja gitaristi, čo je ťažko stráviteľné sústo. Zavčas rána (tj. v čase obeda) to však znelo fajn.

Nasledujúca kapela tiež pochádza z Nórska, ide však o mimoriadny klenot. THE 3rd AND THE MORTAL sa nedávno vrátili na koncertné pódiá, aby zaspomínali na svoje začiatky z prvej polovice 90. rokov. V priestoroch Obscure stejdžu mali naročnú úlohu, preniesť na divákov zasnené kompozície plné doomovej atmosféry. Aj v tomto prípade sa na scéne predstavili traja gitaristi a medzi nimi sympatická speváčka Kari Rueslåtten. Jej milý úsmev, lahodný spev i celková farba hlasu mi pripomenuli Anneke van Giersbergen, ktorá zažíva obdobnú nostalgiu s The GATHERING. Ich nórski rovesníci sa točia v podobných žánrových vodách a potešili napríklad záverečnou, enormne dlhou skladbou "Oceana".

Ako ďalší sa na rovnakom pódiu predstavili death/doomoví COFFINS. Ťaživá kadencia riffov v podaní týchto Japoncov bola už tradične monotónna a držala sa hlavne deathovej línie. Sklamal sa neforemný zvuk s ohlušujucími dvojkopákmi; zrejme preto som v skladbách zachytil minimum výrazných, zapamätateľných motívov. Publikum (v tej chvíli viditeľne početnejšie) sa však celkom bavilo. 

Pôvodne som plánoval vidieť aspoň časť koncertu sludge/post-metalovej nádeje CONJURER, ktorá sa musela uskromniť v Octagone. Už sme spomínali, aké náročné bývajú presuny cez tlačenicu v tomto malom priestore. Pri koncerte anglických mladíkov to bolo fakt enormné, a keďže som nemal šancu na nich poriadne vidieť, vzdal som to už po prvej skladbe a presunul sa na Emperor's Square.
A bolo to správne rozhodnutie. Fínska melodic deathová stálica INSOMNIUM totiž svoj setlist odštartovala s pomalou, melancholickou lahôdkou "Weighed Down With Sorrow". Emotívna zvukomaľba sa šírila zaplnenou plochou, no kapela postupne zrýchlila, pritvrdila a vtiahla divákov, ktorí zareagovali živelne a roztáčali jeden circle pit za druhým.
 

Nesklamal basák Niilo Sevänen s mierne zachrípnutým „harsh“ vokálom, ani zohratá dvojica gitaristov. Zvuk bol pomerne solídny, takže vynikli ich gitarové harmónie, melodické vyhrávky, vybrnkávačky i precízne vyladené sóla. Fíni okrem klasických hitov predstavili aj dve novinky z pripravovanej dosky "Netherworlds" a myslím, že sa máme na čo tešiť.

Zakladatelia epic doomu, švédski CANDLEMASS, sa do pevnosti vrátili už po dvoch rokoch a viac-menej v tradičnej zostave, s Johanom Längqvistom za mikrofónom. Vyšší vek protagonistov prezrádzal len výber skladieb, ktorý bol opäť prehliadkou najslávnejšej éry 1986-89. Od úvodnej klipovky "Bewitched" cez "Mirror Mirror" sme postupne doputovali až k piesni, ktorá zrejme ako prvá primiešala do doom metalu melanchóliu – "Solitude". Neopomeňme parádne sóla Larsa Johanssona, dlhé šedivé vlasy hlavného mentora Leif Edlinga, ani vznešenosť, s akou nestarnúci Švédi servírovali svoje legendárne, pomalé riffy. Absolútna spokojnosť s vyše hodinovým programom od nestorov žánru, ktorí kormidlujú svoj doomový koráb úctyhodných 40 rokov. „Tack så mycket!“
 

Moja druhá dnešná návšteva v Octagone mala pôvodne patriť The RUINS OF BEVERAST. Nemecký projekt zrušil svoju účasť na poslednú chvíľu, organizátori však promptne zohnali solídnu, žánrovo presne zapadajúcu náhradu v podobe AFSKY. Dánski mladíci predviedli atmosférický black metal stojaci na pútavých gitarových harmóniách, rýchlych riffových sypačkách a pohlcujúcom, vysokom škreku jediného stáleho člena Ole Pedersen Luka. Vonku sa už zotmelo, čo kapela využila na vytvorenie ideálnej kulisy. Priestor bol znesiteľne zaplnený a diváci sa ani tentoraz nenechali zahanbiť. 

Hoci sa na Brutale točia najmä tvrdšie formy metalu, je už celkom zvyčajné, že organizátori neraz pritiahnu aj experimentálne záležitosti. Po rokoch sa na Emperor's Square vrátila bájna WARDRUNA – nordický dark folk s prvkami ambientu. Einar Selvik, Lindy-Fay Hella a ďalší protagonisti pripravili divákom jedinečné, epické, magické a pre niekoho až pohlcujúce predstavenie. Textovo sa kapela opiera o staroseverskú poéziu, ktorú priamo recituje, rekonštruuje a hudobne adaptuje.
 

