DEATH TO ALL, Abysmal Dawn, Loudblast

DEATH TO ALL, Abysmal Dawn, Loudblast

Nakoľko je smečka Death už tretiu dekádu jedna z mojich najväčších srdcoviek a za posledné dva roky som projekt jej bývalých členov, ktorý vznikol na počesť nesmrteľného Chucka Schuldinera, videl už tretíkrát (16.11.2013 Szene – Viedeň, 26.06.2014 MMC – Bratislava a hrozia ešte aj na tohtoročnom Brutal Assaulte), rozhodol som sa, že skúsim k tejto udalosti niečo napísať. Ide o môj prvý pokus niečo „zosmoliť“, tak vopred upozorňujem „brať s rezervou!“ a konštruktívna kritika je priam vítaná...

Keď som sa prostredníctvom nepostrádateľného „fasbukvu“ dozvedel, že do tretice sa pripravuje blízky zásah týmto projektom v našich končinách, začal som sa bližšie zaujímať, čo to „obnáša“. Death DTA Symbolic Tour 2015 má v sebe pre mňa aj istú dávku symboliky a nostalgie, keďže pred dvadsiatimi rokmi, presne 23.09.1995, som mal možnosť ich vidieť v originálnej zostave s Chuckom v Prahe v Lucerne s Benediction v rámci turné pri príležitosti vydania albumu Symbolic, ktorý s nami tínedžermi v tej dobe poriadne zamával a len nás utvrdil, že prepadnúť metalu ako žánru nebolo vôbec „márne“. Vtedy bol koncert skupiny Death v takej blízkosti, dívajúc sa mojou optikou, veľká trojdňová udalosť (piatok – nedeľa), pre ktorú sa oplatilo trmácať „rýchlovlakom“ v „triezvom stave“ do Prahy. Dve noci nespať, resp. spať len minimálne, nemať ubytovanie a pred a po koncerte sa len tak „poflakovať“ po Prahe bola minimálna daň za možnosť vidieť na pár minút jeden zo svojich idolov zblízka a v akcii. A čo sa týka tej dane, človek by si aj s úsmevom dupľu vypýtal a s ešte väčším úsmevom by ju absolvoval len, aby mohol zažiť DEATH naživo. Holt, ale možnosti v tej dobe boli predsa len trochu obmedzenejšie. Dosť bolo stariny, dnes sa žije v inej dobe, vrátim sa teda do súčasnosti. Súčasné torzo zostavy z čias Symbolic-u ma zaujalo najmä vďaka veľkému „drum kingovi“ - a to doslova - Gene Hoglan-ovi. Koelble tiež potešil a Mr. DiGiorgio je z môjho pohľadu niečo ako základný pilier kapely. Max Phelps má na svojich pleciach v tomto projekte asi najväčšiu zodpovednosť, ale svoju úlohu zvláda s prehľadom profesionála a viac než bravúrne. Po úvodnej polemike a špekulovaní, či Krakow, alebo vôbec nejaká štácia, za mňa rozhodol môj chlebodarca – prišla mi pozvánka na 12.03.2015 na školenie do Bratislavy a bolo „vymaľované“. Nakoniec sme sa dali dokopy partia štyroch starých parťákov a hajde pekne autíčkom na otočku do Viedne. Napriek tomu, že ma po dlhej dobe napadla v najnevhodnejší čas nejaká chrípkopliaga, som sa zaťal, že to dám. Počas čakania na dostavník do Viedne som v jednej putike v centre Bratislavy, popri pitnom režime s kamarátom, dobíjal batériu do foťáku. V poslednej dobe sa stáva u mňa folklórom, že idem fotiť s prázdnymi baterkami, aspoň je priestor na improvizáciu. Veď nie je umenie fotiť s plnými batériami. Po transporte do klubu a uvítacom ceremoniáli s biletárom typu „ja ti nerozumiem, ani ty mi nerozumieš“, bol výsledkom krátkej, ale zato mimoriadne efektívnej konverzácie fotopas. A hor‘ sa do sály omrknúť prvú predkapelu, francúzskych, dnes už veteránov, Loudblast (prvé demo 1985). V sále kde-tu roztrúsení jednotlivci a hlúčiky metalistov, proste typická „plnka“ na prvú predkapelu. Zvuk tradične v pohode, ale keďže ich vystúpenie so mnou akosi za tých pár minút nepohlo, hor‘ sa s partiou do baru doplniť „prietokové ohrievače tekutín“ a pokračovať v improvizácii s dobíjaním batérie. Druhí v poradí to rozbalili kalifornskí Abysmal Dawn. Kapelka, ktorá na scéne funguje niečo vyše jedného desaťročia, zasadila už početnejšiemu publiku dobre mierený, miestami „morbidangelovský“ úder, ktorý spôsobil, že fans sa začali preberať k životu. Došlo aj na opatrné „tanečné kreácie“ v podobe headbangingu, ľudia sa začínali pred hlavnou hviezdou večera zahrievať. Čudoval som sa, prečo Loublast ako staršia banda hrali prví, ale po prvej pecke od Abysmal Dawn mi bolo jasné, že zvolené  poradie bola správna voľba.

