Na druhý pokus to predsa len vyšlo. Kým v novembri 2019 chystané košické vystúpenie zhatilo nahrávanie novinky “Existence Is Futile“ a nasledujúce roky úradovala neslávna pandémia Covidu-19, tentokrát to CRADLE OF FILTH konečne rozbalili v tradičnom Collosseum Club za účasti ďalších troch spolkov. Na jarnom turné s názvom “Necromantic Fantasies tour 2024“ sa predstavili Američania DRIFT, talianska pätica SICK N' BEAUTIFUL a projekt WEDNESDAY 13.

Keďže nálepka „vypredané“ neznie pri spomínanom tunajšom klube ako skutočne nič príjemné (ale to sa asi týka i väčšiny našich kultúrnych stánkov), teda ak práve nie ste masochista, ktorý si vo voľnom čase rád vychutnáva státie na jednej nohe, nekonečné kľučkovanie smerom k výčapu či toalete. Samozrejme netreba pozabudnúť i na tú „najtolerantnejšiu“ zberbu z našich lúhov a hájov, a to s odborným latinským názvom „slovakus fajčiarus vylezte mi ostatný na hrbus“. Chvíľa bez vypaľovania zobáka v natrieskaných priestoroch označených nejedným oznamom „zákaz fajčenia počas koncertu“ sú zrejme vec, ktorá je nad ich, neraz asi dvojciferné, IQ...

Dosť bolo omáčok. Úvodnú dvojicu supportu teda akosi schválne nestíham, a tak jediným zážitkom zo SICK N' BEAUTIFUL pre mňa v ten večer „bohužiaľ“ zostáva iba ten, keď speváčka v štýle „aneb Konec vodníku v Čechách“ prechádza okolo mňa a vrtí zeleným zadočkom. Široký úsmev rýchlo prechádza do širokého úškrnu pri pohľade na ceny merchu a najmä tričiek. Ach, tá inflácia...

Už za okamih ma však niekto bez okolkov „fakuje“ z pódia! Chystám sa mu rázne pohroziť päsťou, ale to je len istý Joseph Michael Poole, v metalových kuloároch omnoho známejší pod prezývkou WEDNESDAY 13. Ten si totiž pre dnešné obecenstvo prichystal nostalgický návrat k pomerne úspešnému projektu MURDERDOLLS a starej horor punkovej partičke FRANKENSTEIN DRAG QUEENS FROM PLANET 13. Prevetralo sa viacero hitoviek (“Slit My Wrist“, “Die My Bride“, “Nowhere“, “Dead In Hollywood“), zaspomínalo na bývalého zosnulého kolegu Joeya Jordinsona (ex-SLIPKNOT) a následná hodinka ubehla ako voda. Hudobný mix v štýle ALICE COOPER, MARILYN MANSON či DOPE chutil síce na jednej strane výborne, no iba dovtedy, kým nezačali tie trojminútové sloganovky akosi splývať dohromady. Z letargie tak vytrháva až „fuck“ a spomínaný Poole, ktorý zas „fakuje“ všetko a všetkých, má k tomu svoj dáždnik a nebojí sa ho použiť! Rocková show ako sa patrí a samozrejme sa nekončí ničím iným než “I Love To Say Fuck“.

Pre mňa osobne bola vždy známka výnimočného hudobného zážitku, keď na neho rád spomínam ešte aj dlhé nasledujúce dni. Nebudeme chodiť okolo horkej kaše - pri britskej  sebranke (s riadnou príchuťou Moravy) CRADLE OF FILTH sa dostavilo niečo podobné. V polohe „na sardinku“ zaberáme miesto vľavo pred dnes už stabilnou jednotkou gitarového dvojzáprahu, pánom Marekom „Ashok“ Šmerdom. Víta nás krásna výpravná scéna, kde samozrejme dominujú mohutné bicie Martina Škaroupky, klávesový oplotený „záhon“ sympatickej Zoë Marie Federoff a samozrejme i vyvýšený stupienok pre frontmana Daniela Lloyda Daveya, malého muža s veľkým hlasom.

Ten sa síce v jednom z príhovorov ako pravý anglický gentleman ospravedlnil za znivočené hlasivky, ktoré dostali počas celej šnúry poriadne zabrať, avšak i napriek tomu sme boli svedkami kvalitného výkonu, od hlbokého growlu, cez tajomný šepot, až po typický vysoký „ječák“. Nejednu lichôtku si taktiež zaslúži umne poskladaný setlist, kde sa šikovne miesila najaktuálnejšia tvorba na čele s vynikajúcimi “Crawling King Chaos“, “She Is the Fire“, “Existential Terror“ s famóznymi ukážkami z minulosti. Úvodný klávesový motív “Saffron´s Curse“ vyvolal zimomriavky, beštiálny náklep “The Principle of Evil Made Flesh“ zatĺkol do zeme, romantická “Nymphetamine (Fix)“ pohladila na duši, členitá “Dusk And Her Embrance“ stihla všetko a ďalšia kultovka “Born In a Burial Gown“ iba dokonalá hotovú skazu.

Veľký koncert a veľká show si žiada poriadny zvuk a dychberúce svetla, a ani to v Collosseu v ten večer rozhodne nechýbalo. Gitary sa mierne podladili a bicie v nejednom momente pripomínali kulometníka číhajúceho zo zákopu. Kým diváci vo štvrtkovej Bratislave zaznamenali isté kozmetické skrátenie setu (vraj kvôli silnej migréne atraktívnej obsluhy klávesových nástrojov), my v piatok sme sa vďakabohu dočkali plnej paľby, takže sa už tradične končilo záverečným hitovým duom “Her Ghost In The Fog“ a “From The Cradle To Enslave“. Konečne sme si teda mohli v našich ďalekých Košiciach odškrtnúť účasť ďalšej svetovej legendy, tentokrát z kolonky gotického klávesového black metalu. Neraz podceňovaný spolok bez väčších problémov dokázal, že Dani a spol. ešte ani náhodou nepatria do starého železa a je s nimi nutné počítať.

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre ProMusic.