Samozrejmosťou boli tradičné severské nástroje, z ktorých členovia vyludzovali hypnotické, dobové tóny. Základom mnohých pasáží boli dominantné rituálne bubny, sprevádzané vrstvenými spevmi. Zo setlistu spomeňme napríklad pieseň "Solringen", ale pomyselným vrcholom bola záverečná "Helvegen" – rituálna rozlúčka so starým a sprevádzanie duše na druhý svet. Mimoriadna produkcia trvala až 75 minút a vyslúžila si mohutné ovácie divákov.

Ledva sme sa stihli spamätať a na vedľajšie pódium sa prirútili SATYRICON. Nóri zaskakovali za CRADLE OF FILTH a súdiac podľa internetových ohlasov, pre mnohých divákov išlo o vítanejšiu voľbu než pôvodná kapela. Satyr sa namiesto zbesilých škrekov spoliehal na pokojné odriekanie svojich litánií a je trochu škoda, že dnes nezahral aj na gitare. Všetky nástroje totiž obsluhujú sezónni hráči; samozrejme s výnimkou Frosta, ktorý za bicími neomylne a s naprostou presnosťou udával rytmus celého vystúpenia.
 

Prehratie dosky "Nemesis Divina" už nemá čo prekonať, napriek tomu nám nórski černokňažníci naservírovali solídny prierez svojou tvorbou. Najväčší úspech mali obvyklé hity "Fuel For Hatred", "Black Crow on a Tombstone", "K.I.N.G" a vrcholom bola nesmrteľná hymna "Mother North", ktorú pri každom živom prevedení pasujem na „Fear of The Dark black metalu“. Ani dnes tomu, vďaka mohutným chorálom z publika, nebolo inak. Akurát zvuk mohol byť lepší.

Blackmetalové hody pokračovali na treťom pódiu, kde sa o pár minút predstavili BORKNAGAR. Nórsko v závere festivalu priam dominovalo (aspoň v našom výbere kapiel), táto formácia však vyčnievala svojím progresívnym prístupom. Predviedla hneď niekoľko hudobných tvárí, keď plynule prechádzala z nekompromisného blacku do odpočinkových momentov a vkusne prepojila harmóniu dvoch gitár s rôznorodými klávesmi. Nechýbala celá škála vokálov, a kým klávesák Lazare zažiaril v čistých polohách (spomeniem úžasne gradujúci song "Voices"), ikonický frontman ICS Vortex to perfektne skombinoval so škrekmi. V jednej pauze dokonca prekvapil divákov, keď zaspieval ústrednú melódiu z „Popelky“. Milý bonus k už tak lahodnému vystúpeniu!
 

Napokon sme doputovali až k záveru celého festivalu, ktorý patril ďalším nórskym „temniakom“, CARPATHIAN FOREST. A po pár úvodných tónoch Nattefrostovej družiny sme sa definitívne rozlúčili s areálom Pevnosti Josefov.

Záverečné dojmy:

Brutal Assault je miesto, kde sa vždy niečo deje – niekedy až priveľa zaujímavých vecí naraz. Mám na mysli najmä časové prekrývanie kapiel, ktoré je na tomto festivale samozrejmosťou. Je zbytočné nad ním dlho lamentovať - stačí si vždy len vybrať z bohatého programu. Napriek tomu ma mrzí, že som tento rok nestihol vidieť žiadneho interpreta v priestoroch KAL stage. Podstatné je, že tohtoročný line-up bol opäť vyskladaný znamenite a z programu piatich pódií si vedel vybrať každý fajnšmeker.
Komu sa málilo, mohol v areáli nájsť dostatok odpočinkových zón a miest na sedenie. Potešilo dostatočný počet zdrojov pitnej vody, ale tiež umývadlá so zrkadlami. Nechýbalo množstvo atrakcií, diskusií a iné formy umenia, z ktorých vypichnem hlavne výstavu Zbigniewa Bielaka, renomovaného ilustrátora „cover artov“. Návštevníkov lákali aj prechádzky po hradbách pevnosti, či podzemné chodby s názvom "Pit of Doom". Samozrejmosťou bol enormný výber jedla i nápojov. O pive vám toho veľa nepoviem, zato kvalita jedla bola vo väčšine prípadov na vysokej úrovni. To všetko za klasické festivalové ceny; principiálne o trochu drahšie než v bežnom svete.

Medzinárodné zloženie návštevníkov je samozrejmosťou a zahraniční fanúšikovia už výrazne prevyšujú domácich (česko-slovenských). Celkovo je vidieť, že festival po rokoch strávených v Josefove stále napreduje. Cena vstupeniek sa tento rok opäť zvýšila, avšak na divácku účasť to nemalo negatívny dopad. Davy ľudí, prúdiace areálom, boli najmä vo večerných hodinách takmer neúnosné a vypredanosť bola naozaj cítiť. Otázkou do budúcna zostáva, či by celkovému zážitku neprospelo zníženie kapacity areálu, resp. počtu predaných vstupeniek.
Napriek tomu dávame uznanie teamu Obscure Promotion za to, že svoju prácu robia najlepšie ako vedia, a tešíme sa na ďalšie akcie pod ich taktovkou. V čase, kedy publikujeme túto reportáž, je už ohlásených viac než 30 kapiel na jubilejnú 30. kapitolu Brutalu; vrátane headlinerov MERCYFUL FATE a CHILDREN OF BODOM. Takže budúci rok sa opäť je na čo tešiť!

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre Obscure Promotion.

FOTO: Martin Mayer