Poslednú prestávku sme, ako inak, venovali obliehaniu baru, výmene prevádzkových tekutín a samozrejme dobitiu batérií. V sále sa zotmelo a za zvukov intra sa na pódium so svojimi „animačnými aktivitami“ vyrútilo komando v zložení Phelps, Koelble, Hoglan (výrazne schudnutý) a DiGiorgio, sťaby tradičný moderátor setu. Začali do už početného publika páliť v podobe nesmrteľných hitov jeden projektil za druhým v kvalitnom zvukovom kabáte. Pod pódiom, medzi inak rakúsky chladnejšími fanúšikmi, sporadicky vznikali postranné moshpity, ľavá strana bola oproti tej pravej výrazne aktívnejšia, zrejme tam bola väčšia vzorka Slovanov. Pre ilustráciu pridávam setlist:

The Philosopher

Leprosy / Left to Die

Suicide Machine

Overactive Imagination

Trapped in a Corner

1,000 Eyes

Without Judgement

Spiritual Healing / Within the Mind

Lack of Comprehension

Flattening of Emotions

Symbolic

Zero Tolerance

Bite the Pain

Encore:

Zombie Ritual / Baptized in Blood

Crystal Mountain

Pull the Plug

Tradične došlo aj na tri songy Symbolic, Zero Tolerance a Bite the Pain, ktoré odohral a odspieval progresívec Steffen Kummerer z Obscury. Chlapi to do nás valili aj s prídavkom bezmála dve hodiny. Túto zostavu a tento set, spomedzi troch koncertov DTA, ktoré som mal možnosť vidieť, hodnotím jednoznačne najpozitívnejšie. Z prvých dvoch, ktoré som zažil v zostave Phelps, Masvidal, DiGiorgio a Reinert, bol lepší ten prvý vo Viedni (16.11.2013), kde v strede koncertu odvysielali na počesť Chucka krátky dokument. V Bratislave 26.06.2014 akoby chlapi nemali „svoj deň“ – mal som zmiešané pocity, ale terajší koncert výrazne predčil predošlé dva, v mojom ponímaní bol najpresvedčivejší a zanechal ďalšiu hlbokú stopu na mojej metalom rozdrásanej duši. Mr. Hoglan je proste kráľ kráľov a jeho vysoko nadpriemerné bubenícke zručnosti si vždy rád pozriem. Max Phelps pôsobil vyhratejším a uvoľnenejším dojmom, k čomu zrejme prispeli búrlivé reakcie publika a silná podpora sprievodnej gitary Mr. Koelbleho, ktorý si hru náležite vychutnával a užíval, čo sa značne prejavovalo i na jeho mimike. Steve Digiorgio sa musel narodiť s minimálne šesťstrunovou bezpražcovou basgitarou v jednej ruke, s trojstrunovou bezpražcovkou v druhej ruke a ešte popri tom moderoval. Vydarený set, ktorý evidentne prítomných celkom rozbujaril, končil emotívnym potleskom a lúčením sa s oddanými fanúšikmi. Došlo aj na spŕšku trsátiek („guitar pig“ J) od Mr. Koelbleho, z ktorých jedno zasiahlo priamo do hrude za mnou stojaceho ősterreichische fanúšika. Našťastie v zdraví prežil, a keďže bol z toho zásahu primerane dezorientovaný a ja som si trajektóriu letu trsátka naskenoval, stačilo ho po rozsvietení svetiel vystopovať a pekný suvenír z koncertu bol na svete. Po dôkladnejšom preštudovaní trsátka som bol nesmierne rád, že je na ňom okrem loga Death vytlačené Paul Masvidal a jeho podpis. Iné trsátko by som od Koelbleho ani nečakal. No, dosť bolo „pisateľského trápenia“, akcia sa aj napriek mojej zdravotnej indispozícii vydarila, stála za malé sebazaprenie a prekonala, myslím, nielen moje očakávania. Bola to dôstojná spomienka na Chucka, ktorý nemá ani len najmenší dôvod „obracať sa v hrobe“...

Informácie o koncerte

Názov: DEATH TO ALL, Abysmal Dawn, Loudblast

Dátum: 12.03.2015

Miesto: Szene, Wien

Kapely: DEATH TO ALL, Abysmal Dawn, Loudblast

Informácie o reportáži

Uverejnené: 2015-03-16 00:00:00

Prečítané: 1110x

Autor: Mišo Patz

Mišo Patz

Názory redakcie

Chýba názor redakcie